Najdlhšie bežiaci program pátrania po rádiových signáloch prípadných mimozemských civilizácií opäť vyzval dobrovoľníkov, aby voľnou kapacitou počítačov pomohli spracovať množstvo dát, ktoré získava jedným z najväčších rádioteleskopov na svete.
Dobrovoľnícky superpočítač
Program SETI@home funguje už osem rokov. (SETI je skratka anglického výrazu Search for Extraterrestrial Intelligence, čo značí Pátranie po mimozemskej inteligencii). Hlavnú základňu má v Laboratóriu kozmických vied (SSL), ktoré patrí ku Kalifornskej univerzite v Berkeley.
Preosievanie meraní z rádioteleskopov s cieľom nájsť v nich pravidelnosti, svedčiace o umelom pôvode signálov, je veľmi náročné na výpočtovú kapacitu. Vedcov čeliacich tomuto problému napadlo, že by mohli využiť pomoc dobrovoľníkov. Tí by bežnými stolnými počítačmi spracovávali dáta vo fázach, keď by ich nemali vyťažené vlastnými úlohami.
Na tento účel vznikol špeciálny softvér, čosi ako šetrič obrazovky.
Do programu SETI@home sa už zapojilo vyše 5 miliónov dobrovoľníkov. Dnes má v rámci celého internetu najväčšiu špecificky zameranú komunitu pravidelných, veci oddaných užívateľov - 170-tisíc ľudí s 320-tisícmi počítačov. Vytvorili jeden obrovský superpočítač, pracujúci na princípe distribuovaných výpočtov.
Príklad SETI@home inšpiroval ďalšie vedné odbory s potrebou spracovať obrovskú masu dát. Predovšetkým molekulárnu biológiu, kde je príkladom folding@home, zameraný na 3-D stavbu bielkovín, ale aj kozmológiu, kde je najnovším príkladom cosmology@home, zameraný na modelovanie možných vesmírov. Účasť dobrovoľníkov je v nich ale zatiaľ oveľa nižšia.
Celkový pohľad z vtáčej prespektívy na nepohyblivú anténu rádioteleskopu umiestnenú v údolí pri portorickom Arecibu. Foto: National Atmospheric and Ionospheric Center/National Science Foundation.
Záplava dát
Programy tohto typu zväčša zdieľajú výpočtovú platformu BOINC (Berkeley Open Infrastructure for Network Computing). Vyvinul ju riaditeľ SETI@home David Anderson a doterajšie výpočtové kapacity poskytnuté dobrovoľníkmi stačili na v úhrne 42 projektov bežiacich na BOINC.
Hlavným zdrojom dát pre SETI@home je rádioteleskop s priemerom antény 305-metrov v Arecibu na Portoriku. Ten nedávno prešiel rozsiahlym vylepšením, okrem iného dostal sedem nových prijímačov. Sú podstatne citlivejšie a rádioteleskop teraz môže naraz zaznamenávať signály zo siedmich oblastí oblohy namiesto jednej. A tiež určovať ich polarizáciu, čo je dôležité pri rozhodovaní o umelej respektíve prirodzenej podstate predmetných signálov. Prijímače navyše pokrývajú 40-krát širší rozsah frekvencií ako predtým.
Vedecký šéf SETI@home Dan Werthimer s kolegami analyzuje údaje z Areciba od roku 1992. Pracovníci SSL skúmali v rámci SETI údaje z viacerých rádioteleskopov od roku 1978. Vylepšený rádioteleskop v Arecibo sa v tomto kontexte zmenil na priam chŕliča dát. Aktuálne ich z neho prúdi 500-krát viac ako predtým. Eric Korpela zo SETI@home uvádza, že ide o 300-gigabytov denne, čo zodpovedá 100-terabytom (100-tisíc gigabytov) ročne. To je na úrovni celého informačného obsahu Kongresovej knižnice vo Washingtone, najväčšej knižnice sveta. Kvôli takému objemu dát SETI@home ďalej vylepšil softvér.
Detail zdola na zbernú časť rádioteleskopu, kde sa sústreďujú signály z plochy antény. Foto: University of Birmingham.
Má to celé zmysel?
SETI, zvlášť jeho časť zameraná na analýzu rádiových signálov, v minulosti čelilo odbornej i politickej kritike. V USA a inde následkom toho postupne prišlo o väčšinu vládneho a iného verejného financovania. Dnes funguje vďaka súkromným grantom a darom - jednotlivcov, firiem aj inštitúcií.
Kritika bola sčasti oprávnená. Veď stále nemáme ani najmenší dôkaz, že mimozemské inteligencie naozaj existujú. Väčšina vedcov je síce na základe všeobecných poznatkov o vesmíre a indícií naladená pozitívne, no pádne sú aj argumenty vplyvných pesimistov, zástancov našej unikátnosti vo vesmíre.
A ak mimozemšťania existujú, nikde nie je napísané, že musia komunikovať práve prostredníctvom rádiových signálov, akokoľvek sa nám to pri súčasnom stave nášho poznania z viacerých príčin javí objektívne výhodné. Na druhej strane projekt odčerpával len prakticky zanedbateľné sumy z peňazí daňových poplatníkov.
SETI@home je aspoň jeden z užitočných spôsobov, ako využiť v medzičasoch zaháľajúce počítače. Hovorí sa, že kto hľadá, nájde. Často aj vo vede, aj keď mnohé objavy sú náhodné, či k nim došlo pri pátraní po niečom úplne inom. Kladný i záporný výsledok SETI by mal nesmierny význam pre náš pohľad na svet a predovšetkým na postavenie človeka v ňom - od vedy cez ideológiu až po náboženstvo.
Kam sa obrátiť
Noví dobrovoľní záujemcovia o spoluprácu s občasnou voľnou kapacitou počítačov nájdu všetko potrebné na stránke setiathome.ssl.berkeley.edu .
Hlavný zdroj: Komuniké University of California at Berkeley z 2. januára 2008.
