Jednou z pozoruhodných ľudských vlastností je menopauza. Ide o prirodzené prerušenie mesačného menštruačného cyklu a ukončenie plodného obdobia. Prichádza zväčša okolo päťdesiatky.
Majú ju ryby, vtáky aj opice
Príčinou menopauzy je vynechávanie alebo ukončenie normálnych fyziologických funkcií vaječníkov ako súčasti systému žliaz s vnútorným vylučovaním, konkrétne pohlavných hormónov. Minimálne tretinu života väčšiny žien tak tvorí postreprodukčné obdobie. Mnohé sú na tom aj po menopauze zdravotne dobre, ale bežnou cestou už nemôžu mať deti (aj keď umelé medicínske postupy umožňujú ženám počať aj dlho po šesťdesiatke.)
Prečo ženská reprodukcia upadá o toľko rýchlejšie ako zvyšok tela? O možnej príčine či príčinách sa stále diskutuje. Menopauza je pre našu ľudskosť iste dôležitá. Ak existuje, musí prinášať adaptívnu výhodu. Význam menopauzy dokladajú aj údaje o samiciach iných živočíšnych druhov, akokoľvek sú zatiaľ podobné výskumy neúplné a zoologicky obmedzené. Menopauza sa javí ako vcelku vzácna, no na druhej strane sa zistila v širokom okruhu druhov. Pri rybách, vtákoch, z cicavcov pri potkanoch, myšiach, vačiciach, veľrybovitých a aj v prípade viacerých primátov, najočividnejšie opíc makakov rézus.
A čo ľudoopy a šimpanzy?
Ako je to však v tomto ohľade s našimi najbližšími žijúcimi biologickými príbuznými, teda šimpanzmi a všeobecne ľudoopmi? Klesá ich plodnosť so zdravím, ktoré sa logicky zhoršuje s vekom, ako pri väčšine zvierat, alebo rýchlejšie, ako u žien? Situácia zostávala nejasná. Gorily s háremovým systémom párenia menopauzu nemajú. Orangutany, ktorých samice s mláďatami zväčša žijú osamelo a so samcami sa stretávajú najmä v období párenia, tiež nie.
Zdalo sa, že to isté platí aj pre šimpanzy. No objavili sa náznaky opaku, založené najmä na údajoch o šimpanziciach chovaných v zajatí. Problém spočíval v tom, že predmetné vzorky boli málopočetné.
Problém teraz podľa všetkého rozhodlo nové spracovanie a zhrnutie výskumov v africkom teréne od Tanzánie po Gambiu. Pokrýva šesť rozsiahlych dlhodobo monitorovaných šimpanzích populácií. Vedci ich porovnali s dvomi populáciami ľudských lovcov a zberačov. Jednak !Kungov (znak "!" pred názvom kmeňa označuje ostrú sykavku) z Botswany, jednak Achéov z Paraguaja. Výsledok: hoci plodnosť šimpanzíc všeobecne tak ako pri ženách začína klesať od štvrtej dekády veku, menopauzu na rozdiel od žien nemávajú. Plodnosť šimpanzíc klesá s pravdepodobnosťou prežitia, danou zdravotným stavom, kým plodnosť žien sa prakticky zastaví vo veku, keď je úmrtnosť ešte nízka.
Podpora "babičkovskej hypotézy"
Obidva druhy si stále zachovávajú rovnaké trendy poklesu plodnosti, ktoré zdedili od spoločných predkov. Nám ľuďom sa však evolučne predĺžil vek - prežívame efektívnejšie vďaka súhrnu sociálnych a kultúrnych faktorov. No neodrazilo sa to v adekvátnom predĺžení obdobia ženskej plodnosti. Celé to ladí s vysvetlením ľudskej menopauzy, ktoré na základe našej kombinácie základnej monogamie a sociálneho života v širších rodinách predložila v 90. rokoch Kristen Hawkesová z Utahskej univerzity (USA) s kolegami.
Ide o takzvanú "babičkovskú hypotézu". Konštatuje, že od istého veku sa samotný pôrod stáva biologicky neúnosne riskantným pre matku aj dieťa. Navyše s vekom matky stúpa riziko genetických defektov. Staršie matky tiež viac vyčerpáva dojčenie a potreba neprestajnej starostlivosti o malé deti. Starším ženám sa preto z hľadiska šírenia ich génov vyplatí viac, ak plodmi svojej práce a poskytovaním pomocnej starostlivosti prispejú k tomu, aby prežilo viac detí ich dcér a synov, čiže vnukov a vnučiek, ako keby mali ďalšie deti. Špecifiká moderného života, obmedzujúce počet viacegeneračných rodín, nám tiež zastierajú význam každodenného styku s babičkami pre emocionálny i intelektuálny rozvoj detí.
Nový výskum šimpanzíc opísala v časopise Current Biology Melissa Thompsonová z Harvardovej univerzity (USA) s kolegami. Členmi tímu boli aj u nás známi Jane Goodallová, pôvodom Angličanka, aktuálne so stálym sídlom v ústave vo virgínskom Arlingtone (USA), ktorý nesie jej meno, a Richard Wrangham z Harvardovej univerzity. Zdeněk Urban,
spolupracovník SME
Hlavný zdroj: Current Biology
