Údel recenzenta je niekedy nesmierne náročný. Zdvihnúť palec smerom nahor a hru s úsmevom odporučiť alebo s výrazom kata na tvári odsúdiť titul na smrť. Sú hry, ktoré si zaslúžia byť tam niekde hore, na samotnom vrchole, z výšky sa pozerajúc s miliónom predaných kópií na ostatných. Jericho malo patriť medzi vyššie postavené, malo ísť o hororové dobrodružstvo, z ktorého nám bude rovnako zle i dobre. Mali sme byť znechutení roztrhanými ľudskými telami a všadeprítomnou krvou. Mali sme si užívať tímový boj a odlišné postavy. Ale zrejme šlo len o zbožné prianie tvorcov, prípadne nesprávne orientovanou kampaňou, pretože Jericho nie je vôbec, ale skutočne ani trochu strašidelné, a celé spracovanie je skôr samoúčelné, pričom o taktike sa dá taktiež polemizovať. Jericho je totiž len strieľačka. A nič viac. Bodka. To však neznamená, že by malo ísť o strieľačku zlú, a hlavne len preto, ak sme čakali niečo úplne iné. V minulosti nás Undying dostal. Taktiež akcia z vlastného pohľadu, taktiež v tom mal namočené prsty Clive Barker. Ale nepredávalo sa to, čo môžeme len a len ľutovať, pretože zrejme to bol impulz aj pre vývojárov z Mercury Steam Entertainment, aby to celé vzali tak trochu inak a stavili na osvedčené prvky priťahujúce bežné publikum. Menej skutočného strachu, viac hnusu a nesmie chýbať nejaké to dieťa. Čo je však ironické, práve neakčné pasáže, v ktorých nechávate zbraň oddychovať, stúpa atmosféra o niekoľko stupienkov smerom nahor. A práve tieto pasáže sa snažili vývojári používať čo najmenej, pretože sú pre bežných ľudí neatraktívne, nemusia si všimnúť ponúkané indície, kedy sa báť a jednoducho to celé zmrzačili a nechali nám tu iba základné torzo, slúžiace na prerozprávanie neskutočne bu-bu-bu príbehu. Lenže práve o tom strach nie je, veď si spomeňme len na pípanie známeho detektoru z Votrelcov alebo podobné maličkosti, ktoré sú vo svojej podstate smiešne, no práve tie bičujú hrateľnosť a napätie až tak, že zavíjajú blahom.
Vždy je niekde nejaký zlý panák, tentoraz je to dokonca Prvorodený – akýsi prvý pokusný králik samotného Boha, ktorého stvoril ešte pred samotným človekom. Bezpohlavné stvorenie nevynikalo ničím a jeho tvorca sa rozhodol zatratiť ho, odsúdil ho na prebývanie v inej dimenzii a časom na neho zabudol. Krutý osud napokon u Prvorodeného vyústil vo vražednú nenávisť, ktorá sa prejavila jednoducho. Snaží sa vstúpiť na Zem a zničiť ju. Špeciálne brány do dimenzie vyvolané krvou malých detí zabezpečovali príchod novodobého „Mesiáša“, ktorého si osvojili rôzne pochybné skupiny šialencov. Práve oni ho chcú privolať a nastoliť konečne svojský poriadok. Apokalypsa sa vypustením tohto nepríjemného ducha minulosti neustále približuje a obyvatelia mestečka Al-Khali ani len netušia, čože to majú pod nohami. Vláda Spojených Štátov Amerických sa rozhodne konať a vysiela na miesto činu špeciálnu jednotku nazvanú Jericho. Táto jednotka však nie je klasickým zoskupením vojakov so skúsenosťami. Po drsnú hlášku síce nejdú ďaleko, no na rozdiel od obyčajných ľudí, sú akýmisi novodobými čarodejníkmi – ovládajú špeciálne nadpozemské schopnosti, ktoré im neraz zachránia život. Takže tu máme napríklad ohnivého démona vyletujúceho zo špeciálnej ruky špecialistu na ťažké zbrane, ostreľovaciu pušku dopĺňa možnosť ovládania strely v špeciálnom móde (všetko je spomalené a vy priamo ovládate strelu), niekto iný vie zas použiť telekinézu (odstránenie prekážok), ďalší spomaliť čas či prevteliť sa do iného, nepriateľského tela. Možností je hneď niekoľko, dokonca sú i silne defenzívne (vyciciavanie energie súperov atď.) a ich využívaniu sa u jednotlivých postáv nevyhnete. Zo začiatku ovládate len veliteľa, no neskôr dostanete možnosť manuálne sa prepínať do jednotlivých postáv a využívať ich schopnosti a zbrane práve podľa vašej stratégie, prípadne účelu misie. Je to fajn, je to príjemné a často i potrebné. Klasickú smrť tu nájdete iba v prípade, že už nik z jednotky nežije, dovtedy tu máte vždy možnosť oživenia akoby omráčených druhov.
Aj keď sa však zdá, že taktika potrebná je a bez nej sa nepohnete ani krok vpred, až tak horúce to nie je. Základom Jericha je totiž akcia, drsná a krvavá akcia fungujúca na jednoduchom princípe. Celé to je lineárne, zamerané na rozprávanie príbehu (dosť primitívneho), ktorý vás postupne prevedie súčasnosťou v piesočnom Al-Khali, neskôr sa začnete vracať späť v čase, a tak vás čaká Druhá svetová vojna, navštívite stredovekých Križiakov, grécke obdobie alebo dokonca sa vrátite až k starým Sumerom. Čím ďalej sa vraciate v minulosti, tým viac sa dostávate k samotnému zlu. A postupne zisťujete, že Jericho sa od začiatku príliš nemení. Jediná cesta, prebehnete cez neviditeľnú hranicu a všetkých musíte pozabíjať alebo prevtelením sa do nepriateľa spraviť nejakú zlomyseľnosť a otvoriť si tak cestu vpred. Ak to vykonáte a aspoň jeden člen skupiny to prežije, môžete cupitať vpred, prekročíte ďalšiu hranicu a buď sa spustí film alebo lavína protivníkov. Nepriatelia sú rozhodne výstrednými postavičkami, pričom ich výzor je založený na „fujtajbl“ prezentácii. Niekto považuje vykuchanú kravu za umenie, niekto možno stiahnutú kožu a zdeformované tela za miláčikov – práve ten si obľúbi zostavu snažiacu sa pripraviť vás o život. Nájdete tu síce pomerne rôznorodú armádu: ten je pomalý (a musíte ho trafiť na špeciálne miesta jeho tele, inak ho maximálne tak pošteklíte), ale vybuchuje, ten je zas rýchly a má sakramentsky ostré čepele miesto rúk, iné potvorky lietajú, iné po vás pália z diaľky a nemôžu chýbať ani špecialitky. Presnejšie pomenovania alebo popisy sú zbytočné, ťažko sa totiž popisuje niečo, čo sa nedá k ničom prirovnať. Avšak morbídne chúťky vývojárov sa prejavili v riadnej miere, len je tak trochu škoda, že si nedali ešte jednu kávu a nevytvorili viacero stvorení i po šichte, pretože sa vám takto príliš rýchlo opozerajú a z nich mať strach, nebudú vo vás vyvolávať hrôzu. A tým sa pôvodne plánované napätie vytráca. To však už prechádzame do hodnotenia, preto popis tejto akčnej (boldom, podčiarknuť a zvýrazniť krikľavou farbou) hry končí a my môžeme začať nariekať.
GRAFIKA 5 / 10
Zle to nevyzerá, hardvérovo to náročné príliš nie je (v prípade slabšej zostavy stačí pohrať sa s anti-aliasingom) a na statických obrázkoch sa zubiace príšerky môžu vyzerať vynikajúco, časom zistíte, že tu niečo škrípe. Prostredia, ktoré navštívite sú vo svojej podstate (a hlavne na papieri) príjemné, veď púštne prostredie s exteriérmi, kde neustále fúka vietor v rozborenom historickom meste alebo laboratória s temnými kútami – to je práve to, z čoho dýchať atmosféra jednoducho nielen môže, ale aj má. A ona dýcha. Prvých päť minút a potom zistíte, že sa to vlastne akoby celé opakuje. Pripadáte si, že kráčate v nekonečnom tuneli, lebo ak vás niečo na niektorej z máp ohromí, čoskoro to zapadne prachom. Dominanty jednoducho takmer neexistujú a keď si predstavíte, že jedinými podarenými kúskami sú miesta vystlané vnútornosťami, je to trochu smutné. Trochu viac. Vlastne dosť smutné.
Nepriatelia sa nevynárajú z temných rohov, oni sa na vás valia z monotónnych chodieb. Celé je to navyše lineárne a v kombinácii s tým, že sa vlastne ani na tej jedinej správnej ceste nie je na čo pozerať, je fakt smutný. Možno za to môže nevyspelosť a menej skúseností tvorcov, ale jednoducho to tak je. Preto vlastne celá hra vyzerá pomerne obyčajne a ničím vás neosloví. Naopak protivníci sú až nepríjemne detailní a s množstvom nechutných textúr. Ale k čomu to je, keď to ako celok jednoducho nepôsobí kompaktne? O potoky krvi (doslova) však neprídeme, všetky tie potvorky sú organické až hrôza (teda pokým to nezmasakrujete po stýkrát), ale niekto nám dodal úrovne s primitívnym dizajnom a architektúrou, čo si pri konkurencii vyčačkaných titulov všimnete po pár minútach hrania. INTERFACE 8 / 10
Ovládanie je jednoduché a príjemné, nestratíte sa v ňom a všetko zvládnete po pár prvých pokusoch so zavretými očami. Či už je to zmena kolegu, ktorého ovládate (stlačíte vybrané tlačidlo a zvolíte si kolegu z jedného z dvoch tímov) alebo vyvolávanie špeciálnych schopnosti. Hranie nie je príliš založené na skrývaní sa za prekážky, ono ich často počas hrania ani mnoho neuvidíte, preto je dôležitý pohyb a presné mierenie. Schéma strieľačky z vlastného pohľadu je dodržaná, nijakým spôsobom sa nesnaží inovovať fungujúce systémy a to nové pridáva prirodzene. Za to sa oplatí poďakovať.
Tak trochu iné Jericho
Ak patríte medzi priaznivcov amerických seriálov, ktoré sa postupne začínajú objavovať aj v našich TV, určite ste už minimálne počuli o Jerichu. Rozhodne zaujímavý kúsok, z ktorého sme si zatiaľ mohli pozrieť iba jednu sezónu. Dokonca sa vedenie CBS rozhodlo druhú sezónu vôbec nenatáčať, čo poriadne rozhnevalo početnú skupinu fanúšikov, ktorá zahájila tzv. akciu „Nuts“. Tí, ktorí seriál poznajú, sa určite pousmejú a pochopia zmysel tohto jednoduchého slova, ktoré jeden z hlavných hrdinov povedal v posledných sekundách záverečnej časti. Hlavná myšlienka spočívala v jednoduchej petícií, do ktorej sa zapojilo množstvo arašidov – do kancelárii CBS poslali fanúšikovia 13 ton arašidov na protest za zrušenie seriálu. Úspešne, druhá sezóna sa natáčala a nebola by predčasne ukončená, nebyť momentálneho štrajku scenáristov. A o čom vlastne to Jericho je? Jadrová vojna, nádherný atómový hríb v diaľke prebudí maličké mestečko Jericho do nového života – nič už nebude ako predtým a zrazu sa stanú niektoré veci, ktoré patrili k bežnému kolotoču chýbajúcimi položkami. Je to rozprávanie tak trochu iné ako väčšina seriálov, pretože v Jerichu nechýbajú skutočne zaujímavé zvraty, zomierajú postavy, o ktorých by ste to nikdy nepovedali a hoci je príbeh v niektorých momentoch možno až príliš „americky sladký“, posolstvo o ľudskej hlúposti je podaný rozumne a vecne. Nechýba ani vtip, nechýbajú problémy z bežného života, ktoré v konečnom dôsledku možno pôsobia malicherne, ale... ale skutočne si skúste Jericho pozrieť. Nie je to Fallout, ale príjemné pozeranie rozhodne áno.
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
V jednom momente sa bavíte, v druhom sa nudíte, ale po rovnej čiare sa hrateľnosť rozhodne nepohybuje. Jedno je však jasné okamžite: strach v Jerichu nezažijete. Nech sa snažili vývojári zapojiť akokoľvek, žiadny moment, ktorý by nás mal dostať do kolien, sa jednoducho nekonal. Sú tu ohavní nepriatelia, vnútornosti ako dekorácia na vianočných stromčekoch, v potokoch krvi sa budete kúpať, troška nadprirodzena a malé dieťa nechýba, ale čo sme hľadali márne, je atmosféra úzkosti a strachu. Svojim spôsobom za to môže už samotná myšlienka obsadiť do hlavnej úlohy tím špecialistov s nevídanými schopnosťami. Sú to borci s egom nesmierne vysoko, je to skupina hrdlorezov, ktorá zabíja na požiadanie. A tu sa ťaživá atmosféra buduje náročne, keďže to všetko roztrhajú na franforce. Ak sa však dostanete k častiam, v ktorých sa výber postáv zúži na polovicu alebo dokonca postupujete úplne sami bez možnosti voľby, okamžite dostane hra tieňov nový rozmer, začnete sa otáčať, či náhodou za vašim chrbtom nič nie je a akýkoľvek zvuk začne nahlodávať vaše sebavedomie. A už keď to začne skutočne také, ako sme si všetci predstavovali, sa tieto pasáže skončia a znovu tu máme bandu zabijakov, ktorá postupuje vpred bok po boku a robí si čiarky za desiatky zabitých monštier. Krvavé momenty to nezachránia, hnijúce mäso nenavodí pôsobivú atmosféru, celé je to jednoducho založené na mylnej myšlienke, že brutálne scény v nás vyvolajú pocit stiesnenosti. Kedy bol Votrelec skutočne strašidelný? Keď všetci drsní hrdinovia ležali mŕtvi! A tu je to pravý opak a jednoducho to fungovať nemôže, nebude a... a nefunguje to. Keby tam tvorcovia radšej dali nejakých neschopných archeológov obhliadajúcich vykopávky alebo akékoľvek neutrálne postavy, báli by sme sa omnoho viac, pretože by to bolo uveriteľnejšie. Takže tu máme obyčajnú akciu, vážení. Dokonca pri troche odvahy by sa to dalo prirovnať k Painkillerovi, no tu je zástup nepriateľov o niečo užší. Strieľate, občas vyriešite jednoduchý logický problém – hra vám nenápadne napovedá. Občas zas natrafíte na minihru, kedy musíte stláčať dané smerové tlačidlá. Na rozdiel od Beowulfa sa to dá zvládať, hoci to extrémne zábavné nie je, pretože prestávate vnímať umelo naťahované scény, ale je to tu, tak nech to viete. Jericho je však akčná strieľačka so špeciálnym tímom, hrá sa tak a nijak inak vás neohromí. Keď to akceptujete, dokonca si to aj užijete a s trochou nadhľadu sa aj zabavíte, ale nesmiete očakávať nič viac. Respektíve veriť prehláseniam pred vydaním, čože nás to čaká za napínavú vec. Len preto, že to nie je strašidelné, ale len akčné (a to sa akcia podarila), nebudeme na vývojárov nadávať a rezať do žíl – precenili svoje schopnosti v strachu, avšak s akčnou časťou si poradili veľmi dobre. Práve tu sa prejavuje malichernosť niektorých recenzií – nie je dôležité to, čo očakávate, ale to, čo dostanete.
MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje. ZVUKY 7 / 10
Dabing je podarený, hlas každého člena je hodnoverný a k danej postave sa proste hodí na výbornú – či už ide o arogantné zafarbenie hlasu alebo špeciálne vety, ktoré na vás chrlia pri strieľaní. Sú typicky hrdinské, typicky ironické a užijete si to pri škriekaní, mumlaní a iných pazvukoch vašich protivníkov. V niektorých prípadoch by si však Jericho zaslúžilo klásť dôraz na jednoduché vzruchy prostredia, ktoré by zvýraznili napätosť situácie. Sú to, ale mohlo ich byť viac, takto je jednoducho ticho na zbytočných miestach, kde sa to nehodí. Ale zvukovo je hra kvalitne spracovaná, len niekedy treba viac pritlačiť na pílu, o čo sa hra žiaľ nepokúsila. HUDBA 6 / 10
Hudbu takmer nepočuť, nijakým spôsobom nevyniká a dáva o sebe vedieť len v špecifických momentoch. Isteže, nie vždy sa podarí vytvoriť čosi úchvatné ako napríklad soundtrack k sérii Silent Hill, avšak Jericho mohlo znieť monumentálne. Dokážeme si predstaviť chorály pri prestrelkách, jednoduché skladbičky v depresiu vzbudzujúcich opakovaniach. Ale práve nič také tu nenájdeme a hudba je zastúpená len klasicky. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Jericho nie je hrou dlhou, preletíte ňou za 6-7 hodín, záleží na zvolenej obtiažnosti. Pozícia sa ukladá automaticky na checkpointoch, ktoré sú rozmiestnené rozumne - ani ďaleko, ani blízko. Zdravie sa dopĺňa postupne o uzdravovaní omráčených členov jednotky sme už hovorili. Nepriatelia vysokým inteligentným zmýšľaním nedisponujú. Sú to jednoducho pekelníci a idú po vás. Vaši spolubojovníci žiaľ taktiež nepobrali mnoho rozumu a niekedy robia vyložene voloviny a nechajú sa rozmetať na maličké kúsky. Ešteže odpadá frustrácia so staraním sa o ich zdravie, môžete ich oživovať. Aby to neznelo až tak zúfalo, svoju úlohu si dokážu plniť zodpovedne a zachránia vám občas život. Celé je to však také nemastné-neslané, niekedy sa prebijete poľahky, inokedy musíte doslova potiť krv.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,4 / 10
Keby sme sa mali pozerať na to, čo hra splnila z toho, čo o sebe prehlasovala, museli by sme strhnúť minimálne dva body z výsledného hodnotenia. Báť sa pri hraní Jericha určite nebudete, preto môžeme angažovanie Cliva Barkera brať ako (zbytočný) marketingový ťah. Je to jednoducho len akčná hra, v ktorej strieľate proti nechutným protivníkom. Nič viac, nič menej, ale to, čo tu je, výborne funguje a ak sa chcete zabaviť strieľaním s rôznorodým tímom, máte možnosť. Ide však o premárnenú príležitosť a mrzí nás to. Ale neponúka nič také, čo by ju vytiahlo nad lepší priemer. Konkurencia je tentoraz príliš vysoká a Jericho poľahky zapadne prachom, pretože sa ešte stále nevieme spamätať so zástupu FPS, ktoré sa na nás vyvalili. Neskôr, o niekoľko mesiacov, keď budete pátrať po nejakej oddychovke, by Jericho nemuselo byť zlou voľbou – avšak za nižšiu cenu.
