Z niektorých vecí aby človeka pichalo pri srdci. Keď na sklonku roku 2005 dorazil strašidelný FEAR, akčný titul s riadnou dávkou podmanivej atmosféry, kvalitným príbehom, vynikajúcimi prestrelkami, výbornou AI protivníkov a dokonca i po technologickej stránke to bola dych berúca jazda – všetci sme boli nesmierne vysmiati a vystrašení zároveň. Áno, áno, spomienky sa vynárajú samé od seba. Určite sa pamätáte na scénu zo schodov a objavenie maličkej Almy. A teraz, viac než dva roky po prvom Strachu, klope na dvere druhý datadisk. Tentoraz samostatne spustiteľný Preseus Mandate. A ponúka to isté. Vadiť by to nemuselo, len je tak trochu na škodu, že sme sa posunuli o nejaký ten rôčik dopredu, zatiaľ čo hra samotná ostala v minulosti.
Príhody s licenciami si vždy úsmevné – teda ak sa na to pozrieme s nadhľadom. Značka FEAR ostala v rukách Vivendi, no samotní vývojári (Monolith) prešli pod Warner Bros. a pracujú na pokračovaní Project Origin, ktoré však nesmú pomenovať jednoducho FEAR 2 (nemajú práva), ale v príbehu pokračovať budú. A Vivendi je na tom opačne: má známe meno, avšak to je asi tak všetko. Vývojári z Timegate nie sú ostrieľaní borci, ale to by nevadilo, istá kvalita v ich tíme je badateľná. Lenže kopírovať starší hit je nielen nečestné, ale v tomto prípade už aj nepochopiteľné, pretože kadejaký titul sa oháňa prívlastkom next-gen. Perseus Mandate však zostáva stále ukrytý v dosluhujúcej generácii.
;) | ;) |
Všimnete si to okamžite. Herný engine, ktorý dokázal divy pred dvomi rokmi, je dnes pri pohľade na konkurenciu... nemastný, neslaný a jednoducho bije do očí jeho pokročilý vek. Dali by sa predýchať ostré hrany niektorých textúr, opakujúce sa objekty, lenže pri starom ostal aj samotný dizajn prostredia. Striedajúce sa kancelárie s továrenskými komplexmi nejedného dokázali rozčúliť už v prvom dobrodružstve a teraz si to prežijeme znovu. V koži nového hrdinu, no nikto by ani len nepostrehol, že tomu tak je.
Ako člen druhého FEAR tímu (First Encounter Assault Recon) idete na to isté miesto a treba preriediť rady naklonovanej armády labužníka Paxtona Fettla. Nesmie chýbať Alma, tá sa však objaví sporadicky a tá správna chuť, ktorú neskutočne navodila v prvom FEARe, sa jednoducho nekoná. Akoby Timegate nevedel ako z celej situácie vycúvať, akoby nemal nápady na strašidelné momenty a tentoraz sa jednoducho až tak intenzívne báť nebudete. Je tu síce zopár príjemných momentov, ale intenzita strachu výrazne poklesla. Síce sa občas od obrazovky ozve zdesený výkrik (objavenie sa nejakej postavy za vašim chrbtom, hoci tam pred sekundou určite nebola alebo podobné nečakané momenty), ale je ich poskromne.
Tam, kde strach nehrá až tak dôležitú úlohu, sa snažia vývojári navodiť aspoň stiesnenú atmosféru. Nie, že by im to nešlo, no tá správna dusná atmosféra akoby krívala a objavila sa na obzore len sporadicky. Hudbou a zvukovými efektmi sa to nepodarilo, na to majú zrejme patent len úchylní Japonci (myslené v dobrom). Rôzne praskanie, blikanie svetla, krvavé kaluže, či tma má svoje neoceniteľné čaro, ale chýba tomu korenie – chvíľa, keby to všetko správne vyvrcholilo a vy by ste sa... zľakli.
;) | ;) |
Perseus Mandate sa tým pádom sústredí viac na prestrelky. Tie boli vynikajúce v pôvodnom FEARe, teraz sú už len fajn, čo však neznamená, že sa pri nich nebudete baviť, len nános prachu sa dostal i sem. Ako strieľačka z vlastného pohľadu neponúka Perseus Mandate žiadne prefíkané skrývanie sa za prekážky alebo taktické momenty, hoci sa raz za čas zveziete s členmi jednotky. Základným stavebným kameňom je totiž používanie spomaľovania času, ktoré je pri inteligentných protivníkoch jednoducho nutné. Na osamoteného vojaka narazíte asi raz za uhorský rok a kooperácia protivníkom ide stále na výbornú.
V prvom rade vám svoj život nedarujú zadarmo. Ukrývajú sa za prekážky, nestoja na jednom mieste, ale sa neustále premiestňujú, nejdú po vašom krku v zástupe, navzájom sa kryjú a príkladov je mnoho. Ak zostanete na jednom mieste vy, snažia sa dostať za váš chrbát a verte, že oni to dokážu, za žiadny objekt sa nezaseknú, ale pekne potichu vám pomasírujú chrbát olovom. Súboje s niektorými protivníkmi, ktorí sú nesmierne rýchli, dokážu sa znenazdajky vynoriť s tmy, sú ozdobou tohto projektu. Stále je to zábava, hlavne ak to férovo spravia vo dvojici, vtedy sa musíte oháňať na hranici frustrácie, ale o to ste na seba viac hrdí. A v rade druhom, skapať môžete behom niekoľkých sekúnd. Doslova skapať, pretože smrť v Perseus Mandate prichádza až neskutočne rýchlo.
Môžete mať zdravie i brnenie na maxime, stačí jeden, dva neuvážené kroky v jednom zo súbojov a zdravie vám klesá ako optimistické vyhliadky na pokojný život v našom krásnom štáte. Existuje tu samozrejme rýchle uloženie, ale to degraduje napätú atmosféru, na druhú stranu zomierať pri každom piatom súboji nie je to pravé pre nikoho súdne premýšľajúceho. Spomaľovanie času je teda vhodné používať s rozumom, na príslušných miestach, ale hlavne je to nutné. S tým súvisí aj postupne upadajúca úroveň hrateľnosti, keď jednoducho robíte stále to isté, čo ste už nie raz robili, len miesto rúr na teraz vidíte obrazy v kanceláriách.
;) | ;) |
Chýba tomu osviežujúci dizajn úrovní, takto sa všetko pomaly zlieva do jedného prúdu bez akýchkoľvek noviniek, ideí a smerovania celej „série“. Určite to na škodu je, pretože FEAR je vskutku známe meno a balansovanie na hrane týmto spôsobom je hazardom najväčšieho kalibru. Je to jednoducho len strieľačka, úplne rovnakého razenia ako prvý FEAR, len je podstatne kratšia a bude vás unavovať opakovanie stále tých istých postupov.
Osviežiť by to mohla trojica nových zbraní, ale nejde o nič extrémne prekvapujúce. Granátomet je fajn, ale dokáže uškodiť majiteľovi a munície je poskromne. Blesková zbraň využíva k svojim elektrickým nábojom tiež ojedinelé strelivo a preto jediným skutočne hojnejšie využiteľným kúskom sa stáva VES (Vector Engineering Systems), akási vylepšená verzia útočnej pušky. Plusom je zosilňujúci IČ ďalekohľad a používa ju dosť vojakov, takže aj keď nábojov nenájdete na stovky, túto vecičku využijete pre jej vysokú účinnosť.
;) | ;) |
Inak tu však nenájdete nič nové, nič prekvapujúce, nič osviežujúce. Na akčnú legendu môžete pri všetkej úcte zabudnúť, pretože len zbytočne žmýka svojho predchodcu a adekvátnu zábavu rozhodne neponúka. Navyše bol záver roku nesmierne bohatý na nespočetne veľa akčných titulov a ak Perseus Mandate prehliadnete, nič zásadné sa nestane. Palec hore smeruje len pre skutočných fanúšikov Almy, ktorý musia mať všetko, kde sa toto čiernovlasé dievčatko čo i len mihne. A sklamaní budú aj oni. Tuctová strieľačka, ktorá doplatila na nulový vývoj. Veríme, že do Armachamu sme zavítali naposledy.
