BRATISLAVA. Je to bežné, hoci trestné: máte doma počítač s nelegálnym softvérom, ktorý by sa dal u predajcu kúpiť za cenu od približne štyroch tisícok. Firmám a živnostníkom sa táto samozrejmosť nemusí vyplatiť. Odhalenie a možno i postih im hrozí skôr než vlastníkom domácich počítačových zostáv s pirátskym softvérom.
Softvéroví giganti sa spojili
Odhalenie je najpravdepodobnejšie u firiem, ktoré pracujú so špecifickým softvérom. Napríklad architektonické kancelárie či grafické alebo dizajnérske štúdiá. Business Software Alliance (BSA), ktorá u nás zastupuje veľké softvérové firmy ako Microsoft alebo Adobe tento trh monitoruje a s výrobcami grafických programov komunikuje.
V grafickom štúdiu, ktoré nekúpilo licenciu od žiadnej zo spoločností, sa dá ísť po nelegálnom softvéri takmer naisto. Taká je skúsenosť advokátky Adriany Tomanovej z BSA.
Výrobcovia softvéru sa väčšinou pokúšajú komunikovať priamo s podnikateľmi – plagiátormi. Darí sa im to vďaka vlastným programom na odhalenie vlastníkov nelegálneho softvéru. Ako sa im to darí, odmietajú prezradiť, aby páchateľom nepomohli.
Autorské práva počítačových programov porušujú najčastejšie malí a strední podnikatelia. Potvrdzuje to BSA aj policajný odbor ekonomickej kriminality. Tomanová priznáva, že jej úlohou nie je ísť po krku jednotlivcom, ktorí doma nelegálne používajú najrozšírenejšie programy ako Word či Excel od Microsoftu.
Nepriamo môže pirátske programy nájsť aj daňová kontrola. Ak firma vlastní niekoľko desiatok počítačov, ale len dve licencie na operačný systém alebo antivírusový program, niečo tu nehrá. A daňovníci si to môžu všimnúť. Hovorkyňa Daňového riaditeľstva Iveta Adamíková potvrdzuje, že sú povinní oznamovať polícii skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.
Razie vo firme sú výnimočné
Naším cieľom nie je softvérových pirátov trestať, zhodujú sa veľké softvérové spoločnosti. Najdôležitejšie je pre nich dostať zaplatené za produkt, ktorý naše firmy nelegálne používajú.
Tomanová hovorí, že sa s nimi dá takmer vždy dohodnúť a spoločnosti si licencie po ich odhalení kúpia dodatočne. Softvérové firmy na nich spätne trestné oznámenia podávať nebudú.
Softvérové pirátstvo sa pred súd dostáva asi trikrát do roka, hovorí Tomanová. Je to vtedy, keď firma aj po odhalení odmieta spolupracovať. Advokátka má na stole právoplatné rozsudky, podľa ktorých dostali dvaja podnikatelia podmienečné a finančné tresty v státisícovej výške.
V Česku sú tresty za porušenie autorského práva podobné ako u nás. Rakúsko dáva kratší podmienečný trest avšak vyšší peňažný.
V prípade ak páchateľa chytí polícia, skončí sa to vtedy dohodou o vine a treste. Páchateľa čaká pokuta. Razie sa vykonávajú len výnimočne, je na ne potrebný súhlas prokurátora. Polícia má v každom krajskom meste len jedného zaškoleného pracovníka, ktorý sa venuje porušovaniu autorských práv.
Svetové firmy hovoria, že duševné vlastníctvo a autorské práva na Slovensku sú zákonmi chránené dostatočne. Posledné údaje z roku 2006 však ukazujú, že takmer polovica softvéru na Slovensku sa používa nelegálne.
Koľko stojí základný softvér
MS Windows XP – od 2100
Kancelársky balík programov od 1300
Antivírusový program – od 800
Operačný systém GNU/Linux a kancelársky balík Open Office je zadarmo.
Na domáce použitie je zadarmo viac antivírusových programov. Ich verzia pre firmy je zväčša spoplatnená.
Žalujú najmä zamestnanci
Firmy by sa mali viac než polície báť bývalých zamestnancov. Pre políciu sú zväčša jediným zdrojom nahlásení nelegálneho softvéru.
Kto vie najlepšie o malých aj veľkých podvodoch so softvérom? Skúsenosti polície a BSA zaoberajúcej sa monitoringom nelegálneho softvéru hovoria, že zamestnanci firiem. Práve oni sú najčastejšie „žalobabami“, ktoré informujú o tom, že sa niekde používa kradnutý softvér.
Niekedy sú to zamestnanci bývalí, inokedy súčasní. Títo ľudia majú väčšinou prehľad o počte firemných počítačov a o nainštalovaných programoch. Právna zástupkyňa BSA na Slovensku Adriana Tomanová hovorí, že takýchto anonymných podaní prichádza asi päť až desať mesačne.
Tomanová si spomína na prípad, keď zamestnávateľa udal informačný technik. Riaditeľ firmy mu nechcel dať peniaze na kúpu programov a povedal mu, aby na počítače nainštaloval kradnuté verzie. Technik sa bál – nesúhlasil s riaditeľom, na druhej strane však podpísal pracovnú zmluvu, podľa ktorej niesol trestnoprávnu zodpovednosť za legálnosť softvéru.
„Zavolal nám, pretože sa bál a nevedel, čo má robiť,“ hovorí Tomanová. Často sa navzájom udávajú aj konkurenčné firmy, najmä internetové kaviarne, ktoré sa bijú o zákazníka napríklad na jednej ulici. Anonymné udania dostáva aj polícia, kde ich rieši Odbor ekonomickej kriminality.
BSA podozrivej firme pošle list, v ktorom upozorní, že podľa ich informácií firma vlastní nelegálny softvér a ponúka dohodu na jeho legalizáciu. V niektorých prípadoch konatelia firiem netušia, že používajú kradnuté programy alebo softvér nad rámec licencie, za ktorú zaplatili.
(zh)
V Česku pomohli povinné audity firiem
Slovenská štátna správa nemá zo zákona povinnosť kontrolovať stav zakúpených programov.V Česku našla kontrola pirátov aj na ministerstve kultúry .
Slovenské štátne a súkromné organizácie nemajú zo zákona povinnosť vykonávať softvérový audit. Ten poskytuje prehľad o programoch, ktoré organizácia využíva, a či ich využíva efektívne.
V Česku takáto povinnosť je v prípade štátnych organizácií a boju proti pirátstvu to pomáha. Nedávno sa však ukázalo, že nelegálny softvér používalo aj jedno ministerstvo.
Situácia na ministerstvách
Podobná situácia je pravdepodobne aj na niektorých slovenských ministerstvách a pracoviskách, ktoré pod ne spadajú.
Vzorne si počína Úrad vlády, na ministerstvách je to už horšie, hoci postupne sa to prečisťuje, prezradil SME dobre informovaný zdroj. Ochrana autorských práv spadá pod slovenské ministerstvo kultúry.
V Česku sa bývalý minister kultúry Martin Štěpánek v decembri 2006 preriekol a priznal, že softvérovým pirátom je aj jeho ministerstvo.
České štátne organizácie majú povinnosť vykonávať softvérový audit najmenej raz do roka od roku 2001. Organizácia si vďaka auditu vie vytvoriť koncepciu budúcich investícií do softvéru a znižuje riziko zavírenia počítačov alebo preniknutia niekoho cudzieho do siete.
Cap záhradníkom
Zo softvérového auditu na českom ministerstve kultúry v roku 2006 vyplynulo, že na dvoch tretinách počítačov jeho úradu sú nelegálne nainštalované programy firmy Microsoft.
Správa hovorila aj to, že ministerstvo nemá v poriadku evidenciu programov, ktoré vlastní, a že „stav existujúceho hardvéru je prakticky nezistiteľný“.
Piráta našli aj na Úrade priemyselného vlastníctva. Štěpánek problém riešil priamo s Microsoftom, chcel podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Paradoxné je, že ministerstvo má vlastný odbor zodpovedný za vládnu stratégiu boja proti nelegálnemu softvéru.
(zh)
Ako sa nestať zlodejom
Konateľ firmy sa musí zaujímať, aký softvér používajú zamestnanci jeho firmy. Má totiž trestnoprávnu zodpovednosť v prípade, že polícia pri kontrole nájde v počítačoch kradnuté programy.
Trestom môže byť odňatie slobody až na päť rokov, pokuta, prepadnutie majetku, náhrada škôd alebo zabavenie počítačov.
Zodpovednosti sa môže konateľ čiastočne zbaviť, ak pracovníci podpíšu vyhlásenie, že na počítače nebudú inštalovať nelegálne programy.
Podnikateľ si môže legálnosť overiť telefonátom firme, ktorá program vyrába, alebo softvérovým auditom.
Audit môže podnikateľovi prezradiť aj to, či naozaj potrebuje všetky programy, ktoré jeho firma používa, a či neexistujú ich lacnejšie verzie. Zmenou softvéru môže ušetriť.
Znížiť výskyt nelegálnych programov na firemných počítačoch môže podnikateľ malým trikom – oznámi zamestnancom, že v dohľadnom čase sa budú ich počítače kontrolovať. Väčšina zamestnancov ukradnuté programy zo strachu pred trestom zmaže.
(zh)
Gates: Kradnite
Zakladateľ Microsoftu pred desiatimi rokmi priznal, že zarobiť môže aj na kradnutom softvéri .
„Kým softvér kradnú, chceme, aby kradli ten náš,“ povedal pred desiatimi rokmi predseda predstavenstva a spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft Bill Gates študentom čínskej univerzity.
Nechtiac tým priznal funkčnosť modelu, ktorý tvrdí, že ak sa ľudia naučia sami pracovať s nelegálnym systémom Windows, ich zamestnávatelia si s najväčšou pravdepodobnosťou nakúpia legálne kópie toho istého operačného systému. Dôvodom je, že s ním už ich zamestnanci vedia pracovať. Týmto spôsobom ušetria značné peniaze na ich zaškoľovaní a Microsoft si na účet pripíše úspešný predaj niekoľkých licencií na svoj softvér.
(zh,tb)
