Mlieko. Piť či nepiť?

Môžete v dospelosti bez problémov vypiť pohár mlieka? V tom prípade patríte medzi asi 80 % Slovákov, ktorých telo stále produkuje enzým rozkladajúci mliečny cukor na stráviteľné zložky. Vďačíte zaň zdedenej genetickej mutácii, ktorá v súťaži zvanej ...

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA)

Môžete v dospelosti bez problémov vypiť pohár mlieka? V tom prípade patríte medzi asi 80 % Slovákov, ktorých telo stále produkuje enzým rozkladajúci mliečny cukor na stráviteľné zložky. Vďačíte zaň zdedenej genetickej mutácii, ktorá v súťaži zvanej prirodzený výber patrí medzi veľmi úspešné. Najmä v severnej Európe, kde môže piť mlieko prakticky každý.Protichodné informácie od odborných po laické zaradili otázku pitia mlieka takmer medzi hamletovské. Hlavným vinníkom rozporov je mliečny cukor - laktóza. Človek ako každý cicavec ho strávi len v prípade, že jeho telo produkuje enzým laktázu, ktorý rozkladá mliečny cukor na dve ľahko stráviteľné zložky.

Výsledok práce sebeckého génu

Na druhom chromozóme našej DNA sídli gén, ktorý zabezpečuje produkciu laktázy. Museli ho mať už historicky prvé cicavce, lebo laktóza je v mlieku všetkých druhov tejto živočíšnej triedy. Najmenej, do jedného percenta, jej má mlieko morských plutvonožcov - tuleňov, mrožov, uškatcov. V kravskom, kozom a ovčom mlieku kolíše jej obsah medzi 4 až 5 percentami, u primátov je to okolo 7 percent. Najvyšší obsah mliečneho cukru má ľudské mlieko, asi od 7,5 do 9 percent.

Ide teda o látku, veľmi významnú pre vývin mláďaťa. Dodáva energiu, podporuje vývoj mozgu a správnej bakteriálnej črevnej flóry, pomáha vstrebávaniu bielkovín a minerálov. Prečo potom niektorí dospelí ľudia nedokážu s chuťou vypiť čerstvé mlieko? Lebo gén pre laktázu sa v detstve vypína. Príčina je opäť evolučná a súvisí so sebeckou snahou génov čo najviac sa rozmnožiť. Ak v určitom veku dieťa prestane samo od seba piť mlieko a prejde ľahšie na iný typ stravy, matka nemá problém s odstavením, dostane sa skôr do plodného obdobia a môže mať ďalšie dieťa s mutáciou na vypnutie laktázového génu. Počas miliónov rokov tento selekčný mechanizmus rozšíril mliečnu neznášanlivosť (intoleranciu) v dospelom veku do populácií väčšiny cicavcov.

Podiel ľudí, schopných tráviť laktózu, je geograficky veľmi variabilný. Medzi pôvodnými americkými Indiánmi alebo obyvateľmi juhovýchodnej Ázie a Číny ich je veľmi málo. No u ľudí v severnej a strednej Európe, Saudskej Arábii, severnej Indii či medzi príslušníkmi niektorých afrických nomádskych etník tvoria výraznú väčšinu.

Po stopách chovu dobytka

Dva spolupracujúce tímy nemeckých a britských vedcov skúmali neolitické kostry ľudí z rôznych kútov Európy. Vhodné vzorky DNA získali z ôsmich, pochádzajúcich z obdobia spred 5000 až 5800 rokov a jednej mezolitickej kostry asi 4000 rokov starej. Hľadali v nich súčasnú genetickú mutáciu, ktorá umožňuje produkciu laktázy aj v dospelosti. Bezvýsledne.

Vyslovili hypotézu, že v tom období väčšina obyvateľov na území dnešnej Európy takúto schopnosť pravdepodobne ešte nemala. Ak sa nemýlia, potom zmena k súčasnému stavu prebehla v relatívne krátkom čase. Niet pochýb, že jednoznačne súvisí s chovom kráv, oviec a kôz. Evolučnú výhodu získali tí, ktorí mohli v chladnejších oblastiach Európy v obdobiach s obmedzenými zdrojmi potravy konzumovať výživné mlieko.

Iné cesty, rovnaký cieľ

Ku schopnosti uchovať si tvorbu laktázy aj v dospelosti viedli rôzne genetické mutácie. Nenastali priamo v samotnom géne, ale v inom úseku DNA, ktorý reguluje jeho aktivitu. Porovnanie európskeho genetického variantu s mutáciami v Afrike a Ázii ukázalo, že dospelí členovia tradičných pastierskych spoločenstiev vďačia za schopnosť stráviť čerstvé mlieko odlišným mutáciám, ktoré vznikli nezávisle a rozšírili sa len v ich populácii. V Európe sa vyskytuje iba jeden typ takejto genetickej zmeny. V roku 2002 ju identifikoval fínsko-americký tím. V Afrike sa doposiaľ našli ďalšie tri, navzájom vývojovo nezávislé mutácie v DNA pastierskych kmeňov severných častí Tanzánie, Kene a Sudánu.

Januárové číslo American Journal of Human Genetics prináša do zbierky uvedených genetických mutácií tú najnovšiu. Našli ju výlučne u obyvateľov krajín Blízkeho východu, najmä Saudskej Arábie a v porovnaní s európskou a africkou je geneticky odlišnejšia. Vedci medzinárodného tímu vedeného Leenou Peltonen sa domnievajú, že vrodená schopnosť produkovať laktázu aj v dospelosti vznikla ako adaptácia pôvodného obyvateľstva Saudskej Arábie na konzumáciu ťavieho mlieka.

Prekvapujúca rýchlosť, s akou sa uvedené genetické mutácie rozšírili, dokazuje, že šťastlivci, ktorí ich zdedili, boli silnejší a zdravší a mali v priemere viac potomkov ako ich rovesníci, ktorým chýbala.

V dnešnej Európe zaplavenej potravinami pitie mlieka evolučnú výhodu neposkytuje. Pre tých, čo ho nemôžu stráviť, trh ponúka fermentované mliečne výrobky (kyslé alebo acidofilné mlieko, jogurty, syry), v ktorých rozklad laktózy zabezpečili vhodné baktérie. Ak vám však mlieko chutí a nemáte po ňom tráviace ťažkosti, nelámte si hlavu nad rôznymi hrozbami a v pokoji si za pohár dajte. Vďaka genetickej danosti zdedenej od predkov to môžete urobiť doslova "na zdravie"!

Ako dokážu tráviť mliečny cukor

Národy, etnické skupiny,geografické územia percento
intolerancie
Európa  
Severoeurópania a Škandinávci 1 - 5 %
Briti, Švajčiari 5 - 15 %
Fíni, severní Francúzi, Nemci, Rakúšania, Slováci, Rusi, Bielorusi, Ukrajinci 15 - 20 %
stredné Taliansko 19 %
južné Taliansko, Grécko 40 - 50 %
južné Francúzsko, severné Taliansko 50 - 65 %
obyvatelia Balkánu, Kréty 55 - 57 %
Austrália  
Aborigináli 85 %
Ázia  
Saudskí Arabi 9 %
obyvatelia severnej Indie 27 %
obyvatelia južnej Indie 70 %
obyvatelia centrálnej Ázie 75-88 %
obyvatelia juhovýchodnej Ázie Číňania nad 90 %
Afrika  
Tuarégovia 13 %
Beduíni, Fulbovia, Tutsiovia 20 - 25 %
Masajovia 62 %
Bantuovia 90 %
Amerika  
Aljašskí Eskimáci 80 %
pôvodní Indiáni 100 %

Tabuľka je stručným prehľadom doterajších veľmi neúplných znalostí o početnom zastúpení ľudí s neschopnosťou stráviť čerstvé mlieko v rámci národov, etník či geografických území. Údaje sú iba orientačné. Napriek tomu odhaľujú ohniská vzniku genetickej mutácie na produkciu laktázy v dospelosti medzi pastiermi v severnej Európe, Saudskej Arábii a v niektorých oblastiach Afriky.Prečo k mlieku potrebujeme laktázu

Laktáza, produkovaná bunkami stien tenkého čreva, rozloží mliečny cukor (laktózu) na dva jednoduché cukry - galaktózu a glukózu. Tie prechádzajú do krvného obehu ako zdroj energie. Je to ako s obyčajným cukrom - sacharózou. Enzým nazývaný invertáza ho štiepi na jeho jednoduchšie zložky - glukózu a fruktózu. Pokiaľ invertázu telo zdravého človeka vytvára po celý život, produkcia laktázy sa u väčšiny ľudí na svete po dojčenskom veku postupne znižuje, či zaniká úplne. No bez tohto enzýmu sa nerozložená laktóza nevstrebe v tenkom čreve, ale prechádza do hrubého. Jej rozpustnosť v ňom zvyšuje obsah vody. A keď pripočítame plynné produkty bakteriálneho rozkladu, nepríjemné, neraz vážne tráviace problémy nenechajú na seba dlho čakať.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Alza, Strabag či Poštová banka priznali, prečo do inzerátov nepíšu platy

Ako by ste sa cítili, ak by váš sused vedel, koľko zarábate? Aj takto argumentujú firmy, prečo do inzerátov nedávajú platy.

DOMOV

Fico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

KOMENTÁRE

Prečo Trump nie je Roosevelt?

Legislatívne neúspechy počas prvých sto dní amerického prezidenta sú najlepšími správami o jeho chaotickom vládnutí.

KULTÚRA

Johnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsať tisíc. Náhradu žiada na súde.

Neprehliadnite tiež

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti. Dýchali by v ňom pomocou tekutiny.

Nový výskum kostí mastodonta môže prepísať históriu človeka

Kontroverzný výskum tvrdí, že Ameriku osídlili predkovia ľudí o 100-tisíc rokov skôr ako sa doteraz myslelo.

Osobný asistent Amazonu začne pomáhať s výberom outfitov

Alexa už nebude spracovávať iba zvuk, ale aj obraz.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  7. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  10. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  1. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  4. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  5. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  6. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  7. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  9. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  10. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 942
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 110
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 239
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 6 131
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 380
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 989
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 328
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 3 984
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 548
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 427

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop