Minulý týždeň blízko egyptskej Alexandrie poškodili dva z troch káblov, ktoré zabezpečujú spojenie Európy s niektorými africkými a ázijskými krajinami. V piatok sa poškodil tretí kábel blízko Dubaja a táto súhra spôsobila doteraz jeden z najvážnejších výpadkov internetového spojenia. V Egypte prestalo fungovať 70 percent pripojenia, rozsiahle výpadky postihli aj Indiu, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Kuvajt a Bahrajn.
Výpadok zasiahol aj západ
India prišla o päťdesiat až šesťdesiat percent konektivity, jej problémy výraznejšie pocítili aj európske krajiny a USA. V Indii totiž viaceré počítačové spoločnosti zriaďujú svoje telefonické centrá. „Nemôžem sa dovolať do call-centra svojho operátora. Dúfam, že to čoskoro vyriešia,“ znela typická sťažnosť Američanov v internetových diskusiách.
Egyptská vláda vyzvala občanov, aby až do opravenia spojenia využívali internet s mierou. V krajine prvé hodiny úplne skolabovali systémy bánk a problémy mala aj burza. „Výpadok má veľmi negatívny vplyv na obchodovanie,“ potvrdil Reutersu káhirský obchodník. „Momentálne obchodujeme doslova naslepo.“
Operátori postupne po niekoľkých dňoch čiastočne obnovili svoju konektivitu vďaka iným káblom a pripojením satelitov. S opravou poškodených káblov sa pôvodne malo začať tento pondelok, pre nepriaznivé počasie sa však termíny posunú.
Príčina neznáma
Zatiaľ sa nevie, čo poškodilo káble. Prvé informácie hovorili o tom, že ich zrejme zasiahla kotva lode, Egypt to však nakoniec vyvrátil. „Ministerstvo námornej dopravy dôkladne prezrelo video z miesta, dvanásť hodín pred poškodením a dvanásť hodín po ňom na mieste nebola žiadna loď,“ píše sa v stanovisku. „Oblasť je na mape označená ako zakázaná zóna pre lode.“ „Príčinu nehody nebudeme poznať, kým sa káble nezačnú opravovať,“ povedal v rozhovore pre SME Alan Mauldin, analytik spoločnosti TeleGeography skúmajúcej internetovú infraštruktúru.
Raj pre paranoikov
Tri poškodené podmorské káble v priebehu niekoľkých dní na internete ihneď ľudí inšpirovali ku konšpiračným teóriám. Niektoré tvrdia, že poškodenie bolo súčasťou plánu „informačnej vojny“ Pentagonu. Autor stĺpčekov magazínu American Chronicle Ian Brockwell popustil uzdu fantázii ešte viac a tvrdí, že cieľom útokov je odstaviť Irán a ďalšie krajiny od internetu. „Nie je to náhodou správa pre Irán (od USA a Izraelu), ukážka, ako jeho komunikácia môže byť ochromená zvonka? Nejde o predohru k útoku? Alebo skúšku ozajstného útoku v budúcnosti?“ pýta sa vo svojom článku.
Telekomunikačný analytik Paul Budde tvrdí, že podobné teórie sú scestné. „Podobné veci sa jednoducho stávajú. V tomto momente naozaj všetko vyzerá tak, že ide len o nešťastnú náhodu,“ povedal pre austrálsky server abc.net.au.
Na Slovensku sa neboja
Môžu Slovákom niekedy hroziť podobné výpadky internetu ako v Ázii? Predstavitelia operátorov denníku SME potvrdili, že by sa tak mohlo stať najmä v prípade, že by zlyhalo pripojenie zo zahraničia. To si poskytovatelia prenajímajú od medzinárodných operátorov.
„Hranice Slovenska sú križované stovkami optických vlákien na desiatkach rôznych geografických miest,“ tvrdí manažér oddelenia dátových sieti Orange Juraj Čenteš. Nemôže sa preto stať, že by prekopnutie jedného či dvoch káblov odpojilo Slovensko od internetu. „Slovensko nie je pripojené do internetu len cez dva káble,“ ubezpečuje.
Podľa podpredsedu akademickej siete SANET Tibora Weisa záleží najmä na poskytovateľoch internetu, či si od zahraničných firiem prenajímajú záložnú konektivitu pre prípad živelných katastrof.
„Naším cieľom je primárne nebyť závislý len od jedného zdroja a mať sieť schopnú odolávať výpadkom zariadení, ale aj katastrofám, či jednoduchým prekopnutiam kábla,“ tvrdí Čenteš. „Nemožno vylúčiť poškodenia služby, ktoré nedokážeme ovplyvniť - napríklad výpadky podmorských káblov, útoky na DNS servery najvyššej úrovne a podobne,“ hovorí.
Aj T-Com tvrdí, že na prírodné katastrofy je pripravený. „Čisto hypoteticky by globálny, ale tiež len dočasný, výpadok služieb nastal, keby napríklad zemetrasenie poškodilo viacero dôležitých komunikačných uzlov naraz,“ tvrdí hovorca Pavol Remiáš.
SeaMeWe4 – Podmorský kábel SeaMeWe4 bol dokončený v decembri 2005 a má dĺžku 20-tisíc kilometrov. Prechádza z Francúzska cez Stredozemné more, Červené more a Indický oceán a končí sa v Singapure. Kábel spája štrnásť krajín. Za jednu sekundu ním prejde 1311 gigabajtov dát, teda podobné množstvo informácií ako sa zmestí na 278 DVD.
Flag – Dvadsaťosemtisíc kilometrov dlhý podmorský kábel Flag spája Veľkú Britániu s Japonskom. Spojenie bolo dokončené v roku 1997 a za jednu sekundu ním prejde osemdesiat gigabajtov dát.
„Až deväťdesiatpäť percent medzinárodných spojení sa realizuje podmorskými káblami,“ povedal pre SME analytik spoločnosti TeleGeography Alan Mauldin. „Na rozdiel od toho, čo si myslí väčšina ľudí, modernejší spôsob spojenia – pomocou satelitov – dnes vôbec nie je bežný. Dokonca aj v Európe sú krajiny prepojené medzi sebou najmä pomocou pod zemou ťahaných káblov, takže ide tiež len o „fyzické“ spojenie,“ hovorí.
Väčšia kapacita, ale aj poruchovosť
Káble sa používajú najmä preto, že na rozdiel od spojenia vzduchom umožňujú prenos oveľa väčšieho objemu dát. Ich nevýhodou je však, že sa dajú ľahko poškodiť. „Káble sa kazia často, v bežných situáciách to ľudia vôbec nepocítia, pretože možno použiť iné, záložné káble. Problém nastane, keď sa naraz poškodí viacero káblov,“ hovorí Mauldin.
Podobná situácia nastala napríklad v decembri 2006 pri zemetrasení južne od Taiwanu. Živelná pohroma vtedy zničila sedem z ôsmich medzinárodných káblov a celá oblasť ostala niekoľko dní bez internetu.
Krajiny môžu v takom prípade alternatívne použiť spojenie pomocou satelitov, prevádzku internetových služieb však až do obnovenia pôvodného spojenia dokážu zabezpečiť len veľmi obmedzene.
Krajiny šetria na kábloch
Mnoho krajín sa spolieha iba na niekoľko podmorských káblov, lebo ich zriaďovanie a prevádzkovanie je drahé.
„Nie je reálne pre niektoré malé krajiny, aby mali viacero vysokokapacitných káblov pripájajúcich ich na internet,“ hovorí Alan Mauldin z firmy TeleGeography.
Len jeden kábel má napríklad Bangladéš a mnoho ostrovov v Karibiku.
Krajiny sa väčšinou poučia, až keď dôjde ku katastrofe. „Takáto situácia nastala napríklad v roku 2005 v Pakistane, keď sa poškodil kábel SeaMeWe-3. To bol jediný kábel, ktorý krajina mala, takže zostala takmer úplne bez pripojenia na internet.
Od roku 2005 krajina má dva nové káble a ďalšie pripojenie do Indie pre prídavnú zálohu,“ hovorí Mauldin.
Tri káble spájajúce Európu s východom, z ktorých dva minulý týždeň vypadli, by v rokoch 2009 a 2010 mali doplniť štyri ďalšie. „Odvtedy by tu situácia mohla vyzerať úplne inak,“ hovorí Mauldin.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
