Mlieko. Piť či nepiť?

Môžete v dospelosti bez problémov vypiť pohár mlieka? V tom prípade patríte medzi asi 80 % Slovákov, ktorých telo stále produkuje enzým rozkladajúci mliečny cukor na stráviteľné zložky. Vďačíte zaň zdedenej genetickej mutácii, ktorá v súťaži zvanej ...

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA)

Môžete v dospelosti bez problémov vypiť pohár mlieka? V tom prípade patríte medzi asi 80 % Slovákov, ktorých telo stále produkuje enzým rozkladajúci mliečny cukor na stráviteľné zložky. Vďačíte zaň zdedenej genetickej mutácii, ktorá v súťaži zvanej prirodzený výber patrí medzi veľmi úspešné. Najmä v severnej Európe, kde môže piť mlieko prakticky každý.Protichodné informácie od odborných po laické zaradili otázku pitia mlieka takmer medzi hamletovské. Hlavným vinníkom rozporov je mliečny cukor - laktóza. Človek ako každý cicavec ho strávi len v prípade, že jeho telo produkuje enzým laktázu, ktorý rozkladá mliečny cukor na dve ľahko stráviteľné zložky.

Výsledok práce sebeckého génu

Na druhom chromozóme našej DNA sídli gén, ktorý zabezpečuje produkciu laktázy. Museli ho mať už historicky prvé cicavce, lebo laktóza je v mlieku všetkých druhov tejto živočíšnej triedy. Najmenej, do jedného percenta, jej má mlieko morských plutvonožcov - tuleňov, mrožov, uškatcov. V kravskom, kozom a ovčom mlieku kolíše jej obsah medzi 4 až 5 percentami, u primátov je to okolo 7 percent. Najvyšší obsah mliečneho cukru má ľudské mlieko, asi od 7,5 do 9 percent.

Ide teda o látku, veľmi významnú pre vývin mláďaťa. Dodáva energiu, podporuje vývoj mozgu a správnej bakteriálnej črevnej flóry, pomáha vstrebávaniu bielkovín a minerálov. Prečo potom niektorí dospelí ľudia nedokážu s chuťou vypiť čerstvé mlieko? Lebo gén pre laktázu sa v detstve vypína. Príčina je opäť evolučná a súvisí so sebeckou snahou génov čo najviac sa rozmnožiť. Ak v určitom veku dieťa prestane samo od seba piť mlieko a prejde ľahšie na iný typ stravy, matka nemá problém s odstavením, dostane sa skôr do plodného obdobia a môže mať ďalšie dieťa s mutáciou na vypnutie laktázového génu. Počas miliónov rokov tento selekčný mechanizmus rozšíril mliečnu neznášanlivosť (intoleranciu) v dospelom veku do populácií väčšiny cicavcov.

Podiel ľudí, schopných tráviť laktózu, je geograficky veľmi variabilný. Medzi pôvodnými americkými Indiánmi alebo obyvateľmi juhovýchodnej Ázie a Číny ich je veľmi málo. No u ľudí v severnej a strednej Európe, Saudskej Arábii, severnej Indii či medzi príslušníkmi niektorých afrických nomádskych etník tvoria výraznú väčšinu.

Po stopách chovu dobytka

Dva spolupracujúce tímy nemeckých a britských vedcov skúmali neolitické kostry ľudí z rôznych kútov Európy. Vhodné vzorky DNA získali z ôsmich, pochádzajúcich z obdobia spred 5000 až 5800 rokov a jednej mezolitickej kostry asi 4000 rokov starej. Hľadali v nich súčasnú genetickú mutáciu, ktorá umožňuje produkciu laktázy aj v dospelosti. Bezvýsledne.

Vyslovili hypotézu, že v tom období väčšina obyvateľov na území dnešnej Európy takúto schopnosť pravdepodobne ešte nemala. Ak sa nemýlia, potom zmena k súčasnému stavu prebehla v relatívne krátkom čase. Niet pochýb, že jednoznačne súvisí s chovom kráv, oviec a kôz. Evolučnú výhodu získali tí, ktorí mohli v chladnejších oblastiach Európy v obdobiach s obmedzenými zdrojmi potravy konzumovať výživné mlieko.

Iné cesty, rovnaký cieľ

Ku schopnosti uchovať si tvorbu laktázy aj v dospelosti viedli rôzne genetické mutácie. Nenastali priamo v samotnom géne, ale v inom úseku DNA, ktorý reguluje jeho aktivitu. Porovnanie európskeho genetického variantu s mutáciami v Afrike a Ázii ukázalo, že dospelí členovia tradičných pastierskych spoločenstiev vďačia za schopnosť stráviť čerstvé mlieko odlišným mutáciám, ktoré vznikli nezávisle a rozšírili sa len v ich populácii. V Európe sa vyskytuje iba jeden typ takejto genetickej zmeny. V roku 2002 ju identifikoval fínsko-americký tím. V Afrike sa doposiaľ našli ďalšie tri, navzájom vývojovo nezávislé mutácie v DNA pastierskych kmeňov severných častí Tanzánie, Kene a Sudánu.

Januárové číslo American Journal of Human Genetics prináša do zbierky uvedených genetických mutácií tú najnovšiu. Našli ju výlučne u obyvateľov krajín Blízkeho východu, najmä Saudskej Arábie a v porovnaní s európskou a africkou je geneticky odlišnejšia. Vedci medzinárodného tímu vedeného Leenou Peltonen sa domnievajú, že vrodená schopnosť produkovať laktázu aj v dospelosti vznikla ako adaptácia pôvodného obyvateľstva Saudskej Arábie na konzumáciu ťavieho mlieka.

Prekvapujúca rýchlosť, s akou sa uvedené genetické mutácie rozšírili, dokazuje, že šťastlivci, ktorí ich zdedili, boli silnejší a zdravší a mali v priemere viac potomkov ako ich rovesníci, ktorým chýbala.

V dnešnej Európe zaplavenej potravinami pitie mlieka evolučnú výhodu neposkytuje. Pre tých, čo ho nemôžu stráviť, trh ponúka fermentované mliečne výrobky (kyslé alebo acidofilné mlieko, jogurty, syry), v ktorých rozklad laktózy zabezpečili vhodné baktérie. Ak vám však mlieko chutí a nemáte po ňom tráviace ťažkosti, nelámte si hlavu nad rôznymi hrozbami a v pokoji si za pohár dajte. Vďaka genetickej danosti zdedenej od predkov to môžete urobiť doslova "na zdravie"!

Ako dokážu tráviť mliečny cukor

Národy, etnické skupiny,geografické územia percento
intolerancie
Európa  
Severoeurópania a Škandinávci 1 - 5 %
Briti, Švajčiari 5 - 15 %
Fíni, severní Francúzi, Nemci, Rakúšania, Slováci, Rusi, Bielorusi, Ukrajinci 15 - 20 %
stredné Taliansko 19 %
južné Taliansko, Grécko 40 - 50 %
južné Francúzsko, severné Taliansko 50 - 65 %
obyvatelia Balkánu, Kréty 55 - 57 %
Austrália  
Aborigináli 85 %
Ázia  
Saudskí Arabi 9 %
obyvatelia severnej Indie 27 %
obyvatelia južnej Indie 70 %
obyvatelia centrálnej Ázie 75-88 %
obyvatelia juhovýchodnej Ázie Číňania nad 90 %
Afrika  
Tuarégovia 13 %
Beduíni, Fulbovia, Tutsiovia 20 - 25 %
Masajovia 62 %
Bantuovia 90 %
Amerika  
Aljašskí Eskimáci 80 %
pôvodní Indiáni 100 %

Tabuľka je stručným prehľadom doterajších veľmi neúplných znalostí o početnom zastúpení ľudí s neschopnosťou stráviť čerstvé mlieko v rámci národov, etník či geografických území. Údaje sú iba orientačné. Napriek tomu odhaľujú ohniská vzniku genetickej mutácie na produkciu laktázy v dospelosti medzi pastiermi v severnej Európe, Saudskej Arábii a v niektorých oblastiach Afriky.Prečo k mlieku potrebujeme laktázu

Laktáza, produkovaná bunkami stien tenkého čreva, rozloží mliečny cukor (laktózu) na dva jednoduché cukry - galaktózu a glukózu. Tie prechádzajú do krvného obehu ako zdroj energie. Je to ako s obyčajným cukrom - sacharózou. Enzým nazývaný invertáza ho štiepi na jeho jednoduchšie zložky - glukózu a fruktózu. Pokiaľ invertázu telo zdravého človeka vytvára po celý život, produkcia laktázy sa u väčšiny ľudí na svete po dojčenskom veku postupne znižuje, či zaniká úplne. No bez tohto enzýmu sa nerozložená laktóza nevstrebe v tenkom čreve, ale prechádza do hrubého. Jej rozpustnosť v ňom zvyšuje obsah vody. A keď pripočítame plynné produkty bakteriálneho rozkladu, nepríjemné, neraz vážne tráviace problémy nenechajú na seba dlho čakať.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

Neprehliadnite tiež

Astronautka z NASA: Vieme, že sa niečo pokazí

Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová hovorí, ako vyzerá tréning v NASA a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

Rozšírená realita je zábavná aj užitočná. Skúste tieto aplikácie pre iPhone a iPad

Nová aktualizácia iOS 11 pre mobilné zariadenia od Apple priniesla aj ARKit. V ponuke sú prvé aplikácie a je s nimi zábava.

TECH_FM

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Strašia vás baktérie na mobile? Vymysleli "umývačku"

Nová nabíjačka dezinfikuje mobily, používa na to ultrafialové žiarenie.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 739
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 619
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 483
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 424
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 076
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 047
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 651
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 485
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 278
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 220