Americkí výskumníci včera oznámili, že sa im podarilo primäť „zvyšky"sŕdc mŕtvych potkanov, aby v laboratórnych podmienkach dorástli a opäť bili. Jednéhodňa to možno povedie k samotransplantáciám ľudských orgánov.
„Dúfame, že dokážeme vytvoriť presne také orgány, aké telopotrebuje," hovorí Doris Taylorová (na snímke Reuters) z Centra kardiovaskulárnej rekonštitúciena Univerzite v Minnesote.
Jej článok v časopise Nature Medicineukazuje, ako raz budú z kmeňových buniek rásť ľudské orgány, sťaby šité namieru.
Kolagénové lešenie naplnené bunkamiDoris Taylorová a jej kolegovia najskôr pomocou takzvanejdecelularizácie vyplavili z potkanieho srdca všetky bunky a zachovali len jehozákladnú kolagénovú štruktúru - akési želatínové lešenie. Doň potom vpichlibunky zo srdca novonarodeného potkana, uložili celý preparát do výživnéhoroztoku a nechali ho rásť.
O štyri dni začali nové srdcia pulzovať.
Na udržanie pravidelného tepu použili výskumnícikardiostimulátory a jednoduchým mechanizmom priebežne napĺňali srdcia tekutinou- pod istým tlakom, aby napodobili krvný tlak.
Kliknite - fotografiu zväčšíte
O ďalších osem dní sa srdcia začali správať ako pumpy.
„To nebola maličkosť!" jasá Doris Taylorová.
Nádej pre kardiakovTaylorovej tím je jedným z mnohých tímov, ktoré sazaoberajú výskumom kmeňových buniek v snahe pomôcť pacientom trpiacimnásledkami infarktov.
Vlani v decembri oznámila jedna britská skupina vedcov,že sa im z kmeňových buniek embryí podarilo vypestovať dospelé kontrahujúce bunky, ktoré možno použiť ako záplaty na choré srdce.
Iní experimentátori sa pokúšali liečiť poškodené srdcepriamo: injekciou srdcových kmeňových buniek v nádeji na regeneráciunezdravého tkaniva.
Tím z Minnesoty zvolil iný prístup.
VIDEO: Bijúce srdcia v laboratóriu
Dali priestor prírode„Uznávame, že príroda vytvorila perfektný rámec,v laboratóriu sme sa snažili poskytnúť jej ďalšie nástroje - a potom jejuž iba neprekážať," hovorí Doris Taylorová.
Minnesotskí vedci boli informovaní, že decelularizácia sa užpoužila pri nahrádzaní chorých srdcových chlopní a ciev, odvážili sa jupreto vyskúšať pri celých orgánoch. Začali prasačími srdciami (na snímke Reuters), pokračovalipotkaními. O úspechu s nimi teraz informovali odbornú verejnosť.
„Tie orgány sme v laboratóriu zavesili a premyli,zbavili sme ich tak všetkých buniek. Keď to urobíte, zostane vám handrička,ktorá vyzerá ako tkanivo príšery," upresňuje Doris Taylorová. Presnejšiezloženie zvyšku: kolagén, fibronektín, laminín.
Výskumníci pracovali s mladými srdcovými bunkami, lebosi mysleli, že s nimi sa dielo najskôr podarí.
Vedci dúfajú v pokrok pri pestovaní orgánov„Dúfame, že sa nám nakoniec podarí - hoci je to vzdialenýcieľ - vziať ´lešenie´ nejakého orgánu svine alebo mŕtveho zvieraťa, pridaťkmeňové bunky pacienta a ´dopestovať´ orgán, ktorý možno transplantovať,"dodáva Doris Taylorová. Nepôjde iba o nahrádzanie sŕdc a podstatne sa tiežrozšíri pojem „darca". Podľa teórie by nemalo často dochádzaťk odmietnutiu transplantovaného orgánu.
V Spojených štátoch ročne zomiera takmer 50.000 ľudí -čakateľov na darované srdce.
„Je to vynaliezavý krok pri riešení rozsiahleho problému,"konštatuje doktor Tim Chico z Univerzity v Sheffielde.„Predbežné výsledky ukazujú, že kmeňové bunky ďalej rastú v ´kostre´darcovho srdca."
