Centrálne Stredomorie, kam patrí aj Jadranské more a priľahlá pevnina, nie je geologicky mŕtve. Túto oblasť, kde dovolenkuje aj množstvo Slovákov, v historickej dobe opakovane postihovali skutočne silné zemetrasenia. V roku 1667 jedno vážne poškodilo perlu Jadranu Dubrovník, mesto zaradené UNESCO do Svetového dedičstva. Z novších čias zostáva v živej pamäti najmä zemetrasenie s magnitúdom 7,1 v Čiernej Hore z roku 1979.
Dosiaľ však vládol odborný konsenzus, že horotvorný proces, ktorý vybudoval Dinárske vrchy na pevnine a ostrovy lemujúce chorvátske pobrežie Jadranu, sa skončil pred 20 - 30 miliónmi rokov. Preto je objav aktívneho zlomu pod dnom Jadranu do istej miery prekvapujúci.
Po milimetroch, no vytrvalo
Sieť aparatúr sledovaných pomocou GPS na dalmátskych ostrovoch a priľahlej pevnine ukázala, že "päta talianskej čižmy" sa približuje k chorvátskemu pobrežiu rýchlosťou približne štyri milimetre za rok. Na prvý pohľad neveľmi pôsobivé. Veď podobné pohyby pozdĺž známeho zlomu San Andreas v Kalifornii - takisto oblasti silných zemetrasení - sú až desaťnásobne rýchlejšie. Jadranské more sa však takto uzatvára tempom zhruba 4,5-kilometra za milión rokov. Jeho protiľahlé brehy sa stretnú o 50 až 70 miliónov rokov. Pohybová energia sa pohlcuje v oblasti dalmatských ostrovov a Dinárskych vrchov. To povedie k ďalším vrásneniam a zdvihom, výsledkom ktorých bude dodatočné zvýšenie hôr na priľahlej pevnine a nové dalmátske ostrovy. V tejto chvíli ich je 1185.
Ticho pred búrkou?
Samotný novoobjavený zlom prebieha pod dnom Jadranu severozápadne od Dubrovníka rovnakým smerom. Dlhý je najmenej dvesto kilometrov. Predný okraj Eurázijskej dosky zemskej kôry sa na ňom odiera a kĺže cez bývalú súčasť Africkej dosky, ktorú geológovia nazývajú Juhojadranská mikrodoska. Historické pramene v oblasti tohto podmorského zlomu za posledných dvetisíc rokov neuvádzajú nijaké silné zemetrasenie. Ak však ďalší výskum potvrdí, že zlom patrí k typu, pri ktorom sa vyskytujú prudké pohyby po predchádzajúcom hromadení pnutia v horninách, pre celé južné Taliansko, Chorvátsko, Čiernu Horu a Albánsko bude treba znovu vypočítať riziko ničivej vlny tsunami. Novoobjavený podmorský zlom sa na južnom konci spája so seizmicky aktívnym zlomovým pásmom, pokračujúcim ďalej na juh, ktoré spôsobilo spomenuté silné zemetrasenia v Dubrovníku a v Čiernej Hore.
V časopise Geology o jadranskom zlome napísal Richard Bennett z Arizonskej univerzity v Tucsone s kolegami z vlastnej a Washingtonskej univerzity v Seattle (obe USA), ako aj zo Záhrebskej univerzity, Chorvátskeho geodetického ústavu a Štátneho geodetického úradu v Záhrebe. Zdeněk Urban,
spolupracovník SME
Vľavo skalná stena, na ktorej stojí pevnosť v Dubrovníku, ukazuje priebeh treťohorného tektonického zlomu. V 17. storočí tam došlo k silnému zemetraseniu, ktoré vážne poškodilo mesto. Novoobjavený zlom prebieha severozápadne od Dubrovníka pod morským dnom. Vpravo jedna z aparatúr s GPS použitých pri výskume na známom dalmátskom ostrove Hvar. FOTO - RICHARD A. BENNETT |
