Mravce tvoria azda až štvrtinu biomasy živočíchov na Zemi. Jediné mravčie hniezdo má až milióny obyvateľov. Dokopy vytvárajú akýsi spoločenský superorganizmus, ktorý sa správa ako celok, rozdelený na kasty: kráľovné, trúdy, robotníčky a vojakov, presnejšie vojačky, lebo mravce sú väčšinou nerozmnožujúce sa samice. Podobne ako ľudia, vynašli tieto drobné živočíchy poľnohospodárstvo. Chovajú a "pasú" vošky, ktoré im dávajú sladkú šťavu. V hniezdach pestujú huby na kompostoch z kúskov rozžutých listov.
V Amazónii prevažujú stromové mravce. Predstavujú veľkú časť biomasy živočíchov z pralesa. Vysoko na konároch si budujú záhrady z rastlín, ktorých semená sadia do stien zavesených hniezd, bohatých na živiny. Môžeme ich považovať za mravčiu analógiu jedného zo siedmich starovekých divov sveta, visutých záhrad Semiramis (Shammuramat), zrejme babylonskej manželky asýrskeho kráľa v 9. storočí pred n. l.
Spolupráca je vzájomne prospešná. Rastliny spevňujú hniezda, mravce šíria semená a ich odpad dáva rastlinám živiny. Práve mravce sú najusilovnejšími šíriteľmi semien medzi bezstavovcami.
Ako si však mravce so záhradami vyberajú iba určité semená spomedzi mnohých iných? To nebolo dlho jasné. Mravce zvyčajne šíria semená takpovediac za odmenu, ktorou sú ich chutné vonkajšie časti. "Stavitelia záhrad" sa správajú inak. Ako vedci teraz zistili, na juhovýchode Peru pri tom mravcom pomáhajú samotné semená rastlín, s ktorými žijú v symbióze. Napríklad semená peperómií vylučujú až päť pachových látok. Zmes láka mravce druhu Camponotus femoratus, ktoré ich vedia vo vegetácii nájsť. Semená majú k dispozícii ešte iné chemické látky, umiestnené na povrchu. Aktivujú sa po dotyku a slúžia na to, aby pracovití stavitelia semená odniesli a zasadili do stien svojich hniezd.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA o tom napísal entomológ Coby Schal zo Severokarolínskej štátnej univerzity s kolegami z vlastnej inštitúcie a Technickej univerzity v Braunschweigu.
(urb)
