Bolesti hrdla, šarlach, toxický šok, reumatická horúčka, infekcie spojené s požieraním mäsa, to všetko dokáže spôsobiť baktéria Streptococcus pyogenes. Niet preto divu, že jej vedci z University of Oklahoma venovali päťročné úsilie, ktorého vyvrcholením je kompletná sekvencia 2 milióny bázových párov dlhého genómu.
Podobne ako pri pôvodcovi lepry ide o mikroorganizmus, ktorý má pomerne malý súbor génov – iba 1800. Vačšinu dôležitých živín získava parazitovaním na ľudských tkanivách. S. pyogenes bol s nami pravdepodobne milióny rokov počas našej evolučnej histórie. Dobre nás pozná a dobre sa prispôsobil životu v ľudských útrobách. Veľa ľudí malo počas života bolesti hrdla spôsobené touto baktériou, keď sa však S. pyogenes dostane do krvi či svalov, ide takmer vždy o vážne ohrozenie zdravia. Analýza genómu skutočne odhalila veľké množstvo génov (viac ako 40) kódujucich potenciálne patogénne bielkoviny.
Streptokok má aj niekoľko bielkovín, ktoré sú podobné na ľudské bielkoviny, napr. kolagén. Využíva ich ako mimikry, ktoré ho chránia pred imunitnou reakciou. Výsledkom však je, že človek začne produkovať protilátky, ktoré okrem bakteriálnych bielkovín rozpoznávajú aj ľudské, čo sa prejavuje nepríjemnými reumatickými horúčkami. Ako by toho nebolo dosť, vedci identifikovali v genóme baktérie štyri vírusy, ktoré produkujú ďalšie patogénne bielkoviny, superantigény, takisto spôsobujúce autoimunitnú reakciu.
Niet pochýb, že analýza genómu priniesla veľa užitočných informácií o patogenicite Streptococcus pyogenes. Navyše sme získali sekvencie špecifických génov ideálnych pre vývoj účinnej vakcíny, ktorá by mohla zabrániť inak len ťažko zadržatelnému šíreniu nákazy. (mse)
