Obete erupcie Vezuvu zomreli rýchlo, tvrdia archeológovia

poznatkov, ku ktorým dospeli talianski archeológovia.

Profesor Alberto Incoronato a jeho spolupracovníci z neapolskej univerzity to zistili pri analýze ostatkov 80 obetí, ktoré sa našli v ruinách oboch bývalých prímorských letovísk na juhu Talianska.

Vedci sú presvedčení, že 12 hodín od okamihu, keď sopka vybuchla, zasiahla oblasť Herkulanea prvá vlna žeravých plynov a popolčeka. Žeravý príval nezadržateľne prenikol aj do príbytkov, v ktorých sa ukryla časť obyvateľov.

Nápor tlakovej vlny bol taký silný, že obete zrazil na zem. Rýchlosť ohnivej víchrice a príval žeravého popolčeka nedal nikomu nádej na prežitie.

Archeológovia napríklad pri výkopoch zistili, aký bol osud asi 30 osôb, ktoré sa ukryli v miestnosti jedného domu. Tlak spôsobený erupciou vmietol do tohto priestoru asi osem metrov kubických žeravého popolčeka: žeravá atmosféra okamžite spálila všetky mäkké tkanivá, ktoré sa vyparili, ale kostry zostali nedotknuté.

Vedci tvrdia, že práve vaporizácia prispela k tomu, že ostatky obetí neboli úplne zničené. Vyvolala momentálny pokles teploty z 500 na 480 stupňov, počas neho sa kosti a dokonca i niektoré tkanivá ochladili a obalil ich popolček, ktorý nad nimi vytvoril akýsi sarkofág.

Analýza zubov a kostí odhalila rovnaké charakteristické znaky, aké sú typické pre pohreb žehom: rozpraskané lebky a početné priečne sčerneté trhliny spôsobené veľkou žiarou, pozdĺžne praskliny dlhých kostí a popraskaná sklovina zubov.

Práve tieto zistenia pomohli tímu profesora Incoronata určiť teplotu, ktorá v okamihu prírodnej katastrofy zasiahla oblasť Pompejí a Herkulanea.

Okamžitú smrť obyvateľov dokladá takmer úplná absencia akýchkoľvek obranných gest či známok agónie, ako to vyplýva z pozície kostrových pozostatkov. Zovretie prstov nôh a rúk, aké našli, je len prirodzeným následkom reakcie organizmu na prudkú zmenu teploty. (čtk/Nature)