Messenger ako druhá sonda zo Zeme mapuje Merkúr. Už získal úvodné informácie o povrchových mineráloch v mladom kráteri a na okolitej planine. Prvý radarový výškový profil povrchu Merkúra z dosiaľ neznámeho terénu, dlhý 3200 kilometrov, odhalil päťkilometrové rozpätie prevýšení.
Konečne poznáme celý najväčší terénny znak na Merkúre, panvu Caloris, ktorá vznikla po dopade vesmírneho telesa. Messenger ukázal, že Caloris má väčší priemer, než sme si mysleli - 1550 kilometrov. Snímky umožnili odvodiť postupnosť búrlivých geologických javov, vnútorných (vulkanizmus) aj vonkajších (dopady vesmírnych telies), zväčša zo skorej mladosti Merkúra. Vynikajú stovky kilometrov sa hadiace línie až niekoľko kilometrov vysokých útesov, vymedzujúce tektonické zlomy. Merkúr sa "scvrkol" tak, ako zvráskavie vysychajúce jablko.
Vedcov zvlášť zaujal útvar, ktorý nazvali Pavúk. Leží uprostred panvy Caloris a tvoria ho početné ryhy. V strede rýh je 40-kilometrový kráter. Niektoré ryhy sú z času pred, iné z času po jeho vzniku. Ryhy vznikli puknutím materiálu na dne panvy Caloris.
Magnetické pole
Magnetické pole Merkúra má rovnako ako naše severný a južný magnetický pól. Magnetické a rotačné póly Merkúra tiež ležia blízko seba. V porovnaní s posledným preletom sondy Mariner 10 v marci 1975 je pole pokojnejšie. To ladí s aktuálne pokojným Slnkom. Zaznamenané príznaky pnutia však poukazujú na občasné búrlivé procesy. Treba zobrať do úvahy aj to, že Messenger, ktorý nameral o tretinu slabšie pole ako Mariner 10, teraz nepreletel cez magnetický pól.
Magnetické pole Merkúra vzniká tak ako zemské účinkami elektrického dynama vo vonkajšom kvapalnom kovovom jadre planéty. Aj Merkúrovo pole zachytáva kozmické častice, najmä zo Slnka.
Chýbajúca ochrana
Na rozdiel od Zeme však najmenšia planéta Slnečnej sústavy nemá radiačné pásy, kde sa častice sústreďujú. Tie však "zvetrávajú" povrch planéty a do magnetického poľa odtiaľ vyrážajú iné častice. Na strane Merkúra odvrátenej od Slnka sonda potvrdila sodíkový a objavila vodíkový "chvost", dlhé vyše 24-tisíc kilometrov.
Misia Messengera sa iba začala. Okolo Merkúra preletí ešte v októbri 2008 a v septembri 2009. V roku 2011 má začať ročné skúmanie planéty z obežnej dráhy okolo nej.
Výsledky misie zhrnuli vedecký šéf misie Sean Solomon z Carnegieovej inštitúcie vo Washingtone a vedúci projektov Maria Zuberová z Massachusettského technologického inštitútu,
Robert Strom z Arizonskej univerzity a Louise Prockterová z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore v štáte Maryland (všetky inštitúcie USA).
Hlavný zdroj - Komuniké NASA
