SME
Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

Prežívame šiestu veľkú vlnu vymierania druhov

RUTH ROSENHEKOVÁ je členkou Rainforest Information Centre, ochranárskej organizácie so sídlom v Novom južnom Walese v Austrálii. Je ekologickou aktivistkou a blízkou spolupracovníčkou Johna Seeda, jedného z najvplyvnejších predstaviteľov ochranárskeho ...


Ruth Rosenheková



RUTH ROSENHEKOVÁ je členkou Rainforest Information Centre, ochranárskej organizácie so sídlom v Novom južnom Walese v Austrálii. Je ekologickou aktivistkou a blízkou spolupracovníčkou Johna Seeda, jedného z najvplyvnejších predstaviteľov ochranárskeho sveta a bojovníka za záchranu dažďových pralesov.

Vyrástla v Montreale, študovala psychoterapiu a pracovala v počítačovom priemysle. Neskôr sa začala naplno venovať ochrane prírody. Navštívila budhistické kláštory v Ázii. V USA pracovala s ľuďmi postihnutými AIDS. V poslednom čase cestuje po svete, prednáša o hĺbkovej ekológii a venuje sa informačným kampaniam za záchranu dažďových pralesov.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo práve dažďové pralesy?

„Dažďové pralesy sú veľmi vzácne. Sú domovom pre viac ako polovicu rastlinných a živočíšnych druhov planéty a rýchlosť, s akou sú ničené, je ohromná. Podľa predpovedí sa o niekoľko desaťročí zachová iba tá časť dažďových pralesov, ktorým sa v súčasnosti venuje zvýšená ochranárska pozornosť. Naša práca však ďaleko presahuje hranice dažďových pralesov. Je nevyhnutné chrániť faunu a flóru spolu s ich prirodzeným prostredím ako celok. Jedna zelená planéta alebo misa plná prachu.“

Váš kolega John Seed hovoril, že hĺbku zväzkov, ktoré nás spájajú so Zemou, aj hĺbku nášho prežívania týchto spojení si uvedomil až v interakcii s inými bytosťami, drevorubačmi aj stromami a inými obyvateľmi lesa v Novom južnom Walese, ktorý chcel chrániť.

SkryťVypnúť reklamu

„Naša práca, to je boj za záchranu genetických údajov, ktoré prežili až do súčasnosti. Aká výnimočná zásobáreň a skladisko inteligencie a tvorivosti! Dve miliardy rokov trvalo, kým sa baktérie naučili vdychovať kyslík a využívať jeho energiu. Až štyri miliardy rokov zasa trvalo, kým červy, mäkkýše a kôrovce zanechali podmorský komfort a začali objavovať záhady počasia a príťažlivosti na súši. Primáty sa pritom objavili na scéne iba pred niekoľkými miliónmi rokov. A moderné ľudstvo sa objavilo až teraz! Až 99 percent z celkového počtu druhov, ktoré na Zemi kedy žili, vyhynulo. Tento fakt robí z druhov, ktoré prežili, druhy božské!“

Pri svojich ochranárskych aktivitách nevyzdvihujete žiadnu formu života, žiadnu časť prírody a život chápete v jeho celistvosti. Napriek tomu, máte „svoj“ les, kde prežívate všetko, o čom hovoríte?

SkryťVypnúť reklamu

„Nemôžem povedať, že nejaký druh lesov mám radšej. Každý les je totiž unikátny. Podobne je to aj s vtákmi, ľuďmi alebo rastlinami. Mojimi obľúbenými sú snáď lesy v oblasti Maine, kde trávim väčšinu voľného času oddychovaním pod listami obrovských dubov. Rešpekt vo mne vzbudzujú jedle a sekvoje tichomorského pobrežia Kalifornie. A najnovšie ma očaril buš v oblasti Nightcap Range v Novom južnom Walese, ktorý je pod správou hudobníkov a hippies, ktorí sa nebáli rázne uplatniť svoj nárok na tento kus Zeme.“

Aké sú najväčšie hrozby, ktoré ničia lesy po celom svete?

„Hrozby sú poprepájané tak, že jedna vyvoláva ihneď ďalšie a ďalšie. V tom spočíva najväčší problém. Nie iba sama ťažba uhlia, ropy a dreva má environmentálne a sociálne následky, tieto javy vedú k množstvu ďalších problémov. Takmer vždy vedie napríklad výstavba nových ciest na pôvodne nedostupných miestach k ich kolonizácii. To zas vedie k zvýšenému lovu už aj tak ohrozených živočíchov. Nasleduje strata kultúrnych tradícií a histórie v dôsledku rozvoja turistiky a priemyslu, ktorý úplne zlikviduje prírodné zdroje, pretože sa snaží pokryť zvyšujúcu sa spotrebu.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako vidíte nažívanie človeka s prírodou a budúcnosť tohto vzťahu? Máme šancu prežiť obaja?

„Ľudstvo stráca kontakt s prírodou. Už dnes žijeme v dobe obrovskej ekologickej krízy. Väčšina vedeckých kapacít potrdila, že prežívame šiestu veľkú vlnu vymierania druhov. Zem zažila päť rozsiahlych vĺn vymierania druhov, počas ktorých vymizlo zakaždým v priemere 50 percent druhov a 94 percent bolo úplne eliminovaných. Podľa vedcov doterajšie vlny vymierania spôsobili klimatické zmeny. Zvláštnosťou súčasného miznutia druhov sú však aktivity jediného druhu… človeka.“

ALEX NISKÁČ
(Autor je redaktorom internetového magazínu WWW.5D.SK)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Maľba súčasnej podoby Kap København, ktorá sa nachádza v Pearyho zemi. Vedci tu našli stopy dva milióny rokov starej DNA.

Predošlým rekordérom bola kosť mamuta.


7. dec

Ktorý je najlepší, Samsung, Xiaomi, alebo Apple?


3. dec

Dobrý smartfón nemusí byť drahý.


5. dec

Hľadali sme mobily za rozumnú cenu. Je lepšia Motorola, Samsung alebo Xiaomi?


6. dec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  3. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  4. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  5. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  6. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  7. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 725
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 6 937
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 925
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 418
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 005
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 286
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 279
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 200
SkryťZatvoriť reklamu