Ľad mizne na severe aj na juhu

Výsledky štyroch dlhodobých výskumov doložili systematické úbytky ľadu v Arktíde, Antarktíde, Grónsku a v zime na severoamerických jazerách. Je to ďalší rukolapný príspevok k diskusiám o globálnom otepľovaní.

Zo Severného ľadového oceánu mizne hrubý viacročný ľad.(Zdroj: JAMES MASLANIK/UNIVERSITY OF COLORADO; PETER W. SCHMITZ, MADISON)

V arktickej oblasti prudko klesá podiel hrubého, viacročného morského ľadu. Ukázali to satelitné merania od roku 1982. Zaľadnenie hladiny sa tým čoraz viac stenčuje, takže severské moria sú citlivejšie na výkyvy smerom k rekordne minimálnemu zaľadneniu, ako v lete 2007. Rekord z roku 2005 prekonalo o 23 percent, teda morské zaľadnenie bolo o vyše dva a pol milióna kilometrov štvorcových menšie. Najstarší mnohovrstvový ľad takmer úplne zmizol a 58 percent zvyšku tvorí iba dvoj- až trojročný tenší.

Ešte v polovici 80. rokov dosahoval podiel mladšieho morského ľadu len 35 percent. Tenší ľad je zraniteľnejší rýchlym roztápaním, spôsobeným otepľovaním, nezvyčajnou vzdušnou cirkuláciou a väčším množstvom slnečného žiarenia pohlteného otvorenou vodnou hladinou. V období 1988 - 2007 klesol podiel staršieho ako päťročného morského ľadu z 31 na 10 percent, sedemročného a staršieho z 21 na päť percent.

Severný ľadový oceán sa očividne blíži ku stavu, keď už návrat k úrovni zaľadnenia spred roka 1990 nebude možný.

Výskum vychádzal z mikrovlnných, infračervených radarových a laserových meraní satelitov NASA, NOAA (náprotivok NASA pre atmosféru a oceány) a Ministerstva obrany USA, ako aj prístrojov na oceánskych bójach. Výsledky uverejnil v časopise Geophysical Research Letters James Maslanik z Coloradskej univerzity s kolegami.

Straty aj na západe

Ľad sa podľa satelitných meraní výrazne topí aj v Antarktíde. Kombinácia miestnych podmienok však vedie k asymetrii. Ľadovcové masívy vo východnej časti kontinentu boli v poslednom desaťročí viac-menej stabilné, pribúdanie nového ľadu vyrovnávalo úbytok starého. Na západe a Antarktickom polostrove na severozápade však bolo všetko inak.

V roku 2006 západ kontinentu stratil 132 miliárd ton ľadu - v porovnaní s 83 miliardami ton v roku 1996 - a polostrov približne 60-miliárd ton ľadu. (Na porovnanie: 60-miliónová európska krajina spotrebuje za rok pitnú vodu ekvivalentnú štyrom miliardám ton ľadu.) Strata ľadu sa sústreďuje do úzkych ľadovcových odtokov na pobreží, pričom tečenie ľadu sa v nich zrýchľuje, čo svedčí a narušenej hmotnostnej stabilite ľadovcového štítu na západe. Za desať rokov pokrytých výskumom strata ľadu stúpla o 75 percent. Zväčša sa to týka sektora Amundsenovho mora v západnej Antarktíde a severného konca Antarktického polostrova. Hoci sa východ antarktického ľadového štítu javí stabilný, stenčujú sa priľahlé plochy morského ľadu, čo veští skorý príchod zmeny.

V časopise Nature Geoscience o tom napísal Jonathan Bamber z Bristolskej univerzity s kolegami.

Grónsky ľad to má zrátané

Do tretice satelitné a pozemné meteorologické a glaciologické merania preukázali, že nedávne zvlášť teplé letá spôsobili najextrémnejšie roztápanie ľadovcového štítu v Grónsku za posledné polstoročie. Kým v období 1960 - 1990 grónsky ľadovcový štít reagoval najmä na regionálne vplyvy, v posledných 15 rokoch sa roztápa v tesnej súvislosti so zmenami globálnej teploty. Leto 2003 bolo osobitne teplé pozdĺž okrajov grónskeho ľadovcového štítu a viedlo k druhému najvyššiemu zaznamenanému odtoku sladkej vody do priľahlého oceánu za posledné polstoročie. Rekordné roztápanie prinieslo leto 2005 a aj leto 2007 sa teplotami blížilo k roku 2003. Mohutný grónsky ľadovcový štít, pozostatok poslednej doby ľadovej, podľa vedcov tak či onak "žije vo vypožičanom čase" a nevyhnutne ho postihne úpadok.

V časopise Journal of Climate to napísal medzinárodný tím Edwarda Hannu zo Sheffieldskej univerzity.

Posledná bašta zimy?

Vedci vytvorili na základe rôznych záznamov databázu o ľadovej pokrývke jazier a riek na severnej pologuli v rokoch 1846 až 1995. Všeobecný poznatok: všade klesá počet dní, kedy bývajú zamrznuté. Počas týchto 150. rokov sa situácia zmenila tak, že zamŕzajú neskôr v priemere o 5,8 dňa za storočie a ľady sa lámu v priemere o 6,5 dňa za storočie skôr. Odráža to globálne otepľovanie, stúpajúce priemerne o 1,2-stupňa Celzia za storočie.

Čo teda ukázal bližší pohľad na "poslednú baštu zimy", oblasť Veľkých jazier v štátoch USA Minnesote, Wisconsinu, Michiganu a New Yorku a v kanadskej provincii Ontario počas obdobia rýchleho otepľovania v rokoch 1975 až 2004? Priemerné tempá neskoršieho zamŕzania a skoršieho lámania ľadu tam boli 5,8-krát a 3,3-krát rýchlejšie v porovnaní s historickými tempami v rokoch 1864 až 1995 na celej severnej pologuli. Priemerná doba ľadovej pokrývky tam klesala o 5,3 dňa za desaťročie. Súbežne tam stúpla priemerná teplota od jesene do jari o 0,7 stupňa Celzia. Priemerný počet dní so snehom klesol o päť za desaťročie a hrúbka snehovej vrstvy v týchto dňoch o 1,7 centimetra za desaťročie. Najviac na juhu.

V komuniké Národnej vedeckej nadácie to napísal John Magnuson z Wisconsinskej univerzity s kolegami.

Jazerá severu USA, ako tieto pri wisconsinskej metropole Madison, bývajú zamrznuté čoraz kratšie.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  6. Cíťte sa v priestore príjemne
  7. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  9. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  10. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 205
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 597
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 530
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 153
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 760
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 494
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 931
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 927
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 978
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 774

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

DOMOV

Plavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister povedal, že kritériá boli známe v 2015. Schválené boli o rok neskôr.

Neprehliadnite tiež

Vedci po rokoch pochopili, ako je možné, že včely vedia lietať

Dlho sa zdalo, že krídla včiel sú príliš malé na to, aby ich dokázali zdvihnúť.

Parazit pomáha rastlinám varovať susedov pred útokom iných škodcov

Kukučina sa dokáže napojiť na viacero hostiteľských rastlín súčasne.

Pískajúce gélové guľôčky by mohli zrýchliť mäkké roboty

Hydrogél nájdete vo vázach, plienkach aj v robotoch.