Tím Johna Grahama z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore (USA) zachytil satelitom NASA Swift dosiaľ najvzdialenejší krátky vesmírny záblesk žiarenia gama, GRB 070714B, zrejme splynutie dvoch neutrónových hviezd (na obrázku umelecká vízia). Nastalo pred 7,4 miliardami rokov, časovo vyše na polceste k veľkému tresku. (Zdroj: NASA)
Georg Weidenspointner z Ústavu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku v Garchingu (Nemecko) s kolegami zistil z údajov satelitu Integral, že antihmota, ktorej prítomnosť v Mliečnej ceste prezrádza žiarenie produkované zrážkami pozitrónov s elektrónmi, zväčša pochádza z dvojhviezd, obsahujúcich neutrónové hviezdy a čierne diery. (Zdroj: Nature)
Podľa Douglasa Bieseckera z Národného úradu pre výskum oceánov a atmosféry (USA) sa už začal nový cyklus slnečnej činnosti, označený číslom 24. Začiatok vedci prognózovali až na marec, no január je v rámci prípustných chýb odhadu. Slnečný cyklus trvá priemerne jedenásť rokov. Tento má v roku 2011 alebo 2012 vyvrcholiť najvyšším počtom slnečných škvŕn a búrok. Činnosť našej hviezdy výrazne ovplyvňuje pomery v atmosfére Zeme, energetické siete a komunikácie.
(Zdroj: NOAA)
"Chudobný" samčí chromozóm síce neobsahuje veľa funkčných génov, ale podľa tímu Bernarda Lemosa z Harvardovej univerzity (USA) reguluje aktivitu mnohých génov na iných chromozómoch. Aspoň pri samcoch ovocných mušiek drozofíl. (Zdroj: Science)
Adriana Hernandezová-Aguillarová z Juhokalifornskej univerzity (USA) s kolegami zistila, že stepné šimpanzy zo západnej Tanzánie, ktorých životné prostredie najviac pripomína to, v ktorom sa vyvinuli prví praľudia, si systematicky vyhrabávajú rastlinné hľuzy spod zeme pomocou prispôsobených konárov a palíc (na obrázku, mierka hore je 30 cm). Zaujímavé je, že to robia aj v čase dažďov, keď môžu nájsť dosť inej ľahšie prístupnej potravy.
(Zdroj: PNAS)
Zdeněk Urban
Ilustrácie - NASA/Dana Berry;
James Moore.
