Mravec, infikovaný parazitom, vyzerá ako zrelá červená bobuľa. Vtáky, ktoré si na ňom pochutia, rozšíria parazita ďalej.
Biológovia odhalili prvý známy príklad "ovocnej mimikry" spôsobenej parazitom. Parazit dokáže doslova prinútiť mravcov, aby sa ponúkli ako potrava pre vtáky. Tie si pochutia na mravcoch plných vajíčok parazitov, ktorých inak nekonzumujú. Obsahujú totiž veľa chemikálií s nepríjemnou chuťou a chráni ich pevný obal. Vajíčka potom bez ujmy prejdú tráviacou sústavou vtáka. Dostanú sa až do výkalov, čo mu umožňuje pohodlné rozširovanie.
Výskum v Paname
Robert Dudley z Kalifornskej univerzity v Berkeley skúmal v Paname mravce druhu Cephalotes atratus. Bývajú na stromoch, požierajú výkaly vtákov, infikované parazitom, a okrem toho majú jednu pozoruhodnú schopnosť: vedia manévrovať vo vzduchu. Takže ak spadnú z konára stromu, krúživými pohybmi nasmerujú svoj pád na kmeň, kde sa zachytia a vyšplhajú späť. Pri tomto výskume si Dudley všimol, že niektoré mravce majú sfarbené brušká do svetlo- červena. Tejto záhady sa ujal Steve Yanoviak, ktorý sa venuje ekológii hmyzu na Arkansaskej univerzite v Little Rocku.
Yanoviak zistil, že nafúknuté červené brušká mravcov sú naplnené vajíčkami parazitickej hlísty. Ako vajíčka rastú, stenčuje sa pôvodne tvrdá a hrubá vonkajšia vrstva mravčieho bruška. V kombinácii so žltkastým sfarbením vajíčok parazita získa koncová časť mravca jantárové sfarbenie. "Keď spojíte tieto dva efekty na slnečnom svetle, uvidíte pekné, svetločervené bruško," povedal Yanoviak.
Ľahký cieľ
Mravce sa často kŕmia na povrchoch listov zbierajúc peľové zrnká či výkaly po vtákoch, takže sú dobre viditeľné. Okrem toho infikované jedince držia svoje brušká naplnené vajíčkami parazitov vo vztýčenej polohe, ako by ich vtákom priam ponúkali. Pretože sa pohybujú pomaly a ich bruško je oslabené, sú pre hladné vtáky veľmi ľahkým cieľom. Tie ich brušká považujú za chutné dozreté bobule, ktorými sa živia.
Vajíčka parazitov prejdú neporušené tráviacim systémom vtákov a dostanú sa do výkalov. Keď mravce výkaly zožerú, umožnia zrod novej generácie parazitov. Kolobeh pokračuje.
Slepačí test
Yanoviak skúmal výkaly vtákov, ktoré sa pohybujú okolo mravenísk, a našiel v nich parazita podobného tomu, ktorý pretvára brušká mravcov na bobule. Vtáka, ktorý by sa mravcami kŕmil, však zatiaľ nevidel. Preto dal infikovaného mravca sliepke, ktorej tiež chutil. Vajíčka parazitov zostali v jej výkaloch neporušené.
"Nech sa na to pozeráme akokoľvek, parazit potrebuje infikovať nové oblasti, inak by vyhynul. Takže musí existovať mechanizmus prenosu do nových kolónií," povedal Yanoviak. "A spojenie týchto druhov mravcov s výkalmi vtákov poskytuje veľmi silný argument na tvrdenie, že vtáky prenášajú parazita."
Výskum ukazuje, aké zložité a ťažko predvídateľné sú väzby medzi rôznymi formami živých organizmov. Okrem toho ilustruje nezvyčajné schopnosti parazitov. Tie nielenže prežívajú vo veľmi zvláštnych podmienkach, no ešte aj vedia donútiť svojho hostiteľa, aby sa aktívne podieľal na ich šírení. Ako to robia, v tomto prípade zatiaľ nevedno. Záujemca o ďalšie informácie ich nájde napríklad v knihe Carla Zimmera Vládce parazit (Paseka, Praha 2006). Zimmer, ktorého eseje pravidelne publikuje New York Times, patrí k uznávaným popularizátorom vedy.
Článok o výskume publikovala internetová verzia National Geographic, pôvodným zdrojom je časopis American Naturalist.
Autor: der
