Vysvetlím vám, ako stĺpček vznikol. Minulý týždeň ma pozvali do Českej televízie, aby som komentoval správu, že päť z desiatich najpredávanejších japonských románov napísali mladé ženy na mobiloch. Mal som pripravenú odpoveď, že Japonci sú čudní a vie to každý, kto niekedy navštívil japonskú pornostránku. Keďže išlo o ranné vysielanie, požiadali ma, či by som im nepovedal niečo iné. Odpovedal som teda, že také knihy už vznikli aj v Európe. A že ide o dobrý trik, ako pripútať pozornosť.
„Predpokladám, že to čoskoro napadne nejakému autorovi aj u nás,“ povedal som. „Napadá vám niekto konkrétny,“ spýtal sa moderátor. Povedal som, že asi niekto, čie knižky sa veľmi nepredávajú. „Napríklad?“ pozrel sa na mňa moderátor teraz už vyložene sugestívne. „No dobre, možno to skúsim,“ rezignoval som.
Prvú vetu som napísal hneď cestou z televízie. Zistil som však strašnú vec: na to, aby som na tom malom hajzlíkovi napísal celú knižku, mám priveľké prsty. A tak som sa rozhodol, že napíšem stĺpček. Prosím, aby ste si uvedomili, že jeho prečítaním ste sa stali súčasťou histórie.
