Unreal Tournament 3 - po starom v novom kabáte

Myšlienku priniesť čisto MP titul na herný trh mala hneď dvojica (rešpektovaných) vývojárskych tímov: id Soft mal svoj Quake 3: Arena a Epic prišiel so svojim Unreal Tournamentom. Dnes je už jasné, že Epic zašiel na svojej ceste ďalej a vydáva už štvrtý diel (nenechajte sa zmiasť číslovkou, veď počítajme spolu: UT, UT 2003, UT 2004 a teraz UT3 – ono čachrov s názvom hry bolo dosť) obľúbeného virtuálneho vyvražďovania. Základná myšlienka je skrz naskrz jednoduchá: zabiť a nebyť zabitý. A teraz zahoďte preč všetky tie taktické situácie, stratégie a iné na realitu hrajúce prvky. Samozrejme, dá sa nastaviť mnoho detailov, máme tu mutátory, ktoré ovplyvnia hranie na danej mape, avšak základným pojmom v UT je rýchlosť, akčnosť, jednoducho strieľanie s presnosťou na milimeter, uhýbanie sa presne na stotinu sekundy a hlavne ohromná zábava. Je tak trochu paradoxné, že Unreal Tournament 3 ponúka vlastne „iba“ toto. Všetko, čo tu už bolo – a preto je otázka, na čo sme vlastne vôbec čakali tak dlho, viac než na mieste.

Okrem ubratia niektorých módov (tie však zrejme pridá komunita vo svojich neoficiálnych addonoch alebo sa do nich možno pustia aj tvorcovia samotní) sa totiž nič nezmenilo. Aha, je tu singleplayerová kampaň, pretože vývojári zistili, že viac než polovica hráčov sa do MP ani len nepozrela, pričom vedeli, že si kupujú hru zameranú výhradne na multiplayer. Boje proti botom boli v UT vždy na vysokej úrovni a dokázali poskytnúť zábavu porovnateľnú s ktorýmkoľvek single-titulom. Boje v arénach jednoducho mali šťavu. Tak sa v Epicu škriabali po hlave, čím by týchto hráčov potešili a dali im okrem instantnej akcie aj kampaň. Takže pribudla jedna položka v menu, ó aká to radosť, hlavne ak podotkneme, že ide o vec naskutku zbytočnú. Tak na tomto vývojári pracovali tak dlhú dobu a neustále to odkladali? Kampaň je totiž len súborom máp (kde hráte v rôznych módoch) a dokonca je tam aj príbeh, ale ten zrejme niekto tvoril 5 minút pred odchodom do lisovne. Tí sa bijú s tými a keďže vy ste na strane „červených“, musíte poraziť „modrých“. Pretože oni vás napadli, viete? A môžete si vybrať či si zahráte za brata alebo za sestru, viete? V arénach. Ako pre blbých – pretože rozdiel medzi kampaňou a vami zvolenou mapou je len ten, že si vy sami určite podmienky zápasu a nie nejaký stupídny príbeh. Viete? Už áno!

Keďže sa o kampani hovorilo ako o špecialite, už v hodnotiacej časti nad „príbehom“ musíme ohrňovať nosom. Ešte, že tu ostala tá správna rýchla hrateľnosť, pri ktorej aj obyčajný deathmatch dokáže zabaviť na dlhé hodiny, dni, týždne a tak ďalej. Celkových možností čo si zahrať, však ubudlo. Možno bude niekto roniť slzy za Last Man Standing, no rozhodne je najväčšou stratou absencia Assaultu, ktorý bol v minulosti jedným z najhranejších módov. Ale čert to vezmi, máme tu šesticu, ktorú však pri všetkej úprimnosti môžeme pokojne zoškrtať na tri odlišné štýly hrania. Čo k tomu Epic viedlo, netušíme. Máme tu deathmatch, máme tu tímový deathmatch, máme tu duel, to všetko sú dobre známe stálice fungujúce na jednoduchom princípe, v prípade Unreal Tournamente však vďaka rýchlosti hrania na sakramentsky príťažlivom princípe. Buď strieľate sami za seba do všetkých (DM) alebo zbierate fragy za tím strieľaním do súperovho družstva (TDM) alebo sa jednuducho vyberiete na férovku jeden proti jednému (D) a ostatní už len sledujú na dianie. Hocikde je tento princíp základnou zložkou a všetci vieme prečo – hrá sa to výborne, hlavne v UT štýle, kedy sa neustále pohybuje a... a veď viete. Mapy pre každý mód sú logicky totožné.

Capture the Flag, alebo ak chcete kradnutie vlajky súperovmu družstvu, je viac založený na taktickom snažení sa celého tímu, ale stále sú princípy ladené skôr akčne, než takticky a nepotrebujete z rôznych individualít zložiť perfektnú skupinu hráčov. K tomu pribudol mód Vehicle CTF, kde sú mapy rozsiahlejšie (a tým pádom aj iné, než je tomu pri klasickom CTF) a už podľa názvu je zrejmé, že základom je používanie vozidiel.

Na záver tu máme Warfare. A tu už o jabĺčka a hrušky nejde, do popredia sa stavia strategická zložka, hoci všetko ostáva nesmierne rýchle a nesmierne akčné. Warfare je totiž bývalým módom Onslaught a základný princíp zamerania jednotlivých uzlov vedúce k zničeniu súperovej základne ostáva totožný. Taktika je založená na tom, že môžete súperiť len o uzol, ku ktorému ste už pripojený inou vetvou a hranie tak môže pokojne prebiehať na viacerých miestach – tá skupinka podnikne útok na uzol č.1, takže súper ho ide brániť, odkryje tak trochu uzol č.2 napojený na č.1 a keď sa vám podarí získať jednotku, môžete rýchlo a efektne zaútočiť na dvojku. Aby to malo ešte väčší spád a dôraz kladený na taktiku vynikol, každý tím má k dispozícii tzv. orb, ktorým zaberiete uzol okamžite. Inak musíte zničiť obranu súperovho uzlu (a to nejaký ten čas zaberie) a následne čakať na doplnenie energie vami prevzatého uzlu. Ďalším bonusom sú špeciálne miesta, na ktoré môžete zvysoka dlabať, avšak získate nejaký druh výhody, napríklad možnosť používania špeciálneho vozidla. Niektoré mapy sú zamerané na plnenie úloh (najprv si musíte otvoriť cestu, čiže zabrať dôležitý uzol, až potom idete ďalej), ale princíp, hoci sa môže zdať zamotaný, je v podstate jednoduchý. Lenže jednoducho sa to číta, omnoho náročnejšie uvádza do praxe.

Zbrane pozostávajú z tradičného arzenálu, vrátila sa nám sniperská puška, máme tu špeciálne energetické kladivo, ale popisovať funkcie každej z nich (disponuje dvomi módmi streľby) je kontraproduktívne. Jednak na to prídete sami a jednak na to máte manuál. Treba však povedať, že tak vyváženú zásobu zbraní len tak ľahko nenájdete. Každý kúsok má svoje klady i zápory, každý je výhodný v inej situácií a nestačí zvládať ovládanie len zlomku z nich, pretože raketám v exteriéroch na veľkú diaľku uniknete a rotačný guľomet na diaľku tiež veľkú škodu nespraví. Tieto faktory fungujú v Unreal Tournamente už od jeho počiatkov a možnosti modifikovanie jednotlivých zbraní dovoľuje každému vychutnať si hru podľa vlastného gusta. O vozidlách len v skratke – je ich viac, viaceré poznáte a o obrovské tanky sa zvádzajú veľké boje. Vynikajúcim bonusom je hoverboard, skate z budúcnosti. Ak ste videli dnes už kultový snímok Back to the Future (ak nie, hanbite sa), určite si naň okamžite spomeniete. Premiestňujete sa omnoho rýchlejšie ako zvyčajne, no zároveň ste zraniteľnejší. Stačí jeden zásah a krátky čas sa musíte spamätávať z pádu, čo môže súper využiť. Ale také unikanie s vlajkou s bandou nepriateľov za chrbtom má svoje čaro.

Inak je to však starý dobrý Unreal Tournament, len je prezlečený do krásneho šatu. Next-gen sem, next-gen tam, na popis nám už toho viac nezostalo, tak si poďme prebehnúť jednotlivé čísla čiastkových hodnotení.

GRAFIKA 9 / 10
Že to vyzerá nádherne, vidíte aj sami. Pozrite sa na obrázky a tú nádheru si dokážete predstaviť. Unreal engine tretej generácie svoju silu dokázal vo viacerých projektoch a jeho samotní vývojári sa nenechávajú zahanbiť. Všetky tie moderné efekty a oslnivú krásu si budete vychutnávať s nadšením. Samozrejme, búcha to nádherne, architektúra jednotlivých máp je skutočne rôznorodá (futuristické mestá, zalesnené exteriéry, japonsky profilované oblasti, veľké továrne, zasnežené pláne...), avšak bolo by to zbytočné, keby sa to hýbalo len na drahých strojoch. A to sa nestane – optimalizácia je totiž výborná a aj keď s menšou úrovňou detailov, rozbeháte napokon Unreal Tournament 3 aj na slabšom stroji. Už to síce nevyzerá tak úchvatne, avšak to sa dalo očakávať. Trochu zamrzí absencia podrobnejšieho nastavovania detailov, akoby sa do toho niekomu nechcelo a nastaviť si môžete len rozlíšenie a úroveň textúr. Všetky mapy však podliehali prísnemu výberu, a preto sú nielen pekné, ale aj výborne navrhnuté a ich architektúru oceníte až po niekoľkých hodinách hrania a následne si začnete pochvaľovať každý kút tej ktorej mapy, ktorý je vytvorený po pracnom testovaní.

INTERFACE 9 / 10
Ovládanie je úžasne jednoduché, úžasne užívateľsky príjemné a úžasne logické. A menu sú úžasne spackané, pretože orientácia v nich a ich návrh zrejme prešiel po náročnom fláme. Ale na menu sa tu nikto nehrá, po chvíli si zvyknete na ich strohosť, slabú grafickú prezentáciu a nemotornosť. Dôležité je predsa to, čo sa odohráva na mape a s nastavením ovládania alebo HUDom budete určite spokojní. Akoby išlo o pravý opak menu: prehľadné a účelné.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
O hrateľnosti sa písalo v opisnej časti, pretože sa to jednoducho prehliadať nedá. Je to rýchla akcia, skutočne niekedy až adrenalínová. Ten kto kempí, je vopred odsúdený na tichú smrť a nestihne ani zachrapčať v agónií. Práve to je nesmierne fajn, pretože neustále lietate a beháte, neustále strieľate a besníte, zbierate bonusy, rýchlo meníte zbrane, a zase beháte, strieľate, v prípade Warfare to kombinujete s poletuchmi alebo inými vozidlami. Samozrejme, je to možno pre niekoho prízemná zábava a práve pre nich mala byť kampaň. Už sme to načrtli, čakali sme aspoň mierne rozumný príbeh a nie pobehovanie po mapách zlepené totálne banálnou zápletkou. A to je nechutné prekvapenie, ktoré vám kampaň uložia do skrinky s vecami, ktorých sa nedotýkate ani polmetrovou oceľovou trubkou. Isteže, nováčikovia sa niečo naučia, ale príde to ako päsť na oko, keď sa všade hovorilo o tom, že singleplayer bude mať na rozdiel od minulých dielov gule. A to nemá, pretože je rovnaký ako minule, len občas natrafíte na video a strieľate po boku kamarátov a sestry/brata. Nie, že by to zasahovalo do hrateľnosti, ale čo napísať v recenzii na MP zameranú strieľačku? Áno, áno, je to nesmierne rýchle, ale zrejme aj vy máte pocit, že ste to už dnes počuli. Takže hrateľnosť ako taká dopadla na výbornú a hoci ju všetci poznáme z minulých dielov, zhypnotizovala nás. Ale príbeh, to je brak porovnateľný s duchaplnými nemeckými filmami o láske. Preto sedem, preto nahnevaných sedem, lebo niekto si z nás spravil dobrý deň.

MULTIPLAYER 9 / 10
Ono je to bomba – určite ste nič iné nečakali. Zatiaľ tu však máme jeden závažný problém, ktorý niekoho môže odradiť, ale čert to vezmi, človek má trénovať a nečakať, že mu holuby napadajú do huby chrumkavo upečené a okorenené. Takže? Takže na serveroch sú borci, nesmierne skúsení borci hrajúci s prstom v nose. Chcete k nim a nemáte na to, bude to skôr zbytočná frustrácia, ale ono si svoj kúsok pieskoviska niekde nájdete. Horšie to však bude s módom Warfare, ktorý sa nehráva až tak často ako klasické killovanie či vlajkovanie. Treba tam totiž dobrú partiu a niekedy nie sú mapy zaplnené dostatočne, takže to je trápenie. To už škoda je, pretože potom prídete na to, že vám začínajú chýbať iné módy, iné možnosti, ktoré by preklenuli práve ten nesmierne cítiteľný skok medzi náročnejším Warfare a odreagovaním sa v DM. Pripojenie je rýchle, padne to len raz za uhorský rok – ak sa to stane viackrát, máte jednoducho smolu, ono to po tých rokoch ladenia, testovanie a skúmania čo a ako v Epicu už vedia a nenechali sa ničím prekvapiť. Celý multiplayer sa dá zhrnúť proste: môžete si ísť zastrieľať na pol hodinku denne a odreagovať sa. Naopak sa môžete snažiť preraziť a tráviť tu všetok voľný čas (to však neodporúčame, ono bledá pokožka s prichádzajúcim teplom nebude veľkým lákadlom pre opačné pohlavie, všakže...). Je to proste UTčko tak ako ho poznáme.

ZVUKY 8 / 10
Oh áno, hučí to, hlas z budúcnosti vám po headshote, double shote alebo krvavej jazde všetko hlási a keby sme hľadali nejaké rozdiely v porovnávaní s minulými dielmi, ťažko by sme sa ich dopátrali, avšak zvukové efekty plnia svoju funkciu výborne. Plus tu máme češtinu vo forme titulkov.

HUDBA 7 / 10
Hudba tu je, hudba je elektronická a ako už býva zvykom, postupne aj zabudnete, že tu nejaká hudba je, pretože znie v pozadí, mení sa podľa situácie, ale žiadnu veľkú váhu jej neprikladáme, hoci snaha tu bola.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
O náročnosti v MP sme už písali – skutočne si treba dávať pozor, do ktorej mláky stúpate, pretože frustrácia z neustálej smrti môže byť až tak nepríjemná, že to začnete vzdávať. Takže sa radšej pozrieme na inteligenciu botov. Už dlho funguje jednoduché pravidlo: so zvyšujúcou sa obtiažnosťou sú tie beštie presnejšie, neprebehnú len tak okolo vás, poznajú mapu, volia lepšie trasy postupu a podobne. Tu to funguje rovnako. Na prvej polovici zistíte čo a ako, na druhej to už začne byť oriešok pre skúsenejších, pretože boti sú až nepríjemne, doslova neľudsky presní. Ale čo čakať od kremíku, všakže. Všetko si to užijete v zabíjaní sa navzájom, no Warfare už odhaľuje niektoré slabiny, ktoré sa dajú vylepšiť rozdávaním príkazov, ale jednoducho uvidíte, že umelá inteligencia síce prepracovaná je, až tak veľmi, že si budete pripadať ako pri hraní po sieti, to teda rozhodne nie. Ale ako tréning je bavkanie sa s botmi výborná možnosť. Nie sú to tupé stvorenia.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,0 / 10
Tie čísla hore sú vo svojej podstate bezpredmetné. Ono je to totiž tak, že Unreal Tournament 3 je vlastne starým a dobrým UT 2004 bez niekoľkých módov v krajšej grafike. Nič nové tu nie je, nič originálne nedostanete. A to je možno aj tak trochu chyba, pretože aspoň čo-to sme čakali. Je to samozrejme nesmierne zábavné a nedá sa od toho odtrhnúť, no my sme dostali verziu na recenzovanie ako na podnose (a zadarmo), no vy si ju musíte kúpiť. Preto sa nečudujte, že dostanete to staré, len v novom obale. Kúpou chybu nespravíte, len či sa vám do toho chce. Skúseným borcom to problémy robiť určite nebude, ono sa Unreal Tournament 3 na trhu postupne presadí, len neprináša nič nového. A super multiplayer má aj napríklad Call of Duty 4. Aj Gears of War. Aj... a tak ďalej. Aj Unreal Tournament 3 ho má perfektný, no je perfektný tak ako bol v minulosti. Na druhú stranu prináša tunajší distribútor špeciálne balenie za normálnu cenu: čiže okrem hry dostanete aj knižku s artworkami a špeciálne DVD, na ktorom nájdete napríklad videá predstavujúce editor – a to je ďalší klad, ktorý možno niekoho presvedčí: editor je súčasťou balenia. Je to osmička len tak tak, ale nedá sa ísť nižšie, keď sa to výborne hrá.