Najočakávanejšie adventúry roku 2008

. Dôvodov je hneď viacero, my sme pre vás vybrali desiatku tých najperspektívnejších. Vieme, že sa nedostalo na každého, možno niekomu bude chýbať Jack Keane, niekomu zas tretí diel Runaway, no tentoraz sme sa rozhodli vsadiť (až na dve výnimky, ktorým však veríme) na originálne projekty. Rozhodne ide o známejšie veci, adventúr však vychádza stále dosť, len sú na okraji záujmu hráčov (teraz hovoríme o projektoch menších spoločností), preto ak ste fanúšikmi tohto žánru, určite pozorne sledujete na tento žáner zamerané herné stránky. Naša desiatka by však mala potešiť každého.

Dead Mountaineer´s Hotel (Q1 2008)
Bratia Strugackí majú v zásobe dostatok príbehov, aby dokázali zaujať množstvo hráčov, dokonca z odlišných žánerov. Po Stalkerovi prichádza na rád dobrodružná hra. Hra sa obracia na skutočne staré korene adventúr a ponúkne (dnes už zabehané) vyrenderované pozadie s trojrozmernými postavami, klasickým ovládaním bez akejkoľvek nápovedy, obyčajný strom rozhovorov a tak ďalej. Lenže sila tohto projektu netkvie ani tak v dokonalých animáciách - spracovanie je totiž skôr priemerné ako príťažlivé - ale skôr v tajomne, do ktorého je zabalený celý príbeh a postupne rozvíjajúca sa zápletka. Dokonca sa nahlas hovorí o nelinearite, pretože jednotlivé postavy, na ktoré pri hraní narazíte, si žijú vlastným životom a vďaka plynúcemu času ich nezastihnete vždy na tých istých miestach. To je rozhodne prvok, ktorý ukáže, či sa týmto smerom môžu adventúry reálne vybrať – spomeňme na neprávom zabúdaný Fahrenheit. Nech boli minihry akokoľvek prosté, malo to skvelý nádych.

Policajný inšpektor Peter Glebsky sa vyberie na zaslúžený odpočinok do hôr. Hotel, ktorý mu odporučí kolega, vyzerá na prvý pohľad vynikajúco, akoby odrezaný od sveta, ale už po príchode narazí na prvú nepríjemnosť, ktorá mu voľného času mnoho rozhodne nedopraje. Mŕtve telo a pätnástka možných páchateľov (bývajúcich v hoteli) – to určite nie je najlepšie strávená dovolenka, no to nie je všetko. V hoteli sa pred 6 rokmi ubytoval jeden horolezec, ktorý zomrel nešťastnou náhodou (pád z obrovskej výšky a zavalenie lavínou). Z jeho izby spravil hoteliér akési minimalistické múzeum. Aj napriek uisteniam, že táto izba bola zamknutá, sú na stole stopy po nedávnej prítomnosti človeka: zapálená cigareta a v kúte zablatené topánky. Paranormálne javy sa začnú objavovať stále častejšie, napríklad po príchode do vlastnej izby nájdete zamknuté dvere. Príbeh, ktorý by pozvoľným rozprávaním mohol skutočne príjemne prekvapiť.

Everlight (Q1 2008)
Keď sme sa rozhodli zaradiť do tohto zoznamu štvrtého Simona, okamžite sme si spomenuli aj na konkurenčný projekt. Rovnako aj tu je mladý chalan Melvin, ktorý musí zachrániť rozprávkovú krajinu pred zničením. A aby to nebolo všetko, Simona aj Everlight robí rovnaký vývojársky tím. Isteže, okamžite sa na ústa derie otázka, či prílišná podobnosť obom hrám neuškodí, ale sú tu isté drobnosti, ktoré odlišujú oba projekty a paradoxne sa na Everlight tešíme o trochu viac ako na známeho Simona. Melvin je vo svojej podstate samotár, utiahnutý chlapec, ktorý sa rád nechá opantať snami a trávi svoj čas vo vlastnej fantázii. Raz sa mu to aj splní a ocitá sa v úplne inom svete.

Po vyslobodení lesnej víly Fenny získava Melvin nielen prvého priateľa, ale aj užitočného parťáka, ktorý nielen pomáha, no navyše aj sarkasticky komentuje mnohé situácie. Už len aby ten obávaný nemecký humor skutočne vtipný aj bol. Druhou odlišnosťou je rozdelenie do kapitol, ktoré predstavujú Melvinov strach z určitých vecí – tým je zaručená rôznorodosť jednotlivých prostredí, medzi ktorými budeme cestovať. Ďalej sa počíta aj so zmenou dňa na noc a lokácie v tme vyzerajú omnoho inak, čo by sa dalo výborne zapracovať do hrateľnosti. Aj keď sa neoplatí ani len v kútiku duše dúfať, že sa dočkáme aj štipky strašidelných prvkov. Spracovanie je Simonovi podobné a keď sa Everlight vyberie dospelejšou cestou, rozhodne sa máme na čo tešiť. Ak nie, budú obe hry nelogicky medzi súperiť a prevahu nemusí mať ani jedna.

Experience 112 (Q1 2008)
A máme tu aj jeden nesmierne originálny projekt, ktorému nemusíte prísť na chuť, môže vám pripadať nesmierne zmätený, ale nič podobné tu nebolo a nutkanie vyskúšať si to, budete mať určite všetci. Nič iné sa však od francúzskych vývojárov z Lexis Numérique nedalo ani čakať – uroňme nostalgickú slzu za zaniknutým Cryom, už je to pekných pár rokov, čo nás títo adventúristi opustili. Spomeňme na Fausta, Ring, Atlantis a mnohé ďalšie, ale neplačme dlho, pretože prichádza Experience 112.

Vo všetkých adventúrach (teda vo väčšine, ak nehráte z vlastného pohľadu) svoju postavu vidíte, prikazujete jej kam má ísť, ktorý predmet má zobrať, s kým sa rozprávať a tak ďalej. Experience 112 po tejto ceste rozhodne nejde. Profesorka Lea Nicholsová sa z nejakého dôvodu prebudí na stroskotanej lodi a nič si nepamätá. Z dokumentov sa však dozvedá, že bola členkou jednej expedície so zákazkou pre armádu, ale zrejme sa to pekne pokašlalo. Sledujete Leu, už-už sa chystáte chopiť myšky, keď tu zistíte, že Leu ovládať nebudete. Vy ju totiž sledujete kamerou a pomáhate jej dostať sa preč z lode. Odomykáte jej dvere, riešite logické rébusy a kamerou zisťujete ako na tom Lea je. Tá samozrejme o vás vie, takže žiadne šmírovanie sa nekoná, no spôsob ovládania, alebo skôr uhol pohľadu, je viac než príťažlivý. Tu musíte zapáliť svetlo, aby Lea videla, kam vôbec ide, tam jej zas pomôžete s dverami a sledujete zaujímavý príbeh. Ovládací interface pripomína program s aktívnymi tlačidlami na rôzne funkcie, takže sa skutočne cítite ako niekto pred obrazovkou. Inu, Francúzi...

Memento Mori (Q1 2008)
Svojou detektívnou troškou sa k adventúram pokúsia pridať aj českí vývojári z Centauri Productions. Memento Mori sleduje príbeh o lúpeži vzácnych umeleckých diel z Petrohradského múzea. Nejde však o obyčajné ukradnutie, originálne obrazy sú totiž nahradené bezcennými kópiami, ktoré bežný človek nerozpozná. Podľa znalcov má na svedomí túto lúpež akýsi fínsky rád. Niektorí umelci totiž celý svoj život čakali na príchod Anjela Smrti – možno prízrak, nech je to však čokoľvek, zbadáte to pri svojej smrti – a pokúšali sa ho zachytiť. Práve fínsky rád sa snaží všetky dôkazy o Anjelovi Smrti zničiť. Celé to mierne pripomína Da Vinciho kód, takže veríme, že pôjde o rozprávanie kvalitné, nie ako v prípade hry či filmu.

Ako je zvykom, aj Memento Mori ponúkne plne trojrozmerné prostredie, no na rozdiel od konkurencie nesiahne po ovládaní na klávesnici, ale všetko je podriadené dobre známemu point&click štýlu. Medzi jednu z vymožeností bude patriť systém Picture-in-picture, čiže obraz v obraze. Poznáte to z lepších TV alebo dokonca aj niektorých hier. Vykonávate nejakú akciu a v jednej časti obrazovky sa vo forme videa spustí animácia, ktorá zobrazuje buď úplne iné dianie na inom mieste alebo vaše konanie z pohľadu inej osoby. Zmenou prejde aj ovládanie inventáru. Už nepôjde len o klikanie, ale musíte predmet často otočiť a kliknúť na správne miesto (napríklad vybranie bateriek z rádia alebo nabíjanie pištole). Hlavné postavy v Memento Mori sú dve: členka Interpoolu a jeden umelec – Da Vinciho kód pripomínať viac nemusíme. Aj napriek týmto miernym spojivám by sa pri správnom rozprávaní a hlavne stupňovaní deja mohlo jednať o nadpriemerný projekt.

Overclocked (Q1 2008)
Vývojári z House of Tales si získali uznanie za projekt Moment of Silence (skutočne odporúčame, hoci ide iba o „obyčajnú adventúrku“). Vo vývoji je už dlhšiu dobu tajomný Overclocked a znovu ide o vážnu adventúrku, ktorá svojim spracovaním príbehu musí zaujať každého fanúšika zamotaných zápletiek. Hlavným protagonistom je Dave MacNamara, psychiater americkej armády, ktorý ma na krku zvláštny prípad (alebo skôr prípady) a k tomu sa nachádza jeho súkromný život v troskách. Celé hranie je rozdelené na sedem dní, pričom cez deň riešite prípady svojich pacientov v New Yorku a v noci sa vyberáte do hotela, kde na vás čakajú osobné problémy ako napríklad rozvod s manželkou, ktoré sa neskôr prepletú s celým príbehom. Znie to poriadne zamotane a také sú všetky hry od House of Tales, rovnako sa už teraz môžeme vsadiť, že Overclocked bude obsahovať more dialógov, pričom tentoraz si nebudeme voliť konkrétnu vetu, ale určíme smer, ktorým sa bude rozhovor uberať.

Samotný prípad je určite z psychologického hľadiska (teda pre Davea) zaujímavý. V New Yorku sa zrazu objavila pätica mladých ľudí, pričom boli všetci vyzlečení, nič si nepamätali a rozhodne neprežili najšťastnejšie obdobie svojho života, nech to bolo kdekoľvek. Trápenie a trýznenie však nepatrí medzi ich hlavné témy rozhovorov, ono totiž nehovoria vôbec, preto ich Dave zhypnotizuje a... a v tom momente hráte za zhypnotizovanú postavu a prežívate šialenstvo na vlastnej koži, vyberáte sa stále ďalej do ich minulosti a rovnako ako v Moment of Silence, i tu zisťujete, že nejde len o chorých ľudí, ale jednu veľkú konšpiráciu. Už tradične predrenderované pozadia doplňuje pohľad tretej osoby a ovládanie je mierne inovované. Pravým tlačidlom myšky objekt preskúmate a ľavým zvolíte z viacerých možností, čo s ním vykonáte. Overclocked je možno nenápadný projekt, ale to vôbec neznamená, že by nemohol byť zároveň aj najočakávanejším.

Secret Files 2 (Q2 2008)
Pokračovanie Tunguzky nám ponúkne všetko to, čo od neho očakávame. Mohlo by to znieť úplne obyčajne, avšak dobrodružstvo Niny a Maxa bolo už minule príjemné, hoci išlo o kopírovanie niektorých nápadov z iných projektov, ako celok to fungovalo skvele. Všetko sa bude točiť okolo katolíckej cirkvi a jedného veľkého spiknutia, o čom svedčí aj hrateľné intro alebo ak chcete tutoriál, ktorý vás uvedie do deja, predstaví ovládanie a zároveň prehodí výhybku na dve hlavné postavy. Nina aj Max však začínajú oddelene na odlišných miestach, no ako to už v podobných hrách býva zvykom – napríklad séria Broken Sword je dobrým príkladom – napokon sa stretnú pri riešení rovnakého prípadu.

Zatiaľ sú známe konkrétne scény, napríklad hranie za Ninu na lodi, ktorá sa po nehode prevráti alebo Maxovo snorenie v Indonézií, ale všetko sú to nepodstatné detaily, ktoré len zbytočne prezrádzajú príbeh. Z prvého dielu sa dočkáme zmeny dňa a noci, aspoň tak usudzujeme z prvej hrateľnej kapitoly za Ninu, odohrávajúcej sa na spomínanej lodi. Animation Arts a Fusionsphere Systems (na hre pracujú dva tímy) sa dušujú, že zmenou prejde aj grafické spracovanie, hlavne pri dialógoch, ktoré boli v minulosti príliš strnulé, akoby umelé. Tentoraz sa zapracuje na zmene uhlov pri snímaní postáv a všetko bude okamžite živšie. Detailnejšie budú aj tváre protagonistov, ktoré majú vyzerať reálnejšie, čo je u adventúr nezvyk, aby sa prikladal dôraz na podobné aspekty. Ale berieme to ako príjemný klad, pretože aj adventúry musia kráčať s dobou.

Simon the Sorcerer 4 (Q1 2008)
Známa adventúrka so sarkastickým hlavným hrdinom a kopou náročných (v prípade prvých dvoch dielov i nelogických) hádaniek a kombinácii predmetov. Prvé dva diely vystihli tú správnu dobu Monkey Islandov a adventúr od LucasArts, takže Simon the Sorcerer patrí stále k známym značkám, hoci si tretím dielom mierne pošpinil svoju povesť, štvrtému dielu veríme. Vývoja sa tentoraz chopilo nemecké vývojárske štúdio Silver Style Entertainment. Prvé ukážky nevyzerali zle, ale pôsobili mierne umelo, no to bude zrejme dané aj dabingom v nemčine. Hra je vo vývoji už niekoľko rokov, ponúkne tradičný adventúrny pokrm zložený z dobre známych ingrediencií: zamotaný príbeh, rozhovory s postavami, zbieranie, kombinovanie a používanie predmetov a celé to bude zabalené do vtipného obalu. Len veríme, že nemecký humor bude blízky aj nám. Ale dosť obáv, pozrime sa na príbeh.

Behom hádky so svojim súrodencom sa Simon nešťastnou náhodou udrie do hlavy, upadne do bezvedomia a hlavou mu prebleskne nepríjemný sen. V ňom ho navštívi kamarátka Alix z magického sveta a prosí ho o pomoc, pretože je jej svet vo veľkom nebezpečenstve. Simon je síce niekedy až nepríjemne vtipný, ale srdce mu nechýba, tak vyráža skrz teleportačnú skriňu okamžite do akcie. Po príchode do rozprávkového sveta zisťuje, že je síce všetko po starom, ale len do momentu, kedy sa mu začnú prihovárať známi ľudia. Chcú od neho, aby splnil to, čo sľúbil a Simonovi dôjde, že sa tu zrejme pohybuje jeho dvojník. Simon the Sorcerer 4 sa prezlečie do troch rozmerov ako iné adventúrne projekty (napríklad Ankh) a vzhľadom na nemecký zmysel pre detail, sa strohého prostredia báť nemusíme.

Sinking Island (Q1 2008)
Benoit Sokal je našim obľúbencom. Aj keď to s posledným Paradise mierne povedané pokašlal, stále je pre nás osobnosť. Ono vlastne Paradise nedopadlo zle z hľadiska príbehu či zaujímavosti rozprávania, ale technické spracovanie a hlavne ovládanie bolo nadmieru nepríjemné. Rozpracovaných má viacero projektov so svojim vývojárskym tímom White Birds Productions, ale my sa zameriame len na jeden, zrejme najperspektívnejší – Sinking Island. Ako už názov napovedá, náš hrdina Jack Norm (tentoraz bude mužského pohlavia) vyberie na potápajúci sa ostrov vyšetriť nepríjemnú vraždu. Už z tohto popisu je zrejmé, že sa Sokal odklonil od svojich doteraz pripravených fantastických projektov a tentoraz vsadil na číru detektívnu prácu. I tak však v niektorých črtách hry je čitateľný jeho rukopis, veď posúďte sami.

Bláznivý boháč sa rozhodne vystavať luxusný hotel na malom ostrove, no ten sa pod váhou tejto monumentálne budovy začne potápať. Jedného dňa je nájdené boháčovo telo na miestnej pláži. V tú chvíľu je obvinená desiatka postáv, ktorá je nejakým spôsobom zviazaná so zosnulým. Jack Norm však nemôže viesť vyšetrovanie ťahajúce sa niekoľko týždňov, lebo po 72 hodinách budú všetky stopy preč a ostrov sa celý potopí. Určite nezvyčajné, ale typicky „sokalovské“. Na výber budete mať dve možnosti hrania: adventúrny (čas vám neplynie a hra sa posúva ďalej až po nájdení vopred známych indícií) a reálny (čas plynie, ak nestihnete nájsť stopy na pláži krátko po začiatku hry, je zaplavená a už sa k nim nikdy nedopracujete, takže sa dokonca na obrazovke môže zjaviť aj otravný nápis Game Over!). Vašim verným pomocníkom bude Personal Police Assistant, v ktorom sa zaznamenávajú všetky udalosti a stopy, ktoré ste našli, taktiež tu nájdete podrobnú databázu postáv so všetkými informáciami, ktoré ste o nich nazhromaždili alebo si tu môžete jednoducho spájať stopy, ktoré vedú k novým poznatkom. Detektívka od Sokala, to znie sakramentsky zaujímavo.

So Blonde (Q2 2008)
Kresleným adventúrkam chvalabohu ešte nezvoní umieračik a miesto Runaway 3 sme sa rozhodli nominovať práve titul So Blonde, na ktorom pracuje aj ex-Revolution vývojár Steve Ince – pracoval na hrách ako Beneath a Steel Sky, In Cold Blood alebo tri diely Broken Swordu a dokonca prispel aj k poľskému Zaklínačovi! Tentoraz prijal ponuku Wizarboxu a spoluprácu si pochvaľuje. So Blonde je rozprávanie o mladom dievčati, ktoré sa postupne mení z rozmaznaného fracka na dospelú osobu. Podobné prerody osobnosti výborne fungujú, spomeňme si napríklad na Syberiu.

Hlavnou hrdinkou je Sunny Blonde (farbu vlasov zrejme uhádne každý), ktorá má všetko, čo chce. Spoločne s bohatými rodičmi sa vyberá na rodinnú dovolenku, hoci je to proti jej srsti a radšej by si užívala na nejakej tej party amerického strihu. Na vlastnej lodi sa plavia, Sunny ako zvyčajne nerobí nič iné, len sa stará o svoj zovňajšok. Zrazu do lode udrie blesk, hrdinka omdlie, padá do záchranného člnu, prebúdza sa na pláži tajomného ostrova a nikoho nikde. Nemá pri sebe žiadne šminky, žiadne nové oblečenie a bankomat nikde nevidno. Sunny sa musí sama o seba postarať, začne komunikovať s ostatnými obyvateľmi ostrova, meniť sa, a to všetko za sprievodu typického adventúrneho humoru, mierne okoreneného blondýnkovskými vtipmi. Ďalším rozšírením sú minihry, považované skôr za nutné zlo ako spestrenie hrania, takže uvidíme ako napokon táto vsuvka dopadne, pretože tvorcovia sa snažia ich zakomponovať na dosť miest, aby korešpondovali s hrateľnosťou a hráči nedostali predmety „zadarmo“.

Vampyre Story  (Q1 2008)
Pôsobenie Bena Tillera v LucasArts si určite všetci fanúšikovia adventúr veľmi dobre pamätajú. Bol to aj on, kto stál za takými skvostami ako napríklad The Dig, Full Throttle, Day of the Tentacle či The Curse of Monkey Island. Neskôr znechutený komerčným smerovaním kedysi u hráčov obľúbenej firmy sa rozhodol odísť, skúšal šťastie v EA alebo Midway, no napokon si vzal do hlavy, že si založí vlastné vývojárske štúdio, ktoré nesie názov Autumn Moon Entertainment. Ich prvotinou bude Vampyre Story, dlhé roky vyvíjaný adventúrny projekt s typickým spracovanim starých hier od LucasArts – samozrejme ide skôr o štýl grafiky ako počet detailov. Návratom k starším časom je napríklad aj manipulácia s predmetmi. Ak je niektorý objekt aktívny, viete o tom a po stlačení tlačidla sa zobrazí veľký kurzor v podobe krížu, pričom na jeho hrotoch vám ponúka možnosť rozprávania, preskúmanie predmetu a následne použitie predmetu. Štvrtý hrot v sebe skrýva upírske schopnosti, ktorými je hlavná hrdinka Vampyre Story, Mona de Lafitte obdarená. V inventári taktiež nájdete predmety, ktoré u seba nemáte, ide len o akúsi spomienky Mony, pričom v predošlom dianí určite preniesla vetu typu: Toto sa mi neskôr môže zísť. Najlepšie na tom je, že nemusíte tento predmet dlho hľadať, ale sa Mona na dané miesto automaticky presunie a predmet vezme.

Poďme si však zopakovať aj príbeh, na zhodnotenie noviniek samotnej hry ešte bude istotne čas niekedy inokedy. Mona de Lafitte je začínajúca operná speváčka, ktorej krása a nápadníci nechýbajú. Jedným z nich je aj barón Shrowdy von Kiefer. Mona má byť náhradou jeho zosnulej matky, čo však hlavná hrdinka odmieta a v zúfalosti pohryzne barón Monu do krku a pretvorí ju na upírku, unesie na svoj hrad v Draxsylvannií. Hlavná postava však netuší, čím sa vôbec stala, barón jej to nechce povedať a pravidelne jej zaobstaráva čerstvú krv. Pravdu Mona zisťuje až pri svojom putovaní domov, do Paríža, kde chce viesť normálny život. Ako iste vidíte, príbeh bude založený na vtipe a sarkazme, čomu zodpovedá aj stvárnenie hry. Partnerom Mony sa stane maličký netopier Froderik, ktorý svoju úlohu vtipného komentátora bude plniť na sto percent a glosuje všetko možné. Postupne sa začne vyvíjať medzi touto dvojicou priateľský vzťah, pretože Froderik Monu tajne miluje a tá zas zisťuje, že bez neho nevie byť. Vampyre Story je vo vývoji už skutočne dlho a preto, aby to nebolo celé ešte viac naťahované, je celé rozprávanie rozdelené na tri rozsiahle časti, ktorých sa postupne dočkáme. Doba hrania by tak mala byť v priemere 6-8 hodín. Už nech to je konečne vonku, návrat do minulosti vítame s otvorenou náručou.

To by zo sveta adventúr aj stačilo, hoci by sa dalo v rozprávaní pokojne pokračovať, prípadne rozobrať spomenutú desiatku na kosť. Ale teraz vás máme iba navnadiť, ukázať vám dobrodružstvá, ktoré nás v roku 2008 čakajú. Adventúry nezomierajú, tento článok je toho dôkazom.