SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Vedci vytvorili v laboratóriu tlčúce srdcia

Americkí výskumníci oznámili, že sa im podarilo primäť srdcia mŕtvych potkanov, aby v laboratórnych podmienkach dorástli a opäť bili.

Srdce v laboratórnych podmienkach začalo opäť pumpovať.Srdce v laboratórnych podmienkach začalo opäť pumpovať. (Zdroj: REUTERS)

doris_taylorova.jpg Americkí výskumníci včera oznámili, že sa im podarilo primäť „zvyšky" sŕdc mŕtvych potkanov, aby v laboratórnych podmienkach dorástli a opäť bili. Jedného dňa to možno povedie k samotransplantáciám ľudských orgánov.

„Dúfame, že dokážeme vytvoriť presne také orgány, aké telo potrebuje," hovorí Doris Taylorová (na snímke Reuters) z Centra kardiovaskulárnej rekonštitúcie na Univerzite v Minnesote.

Jej článok v časopise Nature Medicine ukazuje, ako raz budú z kmeňových buniek rásť ľudské orgány, sťaby šité na mieru.

Kolagénové lešenie naplnené bunkami

Doris Taylorová a jej kolegovia najskôr pomocou takzvanej decelularizácie vyplavili z potkanieho srdca všetky bunky a zachovali len jeho základnú kolagénovú štruktúru - akési želatínové lešenie. Doň potom vpichli bunky zo srdca novonarodeného potkana, uložili celý preparát do výživného roztoku a nechali ho rásť.

O štyri dni začali nové srdcia pulzovať.

Na udržanie pravidelného tepu použili výskumníci kardiostimulátory a jednoduchým mechanizmom priebežne napĺňali srdcia tekutinou - pod istým tlakom, aby napodobili krvný tlak.

Kliknite - fotografiu zväčšíte



O ďalších osem dní sa srdcia začali správať ako pumpy.

„To nebola maličkosť!" jasá Doris Taylorová.

Nádej pre kardiakov

Taylorovej tím je jedným z mnohých tímov, ktoré sa zaoberajú výskumom kmeňových buniek v snahe pomôcť pacientom trpiacim následkami infarktov.

Vlani v decembri oznámila jedna britská skupina vedcov, že sa im z kmeňových buniek embryí podarilo vypestovať dospelé kontrahujúce bunky, ktoré možno použiť ako záplaty na choré srdce.

Iní experimentátori sa pokúšali liečiť poškodené srdce priamo: injekciou srdcových kmeňových buniek v nádeji na regeneráciu nezdravého tkaniva.

Tím z Minnesoty zvolil iný prístup.

VIDEO: Bijúce srdcia v laboratóriu

Dali priestor prírode

prasacie_srdce.jpg „Uznávame, že príroda vytvorila perfektný rámec, v laboratóriu sme sa snažili poskytnúť jej ďalšie nástroje - a potom jej už iba neprekážať," hovorí Doris Taylorová.

Minnesotskí vedci boli informovaní, že decelularizácia sa už použila pri nahrádzaní chorých srdcových chlopní a ciev, odvážili sa ju preto vyskúšať pri celých orgánoch. Začali prasačími srdciami (na snímke Reuters), pokračovali potkaními. O úspechu s nimi teraz informovali odbornú verejnosť.

„Tie orgány sme v laboratóriu zavesili a premyli, zbavili sme ich tak všetkých buniek. Keď to urobíte, zostane vám handrička, ktorá vyzerá ako tkanivo príšery," upresňuje Doris Taylorová. Presnejšie zloženie zvyšku: kolagén, fibronektín, laminín.

Výskumníci pracovali s mladými srdcovými bunkami, lebo si mysleli, že s nimi sa dielo najskôr podarí.

Vedci dúfajú v pokrok pri pestovaní orgánov

„Dúfame, že sa nám nakoniec podarí - hoci je to vzdialený cieľ - vziať ´lešenie´ nejakého orgánu svine alebo mŕtveho zvieraťa, pridať kmeňové bunky pacienta a ´dopestovať´ orgán, ktorý možno transplantovať," dodáva Doris Taylorová. Nepôjde iba o nahrádzanie sŕdc a podstatne sa tiež rozšíri pojem „darca". Podľa teórie by nemalo často dochádzať k odmietnutiu transplantovaného orgánu.

V Spojených štátoch ročne zomiera takmer 50.000 ľudí - čakateľov na darované srdce.

„Je to vynaliezavý krok pri riešení rozsiahleho problému," konštatuje doktor Tim Chico z Univerzity v Sheffielde. „Predbežné výsledky ukazujú, že kmeňové bunky ďalej rastú v ´kostre´ darcovho srdca."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

18 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

8 h

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.

23. jan

O biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

22. jan