Pred necelými 4 miliardami rokov dopadol na Merkúr asi stokilometrový asteroid. Vytvoril kráter, ktorý pre jeho veľkosť a teplotu dostal meno panva Caloris. S priemerom asi 1300 kilometrov sa zaraďuje medzi najväčšie známe impaktové krátery.
Prvé otázky
Donedávna jediné zábery odhaľujúce podrobnejšiu štruktúru povrchu panvy Caloris poskytla sonda Mariner 10 v rokoch 1974 a 1975. Vďaka internetu teraz spolu s vedcami Laboratória aplikovanej fyziky Univerzity Johna Hopkinsa na predmestí Washingtonu DC môžeme vidieť unikátne snímky, ktoré pred pár dňami, zakódované do elektromagnetického signálu, vyslal Messenger na Zem zo vzdialenosti 200 kilometrov. Odporúčame návštevu internetovej stránky www.messenger.jhuapl.edu.
Vedcom priniesli nové dáta prvé prekvapenia a otázky. Navzdory predstave tmavej vytuhnutej lávy, ktorá vypĺňa väčšinu impaktových kráterov napríklad na Mesiaci, je dno panvy Caloris svetlé s množstvom priehlbín zaujímavých farieb. Práve snímanie povrchu v širokom pásme farebného spektra - od ultrafialového cez viditeľné až po infračervené - je jednou z hlavných úloh tejto misie. Analýza záznamov z rovnakého územia pomáha odhaliť mineralogické zloženie na povrchu.
Cesta okolo Slnka
Na ďalšie údaje z Merkúra si budeme musieť počkať, pretože Messenger sa vydal na cestu okolo Slnka. Pomocou zo Zeme riadených manévrov a ďalšími dvoma preletmi okolo Merkúra (6. október 2008 a 29. september 2009) skoriguje svoju dráhu a rýchlosť tak, aby sa 18. marca 2011 stal umelým satelitom Merkúra. S pomocou spomínaných kamier a rôznych spektrometrov a magnetometra bude získavať údaje potrebné na zodpovedanie otázok, ktoré vŕtajú v mysliach astronómov: Prečo je hustota Merkúra taká vysoká? Ako prebiehal geologický vývoj, aká je vnútorná stavba? Ktoré mechanizmy udržiavajú slabé planetárne magnetické pole asi na úrovni jedného percenta pozemského? Aký materiál je na povrchu polárnych oblastí Merkúra? Aké je zloženie a pôvod veľmi riedkej a stále sa obnovujúcej atmosféry?
Dagmar Gregorová
(autorka je vedecká pracovníčka)
Čo možno neviete o Merkúre
Merkúr je s rovníkovým priemerom takmer 4 880 km najmenšou planétou Slnečnej sústavy (Zem - 12 756 km). Vzhľadom na Slnko je aj najrýchlejšou planétou s priemerom takmer 48 kilometrov za sekundu (Zem necelých 30 km/s). Jeho povrch sa podobá povrchu Mesiaca. Nižšia gravitácia, tlak slnečného žiarenia a prúdu slnečných iónov spôsobujú, že má veľmi riedku atmosféru z vodíka, hélia, kyslíka, sodíka, vápnika a draslíka. Malá vzdialenosť od Slnka znamená asi 6,5- krát vyššiu intenzitu dopadajúceho žiarenia. Slabá vrstva riedkej atmosféry nechráni, a tak teplotné rozdiely kolíšu od takmer 430 stupňov Celzia na dennej strane po mínus 180 stupňov na opačnej nočnej strane. Merkúr je aj najhustejšou planétou - jeden kubický centimeter váži asi 5,3 gramu, na Zemi je to takmer o jeden gram menej - 4,4 gramu. Až 42 percent objemu Merkúra tvorí kovové jadro, v ktorom prevláda železo (zemské jadro tvorí asi 17 percent objemu Zeme). Deň na Merkúre je veľmi sporným pojmom. Obeh okolo Slnka trvá 88 pozemských dní, ale čas rotácie okolo osi je 58 dní a 15 hodín. Takže na Merkúre by sme medzi dvoma východmi Slnka mohli narátať 176 našich dní. Aj pohyb Slnka po oblohe by bol pre nás veľmi zvláštny. Keď je planéta na obežnej dráhe najbližšie k Slnku, jeho obrovský žiarivý kotúč sa po "oblohe" zdanlivo pohybuje niekoľko hodín opačným smerom. Pretože vtedy je rýchlosť obehu okolo Slnka vyššia ako rotačná rýchlosť na povrchu planéty. (dg)
