Oznámil aj, že o slovenský trh sa zaujíma investičná skupina, ktorá by tu chcela prevádzkovať štvrtého mobilného operátora. Klientom tých súčasných zároveň sľúbil, že skráti dobu prenosu telefónneho čísla od jedného k druhému mobilnému operátorovi. Predseda Telekomunikačného úradu BRANISLAV MÁČAJ.
Televízie si dali neprijateľné podmienky
Vystúpili ste s ostrou kritikou slovenských televízií, ktoré podľa Vás brzdia proces digitalizácie neprijateľnými požiadavkami. V čom spočíva problém?
„Už so schváleným digitálnym zákonom nie je úrad spokojný. Jeho motívom je totiž favorizácia súčasných televízií oproti podpore čo najrýchlejšieho zavedenia digitálneho pozemného vysielania. Problém medzi televíziami a úradom nastal pri tvorbe plánu prechodu zo súčasného analógového vysielania na digitálne. Prijatie plánu je plne v kompetencii úradu, nie je schvaľovaný iným štátnym orgánom, a úrad zaň v plnom rozsahu zodpovedá. Úrad rokoval o pláne prechodu s televíziami v priebehu celého roka 2007. Nakoniec sme dospeli do štádia, kedy sme našli kompromis pri osemnástich z dvadsaťjeden bodov. Zvyšné tri boli pre úrad neakceptovateľné, čo sme deklarovali od začiatku a v týchto veciach neustúpime. Základným problémom je, že televízie chcú odkladať digitalizáciu na neurčito, chcú určovať podmienky výberového konania na prevádzkovateľa digitálnej siete, vrátane povinnosti úradu akceptovať nominantov televízie za členov výberovej komisie, čo je v rozpore so zákonom. Okrem toho požadovali právo zasahovať do rozhodovania prevádzkovateľa digitálnej siete, kedy, kde a za akých podmienok túto sieť spustí, čo je tiež v rozpore so zákonom. Televízie nakoniec zmietli zo stola aj dohodnutých 18 bodov, to jest výsledok celoročnej diskusie. Vo svojej horlivosti pri kritike tohto dokumentu išli až tak ďaleko, že odmietli aj tie časti dokumentu, ktoré boli doň zakomponované na ich výslovnú žiadosť."
Digitálne vysielanie by malo niektorým menším televíziám priniesť viac divákov a tým zvýšiť ich podiel na televíznom trhu. To by im mohlo priniesť viac peňazí z reklamy a je teda nelogické, že najmä menšie televízie prechod na digitál komplikujú?
„Na začiatok treba povedať jednu dôležitú vec, prvá digitálna sieť bude z podstatnej časti postavená z kanáloch, ktoré v súčasnosti televízie nevyužívajú a teda jej spustenie nebude mať prakticky žiadny vplyv na ich súčasne analógové pokrytie. Práve naopak, budú mať k dispozícii siete dve, existujúcu analógovú a novú digitálnu. Aj preto je prístup niektorých z televízii ťažko pochopiteľný. Napríklad televízia TA3, ktorá vysiela prakticky len satelitne, by spustením digitálnej siete výraznejšie rozšírila okruh potenciálnych divákov. Alebo Joj, ktorá v pokrytí z dôvodu nedostatku analógových frekvencií výrazne zaostáva za jednotkou na trhu, čo jej prakticky znemožňuje plnohodnotne konkurovať lídrovi trhu. Digitalizáciou sa však vytvára priestor pre vstup nových televízii na trh a to je zrejme kameň úrazu dohody televízií s absolútne rozdielnymi záujmami. Vyššie pokrytie územia vďaka digitálnej sieti však nemusí pre existujúce televízie znamenať automaticky vyššie príjmy z reklamy, keďže na trh budú môcť vstúpiť nové televízie. Ak aj televízny reklamný trh neustále rastie, príjmy súčasných televízií môže vyššia konkurencia dokonca znížiť. Televízie by si teda rady zabetónovali pozíciu na trhu a znemožnili vstup nových televízií, čo by bolo zlé pre divákov. Zľakli sa výzvy ktorú so sebou digitalizácia prináša, strach zo straty trhových pozície je väčší. Nie pochýb o tom, že by väčšia konkurencia priniesla tlak na zvyšovanie kvality televízneho vysielania. Prekvapivý je postoj STV, ktorá sa postavila na stranu súkromných televízií napriek tomu, že je verejnoprávna a mala by byť lídrom v digitalizácii."
Prečo by mala byť práve STV lídrom?
„V prvom rade to bola dobrá príležitosť ako sa odlíšiť od svojej súkromnej konkurencie. Je to aj jej celospoločenskou povinnosťou, mohla vynikajúcim spôsobom priblížiť digitálne vysielanie občanom. Vychádzam aj zo skúseností zo zahraničia, napríklad Česka alebo Rakúska. V Rakúsku sa súkromné televízie podobne ako na Slovensku prechodu bránili a bránia. No až do chvíle, kým do digitálu nevstúpila štátna ORF. Diváci si veľmi rýchlo zvykli na vymoženosti digitálnej televízie a začali ich vyžadovať aj od súkromných vysielateľov. Súkromné televízie ju preto väčšinou veľmi rýchlo nasledovali. Navyše, STV nie je závislá od príjmov z reklamy, ako súkromné televízie. Jednoducho STV na túto dôležitú výzvu nereflektovala. Koľko minút svojho vysielania napríklad venovala v minulom roku tejto vážnej téme? Priznám sa, nespomínam si. Pevne verím, že s príchodom nového generálneho riaditeľa sa zásadne zmení postoj STV k digitálnemu vysielaniu. Aj Rada STV by mala pri voľbe generálneho riaditeľa pozorne zvážiť postoj jednotlivých kandidátov k tejto téme, ale najmä ich konkrétne predstavy o ďalšom postupe STV v procese digitalizácie."
Aké sú perspektívy prechodu na digitálne vysielanie? Bude plán prechodu?
„Bude. Momentálne pozorne študujeme pripomienky, ktoré sme dostali. Aj keď pripomienky televízii nie sú pre nás ničím novým, dôkladne ich poznáme. Televízie jasne vedia, ktoré ich požiadavky sú pre nás neprijateľné a prečo. V týchto veciach nechceme a ani nemôžme ustúpiť. Z časového hľadiska už teraz máme značný sklz vo vzťahu k záväznému termínu ukončenia analógového vysielania v roku 2012. Aj vláda mi uznesením z decembra minulého roka odporučila vydať plán prechodu do konca januára a vypísať výberové konania na prevádzkovateľa digitálnej siete. Urýchlená digitalizácia je jedným z hlavných pilierov navrhovanej európskej reformy telekomunikačného sektora. Digitalizáciou sa totiž uvoľní veľké množstvo kvalitných frekvencií určených, okrem iného aj pre zabezpečenie prístupu vidieka k širokopásmovému internetu, či k rozšíreniu mobilných služieb. Informatizácia spoločnosti je aj jedným z hlavných programových cieľov vlády. Ja sa nemôžem preto pozerať na túto problematiku len úzkou optikou televízií. Digitalizácia je preto jedným z hlavných cieľov môjho pôsobenia v úrade."
O trh má záujem štvrtý mobilný operátor
Európska komisia zmenila metodiku výpočtu rozšírenia, penetrácie, mobilných služieb. Po tejto zmene klesla penetrácia na Slovensku z odhadovaných 110 percent na necelých 102. Aké zmeny v metodike pokles zapríčinili a ako hodnotíte z regionálneho a celo európskeho pohľadu penetráciu 102 percent na Slovensku?
„Zjednodušene, zmena metodiky spočíva v tom, že medzi aktívnych klientov sú počítaní len tí, ktorí urobili za posledné tri mesiace aspoň jednu operáciu. Teda napríklad poslali SMS správu alebo uskutočnili hovor. Doteraz boli aktívni tí, ktorí tak spravili za posledných 12 mesiacov. Hodnotiť penetráciu na Slovensku z európskeho hľadiska zatiaľ nemôžem, keďže z únie ešte neprišli aktuálne čísla podľa novej metodiky pre všetky krajiny."
Prekonať hranicu 100 percent sa Slovensku podarilo zrejme aj vďaka príchodu tretieho operátora. Myslíte si, že je priestor pre ďalšieho? Zatiaľ na Slovensku nepôsobia žiadni virtuálni operátori.
„Telekomunikačný úrad nie je ten, kto by mal hodnotiť potenciál trhu. Na to sú tu telekomunikačné firmy, ktoré si to zvážia a prípadne vstúpia na trh. Úrad razí filozofiu, že pokiaľ sú voľné frekvencie a je o ne záujem, treba ich zužitkovať na prospech užívateľov ale v konečnom dôsledku aj štátu, ktorý okrem jednorázovej úhrady získa pravidelný príjem do rozpočtu za užívanie frekvencií. V súčasnosti sú voľné frekvencie v pásme 870 MHz. Pripravujeme výberové konanie na tieto frekvencie a predpokladáme, že okrem etablovaných hráčov sa súťaže zúčastnia aj subjekty, ktoré doposiaľ na trhu aktívne neboli. V každom prípade, táto frekvencia prispeje k ďalšiemu rozšíreniu možností poskytovania rýchleho internetu."
Môžete bližšie konkretizovať spoločnosť, o ktorú išlo?
„Je to investičná skupina, ktorá pôsobí na telekomunikačnom trhu napríklad v Česku." (pozn. red.- Na Českom trhu pôsobí investičná skupina Penta, ktorá však záujem o frekvencie na Slovensku zatiaľ vyvrátila.)
Kedy bude tender vyhlásený?
„Predpokladám, že to stihneme v marci alebo apríli."
Frekvenčné pásmo 870 MHz nie je tradičné GSM pásmo.
„Je to tak, je to však pásmo blízke štandardnému GSM pásmu. Aj v Česku pôsobí jeden z operátorov aj na inej frekvencii ako GSM. Nie je to teda technický problém. Skôr to môže byť problematické pri roamingu a v tom, že ponuka koncových zariadení (telefónov) pre tieto frekvencie nie je taká široká, ako sú zákazníci zvyknutí pri GSM službách. Očakávame že víťaz tendra sa viac zameria na poskytovanie mobilného širokopásmového pripojenia na internet."
Prenos čísel bude rýchlejší
Medzi mobilnými operátormi sa už vyše roka rokuje a hovorí o prenositeľnosti čísel. Automatizovaný prenos stále nefunguje, no operátori prenesú klientovi číslo manuálne. Čo sa udialo, že pristúpili na administratívne náročnejší manuálny prenos?
„S nevôľou sme sledovali, že služba prenositeľnosti čísla nie je prístupná zákazníkom všetkých troch mobilných operátov. Na stretnutí s generálnymi riaditeľmi všetkých hráčov,. ktoré sa uskutočnilo, sme sa dohodli na tom, že začiatkom decembra spustia operátori aspoň manuálny prenos medzi na jednej strane Orangeom a T-Mobilom a na druhej strane O2. Som rád, že tento termín operátori splnili."
Ako hodnotíte počet prenesených čísel a fakt, že operátori túto službu nepropagujú?
„Doteraz bolo v porovnaní so zahraničím prenesených málo telefónnych čísel. Očakávam však, že keď bude automatický prenos čísel fungovať aj v smere k tretiemu operátorovi, počet prenesených čísel rapídne vzrastie. Tretí operátor zrejme zahrnie túto službu aj do svojich marketingových kampaní. Teraz by si to nemohol dovoliť pretože manuálny systém prenosu je pomalší a náročnejší a v žiadnom prípade nemôže byť základom masívnej náborovej kampane. Pred príchodom tretieho hráča na trh operátori zrejme nevideli veľký prínos v tom, že by túto službu propagovali. Síce by mohli prebrať klientov konkurencii, no tak isto by mohli časť klientov stratiť, takže zrejme nemali dôvod tento biznis rozprúdiť. Poňali to skôr ako povinnosť ktorá im vyplýva zo zákona než ako možnosť získať zákazníka konkurencie."
Telekomunikačný úrad robil v poslednej dobe aj prieskum, ako funguje prenášanie čísel v praxi. Aké sú výsledky?
„V rámci výkonu kontroly, či si podniky plnia svoje zákonné povinnosti smerom k zabezpečeniu oprávnenia zákazníka preniesť si svoje číslo, sme sa zamerali na celý proces prenositeľnosti. Zistili sme, že je pre zákazníka administratívne zbytočne náročný, čo ho môže odrádzať od využívania takejto služby. Okrem toho systém trpí viacerými „detskými" chorobami.. Nedá sa však povedať, že by operátori vedome porušovali zákon alebo opatrenie úradu. Mnohé chyby sa vyskytli u prijímajúceho podniku, to jest u toho ku ktorému prichádza od jeho konkurencie zákazník. Ďalším nedostatkom je, že chýbajú informácie o tejto službe v predajniach operátorov. Chceme skrátiť aj niektoré termíny, keďže celkovo trvá prenos čísla príliš dlho. V tomto roku teda začneme pracovať na novele príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu. (pozn. red.- Viac o dĺžke prenosu.)"
Na niektoré aktuálne témy u nás už na západe zabudli
Poďme na veľkoobchodný trh. Zmenili sa prepojovacie poplatky, ktoré si platia slovenskí operátori medzi sebou, od 1. januára tohto roka?
„Prepojovacie poplatky už niekoľko rokov klesajú. Vlani si Orange a T-Mobile medzi sebou účtovali 3,72 koruny za minútu bez DPH a od Nového roka je to 3,40. Klesli aj poplatky za SMS správy a MMS správy, ktoré idú medzi týmito dvoma operátormi. Prepojovací poplatok, ktorý účtuje O2 za minútu hovoru T-Mobilu taktiež klesol z 3,82 koruny na 3,50. V opačnom smere sú poplatky rovnaké, ako medzi Orangeom a T-Mobilom. Orange a O2 nám zatiaľ dohodu pre tento rok neoznámili. Vlani však platili poplatky na podobnej úrovni, ako boli medzi T-Mobilom a O2.V minulom roku na základe regulačného rozhodnutia úradu zásadným spôsobom poklesli poplatky, ktoré môže účtovať Slovak Telekom svojim konkurentom za ukončovanie hovorov v jeho sieti."
Európska komisia kritizuje mobilných operátorov v Európe, že účtujú roamingové hovory po minútach a nie po sekundách. Vraj tým predražujú hovory o 20 percent. Dotýka sa táto kritika aj slovenských operátorov?
„Európska komisia úradu zatiaľ neposlala žiadosť, aby sme situáciu u nás preverili. Nemáme ani oficiálne výsledky šetrenia. Ak to nebola mediálna bublina, tak očakávam list od komisie. Tento problém je však širší, pretože je mnoho krajín, kde nie je sekundová tarifikácia ani pri domácich hovoroch, ako je tomu u nás. Treba však povedať, že aj keď operátori účtujú roamingové hovory po minútach, neporušujú tým podľa môjho názoru nariadenie komisie. V ňom sa totiž vôbec nehovorí o tom, ako sa majú hovory účtovať. Môže teda ísť aj o to, že eurokomisia chce vytvoriť všeobecný tlak na operátorov, aby ceny klesli. Názor úradu je, že klienti by mali platiť len za využitú službu, čo znamená účtovanie po sekundách. Opačný postup je vo vzťahu k zákazníkom minimálne nekorektný."
Na Slovensku stále nie sú uvoľnené miestne vedenia pevných liniek, neprebehol tzv. Local Loop Unbundling, ktorý by umožnil alternatívnym operátorom reálne konkurovať Slovak Telekomu. Je však ešte teraz pre niekoho na Slovensku toto zaujímavé? Niektoré firmy sa radšej rozhodli investovať do vlastnej siete.
„Rozhodne je to zaujímavé. Stále je tu záujme o využívanie týchto vedení. Predstava, že by niekto aspoň v čiastočne porovnateľnom rozsahu replikoval sieť bývalého národného monopolu je nereálna. V tomto smere Slovensko zaostáva, keďže v mnohých takzvaných starých členských krajinách už dávno nie je uvoľňovanie miestnych vedení témou."
