Next-gen platformy sa konečne poriadne rozhýbali, priniesli niekoľko skutočne ohromných hier a konkurencia medzi nimi napokon vyústila v exkluzívne tituly pre každú platformu i množstvo hitov naprieč každým systém. Objavilo sa mnoho kvalitných titulov a zvoliť len ten jeden správny a najlepší je nesmierne náročné, a preto si radšej vymenujeme všetko, z čoho sme sa v tento rok tešili. Na začiatku sa budeme venovať PC titulom a multiplatformových hrám a na záver si spomenieme aj výhradne exkluzívne konzolové projekty.
Žáner strieľačiek z vlastného pohľadu sa poriadne rozhýbal až v druhej polovici tohto roka, ale treba povedať, že tá prvá patrila zaslúžene ukrajinskému projektu Stalker: Shadow of Chernobyl. Čakanie na černobyľské tiene bolo k nevydržaniu, no projekt samotný splnil očakávania všetkých. Voľný svet v nehostinnom prostredí s riadne depresívnou atmosférou. Síce sa našlo niekoľko chybičiek krásy, ktoré hyzdili inak dokonalú tvár a postavu modelky, no dali sa prepáčiť a od čoho sú tu patche, ktoré rozsiahly otvorený svet poctivo plátajú? Jednoducho sme spokojní, len sme museli čakať príliš dlho a napokon mnohé prvky, ktoré boli z hry vypustené, trošku v kútiku duše chýbali viacerým. Halo 2 ako konverzia úspešného hitu z Xboxu taktiež vyšla dlho po svojom konzolovom predchodcovi a PC hráčov si príliš nezískala, ale napriek tomu išlo o kvalitný kúsok.
A potom sa spustila zimná smršť, ktorú odštartoval Bioshock. Úplne iným spôsobom poňatá strieľačka z vlastného pohľadu zaujala hneď viacerými vlastnosťami. Či už to bola pôsobivá atmosféra podmorského sveta plného bizarností, art deco štýl, unikátna hrateľnosť založená na poznávaní a rôznorodom používaní schopností, všetko to do seba vynikajúco zapadalo a odtrhnúť sa od hry dalo nesmierne ťažko. Následne sa predstavil Orange Box hneď s trojicou titulov. Okrem druhej epizódy k Half-Life 2 sme sa v balíku dočkali logického Portal a vynikajúcej multiplayer strieľačky Team Fortress 2 v riadne uletenom štýle. Crysis potvrdil zvesti o tom, že je jedným z najlepšie vyzerajúcich shooterov, ale zatiaľ sa veľmi dobre nepredáva. Technologická cesta za úspechom musí byť zaplatená podporou drahého HW. Ale aj napriek tomu ide o hru s pomerne výbornou hrateľnosťou, ktorá chytí a hoci často výrazne poľaví, baviť sa bude istotne každý.
Call of Duty 4: Modern Warfare je podľa viacerých horúcim kandidátom na hru tohto roku. Hoci ide o lineárnu hru bez jedinej možnosti odbočiť zo zvolenej cesty, vývojári z Infinity Ward sa s hrateľnosťou a načasovaním sekvencií, v ktorých vyrazia hráčovi dych, neskutočne pohrali. Nie je to realistické, nedá sa ísť vlastnou cestou, ale je to nesmierne hrateľné. Nádherný príklad toho, čo dokáže urobiť príbeh. Výborne podaný príbeh. Unreal Tournament III zatiaľ medzi hráčmi príliš neprerazil, ale ide o pokrm kvalitný, navyše na hráčov nečaká len bláznenie sa po mapách v multiplayeri, ale tvorcovia pridali aj slušný singleplayer.
Strieľačky však majú bohaté zastúpenie aj z pohľadu tretej osoby. Rainbow Six Vegas ako jeden z prvých na výbornú okopíroval koncept krytia sa z Gears of War (ku koncu sa tento hit z Xboxu 360 napokon prepracoval aj na PC a viacerí hráči tak mohli na vlastnej koži pocítiť výbornú atmosféru boja). Jednou z ďalších konverzií z Xboxu 360 bolo aj Lost Planet: Extreme Condition - ľadová krajina bola síce len jednoducho akčná, ale príjemne akčná a proste hollywoodsky akčná. A to sa ráta, navyše keď ten sneh bol fakt chladný aj cez obrazovku monitoru. Zastaviť by sme sa mohli nad Ghost Recon Advanced Warfighter 2, Kane & Lynch: Dead Man alebo aj Tomb Raider: Anniversary (aj keď v tomto prípade sa o strieľačke dá hovoriť v minimálnej miere, ide skôr o indiana jonesovskú akciu), ale kvalitných hier bolo mnoho, preto ich len spomenieme. Trochu viac sa však oplatí zastaviť pri zaujímavej kombinácii akcie, RPG a stratégie, Overlord. Nesmierne vtipný kúsok parodoval neustále omieľané fantasy klišé a robil to skutočne kvalitne.
Na poriadne adventúrky bol rok 2007 pomerne až príliš priemerný. Ak nebudeme rátať rôzne pokračovania detektívok, zostane nám tu trojlístok, ktorý by v iné kvalitnejšie roky určite neprerazil. Runaway 2: Dream of the Turtle na svojho predchodcu jednoducho nemal a otvoreným koncom určite nikoho nepotešil. Epizodické vydávanie nových častí v podaní dvojice Sam a Max sa dokonca ujalo tak, že v tento rok sa spustila druhá sezóna. Rovnaké spracovanie, takmer totožné postavy, len sa zmení zápletka. Vynikajúci humor však zachraňoval príliš krátku hernú dobu. A do tretice si spomenieme ďalší hybrid - spojenie akcie a adventúrky v Penumbra: Overture sa vydarilo na výbornú. Keby sme mali vyzdvihnúť jedinú vec, bolo by to obtiažne. Aj keď išlo po technickej stránke o priemerný titul, mrazivá atmosféra a hlavne vynikajúce ovládanie (napr. otváranie dverí ste nerobili klasickým kliknutím na ikonku, ale ste ťahali myšou ako pri otváraní dverí). Vo svojej podstate však adventúry rozhodne v tento rok neťahali, o to viac sa oplatí tešiť na rok 2008.
V minulý rok sa s kvalitnými RPG roztrhlo vrece a menší útlm sa preto dal očakávať. Aj keď sme tu nemali tak bombastické veci ako Oblivion alebo Neverwinter Nights 2 či Gothic 3, stále sme verili aspoň v nejaké osvieženie. Two Worlds sa napokon ukázalo v dobrom svetle, ale ničím neoslnilo, nič nežiarilo tak ako v tlačových prehláseniach. Nemecká detailnosť síce mnohokrát potešila oko, no herný systém nebol tak komplexný (napr. boje) ako sa prezentovalo. Môžeme spomenúť ešte kvalitnú dvojicu prídavkov: Immortal Throne k Titan Questu alebo Shivering Isles k Oblivionu. Oba zabodovali a bolo vidno, že nejde o narýchlo zbúchané hry. Jade Empire Special Edition ako port z Xboxu potešil, ale hry od Bioware jednoducho kvalitné vždy boli a kvalitné vždy budú.
O to viac sa čakalo na záver roku, kedy sa objavil nielen pekelný nástupca Diabla, Hellgate: London, ale hlavne Zaklínač od poľských vývojárov CD Projekt Red. Podzemie Londýna sa viezlo na osvedčenom koncepte, upustilo sa od izometrického pohľadu (z vlastných očí alebo spoza postavy), ale Diablo sme cítili na každom rohu. V kladnom zmysle slova. Zaklínač je rovnako ako knižná predloha jednoducho úplne iný svet, než klasické fantasy RPG, akých máme, pri všetkej úcte, mraky. Realisticky vykreslené vzťahy a chladnokrvnosť sa podarili spracovať na výbornú. Aj keď Zaklínač má a mal chyby, hra ťaží predovšetkým zo svojej atmosféry. Jedno z najpríjemnejších prekvapení konca tohto roku.
Strategické hody sa konajú pravidelne v každý rok a ani tentoraz tomu nebolo inak. Najprv to bolo hneď na začiatku chytľavý výtvor českého Altaru, UFO: Afterlight. Po dvoch predošlých príjemných dieloch sa podarilo tvorcom vybalansovať celý systém hry, odstrániť nepríjemné chyby, dodať výborný príbeh a všetko to do seba skvostne zapadalo, len keby bol predaj v zahraničí vyšší. U nás Afterlight na odber išiel, len v zahraničí zrejme táto značka už tak ľudí neberie. Chris Taylor. Čo výtvor, to úspech a Supreme Commander ako real-time stratégia klasického strihu rozhodne úspešná bola. Za vzor si hra vybrala Taylorov prienik na hernú scénu, Total Annihilation. Nešlo o žiadny originálny kúsok alebo klasiku prešpikovanú to zaujímavou novinkou tu príjemným vylepšením. Ešte väčším návratom ku koreňom RTS bol tretí diel Command & Conquer s podtitulom Tiberium Wars. Vrátili sa béčkové filmové sekvencia, vrátila sa jednoduchá hrateľnosť, stovky jednotiek na hernej mape, jednoducho presne to, čo spravilo Westwood Studios jedným z najrešpektovanejších herných štúdií.
Strategická smršť neustávala, práve naopak, chýlilo sa k vydaniu ďalšieho očakávaného hitu, ktorý sa nesnažil zahrať na príliš taktickú strunu a vsadil radšej na rýchle bitky, v ktorých však chybu spraviť nemôžete. Rýchla hrateľnosť patrí medzi výrazne klady World in Conflict a vidieť to nádherne divadielko v chode, je skutočne zážitok i pre nestrategického hráča. Možno to bude prekvapenie, ale spomenúť treba aj počin War Front. Aj keď neznámejší titul, ktorý rozhodne doplatil na slabšie promo, no v ničom nezaostával za svojou konkurenciou. Ak by sme vyhlasovali najlepší datadisk, istotne by na tróne sedel prídavok ku štvrtej Civilizácii Beyond The Sword. Rozsiahlosť, komplexnosť a množstvo nových scenárov. Ohromná porcia pre každého fanúšika civilizovania.
Osobné počítače to v tento rok až tak horúce nemali. Simulácie od SimBimu sú síce kvalitné, ale od seba pomerne ťažko rozoznateľné. Test Drive Unlimited vrátil po niekoľkých priemerných dielov slávnej značke lesk - zabudnite na klasický princíp pretekov. Obrovský ostrov, po ktorom sa môžete preháňať vo vami zakúpenom aute, ktoré si pekne uložíte do garáže v jednej z vašich rezidencií. Ak už chcete pretekať, stačí sa prihlásiť do pretekov vyznačených na mape. Vynikajúci zážitok a to väčšia zábava v multiplayeri, kde sa po ostrovoch preháňali skutoční jazdci. Colin McRae DiRT bol možno až príliš akčný, možno až príliš jednoduchý a s podivným jazdným modelom, ale stále to bolo na hranici únosnosti a vďaka výbornému grafickému spracovaniu a rozsiahlemu vozovému parku sa napokon mnohé chyby odpúšťali. Do tretice to bude možno odvážny pokus, ale Need for Speed: ProStreet je na PC zaujímavou voľbou. O niečo viac reálnejšie pretekanie (čiže sa budete musieť znovu naučiť používať brzdu). Avšak nič extrémne podmaňujúce, nič, čo by predstihlo vynikajúce konzolové projekty.
Športový rok bol pre PC sekciu pomerne prekvapujúco otrasný. Síce sme tu mali na začiatku roka Top Spin 2 a neskôr Virtua Tennis 3, ale zimná sezóna dopadla fiaskom. Ako NHL, tak aj FIFA jednoducho prepadli. Na PC boli totiž vyvíjané spoločne s verziou pre PS2, takže rozdiel medzi PC a Xbox 360 alebo PS3 titulom rovnakého mena, bol diametrálne odlišný. Ak teda máte nejakú konzolu, určite sa vyhráte so športmi od EA Sports - výborne dopadol hlavne hokej, NHL 08, ktorý pohodlne prevalcoval konkurenciu a neskutočne príjemným ovládaním dvojicou analógových páčok doslova vykopol hrateľnosť a zábavu do nebeských výšin. Futbal to má o niečo ťažšie a konkurencia v podobe Pro Evolution Soccer 2008 napokon celkom slušne zabodovala a vybrať si medzi FIF-ou a PES je tentoraz nesmierne náročné. Už len preto, že FIFA sa rozhodla tempo hry spomaliť, PES naopak zrýchliť a paradoxne získali obe hry.
Trh s MMORPG expanduje neskutočnou rýchlosťou. Skrátene sa dá predstaviť trojica titulov - respektíve jeden datadisk, ktorý však majú istotne všetci závisláci na WoWku, Reč je o The Burning Crusade, ktorý začiatkom roku išiel neskutočne na dračku - inu ako každá hra od Blizzardu. Konkurovať sa mu snažil napríklad Lord of the Rings Online: Shadow of Angmar alebo nedávno vydaná Tabula Rasa, ale na kráľa tohto žánru jednoducho nemajú, hoci vôbec nejde o zlé projekty.
Konzolovú sekciu si tentoraz začneme trojicou PS2 titulov. Nebudeme predstavovať projekty, ktoré sa objavili na viacerých platformách. Aj keď Playstation 2 pomaly odchádza do večných lovísk, stále však príjemne prekvapí. God of War 2 je nielenže jedným z najlepších projektov pre PS2, ale aj najlepším z akčných hier všetkých dôb. RPG žáner bol zastúpený zaujímavým Rogue Galaxy, známe meno Grand Theft Auto sa dočkalo ďalšieho „pokračovania“ Vice City Stories a napokon ani šialená akcia God Hand nebola zlým dobrodružstvom. Ale na viac špecialít sa PS2 žiaľ nezmohla.
Omnoho lepšie dopadli projekty na Playstation 3. Spočiatku sa síce zdalo, že PS3 doplatí v tento rok na veľmi slabé portfólio výhradne exkluzívnych hier pre túto platformu, no záver roku to poriadne rozhýbal. Ak sa však pozrieme na úvod, za zmienku stojí maximálne MotorStorm alebo Resistance: Fall of Man. Zaprášené preteky a strieľačka z vlastného pohľadu však boli príliš slabou náplasťou na očakávania hráčov. Všetko sa však začalo vyjasňovať príchodom Heavenly Sword - arkádou s výborným spracovaním a chytľavou hrateľnosť sa podobala na God of War v ženskom vydaní. Jednoduchý koncept súbojov s automatickým krytím (postava sa kryla sama pri nestlačených tlačidlách) bol skvostne prerušovaný úžasnými filmovými sekvenciami, v ktorých vynikala hlavne maximálne realistická mimika tváre.
Potom prišiel Warhawk - multiplayerová strieľačka, ktorá napokon vytvorila okolo seba početnú komunitu. Folklore bol zas zaujímavý výlet do sveta mŕtvych s rozprávkovým nádychom, Eye of Judgement previedol kartové hry do moderného prostredia vďaka používaniu kamery pripojenej k PS3. Obrovským sklamaním bol naopak Lair - simulátor dračieho jazdca prepadol. Nádherné spracovanie vždy nestačí. O to viac sme sa napokon tešili z arkádového Ratchet & Clank Future: Tools of Destruction. Síce to je infantilná plošinovka, ide však o skvost, v ktorom sa stále niečo deje, neustále vás niečo prekvapuje a navyše nejde o žiadnu krátkodobú zábavu. Medzi najlepšie tohtoročné projekty môžeme s čistým svedomím zaradiť Uncharted: Drake´s Fortune. Moderný Indiana Jones síce ponúka lineárne dobrodružstvo, ale o máloktorej hre sa dá povedať, že ide o filmovú hru. Výborná výprava, sled zaujímavých úrovní, príjemný príbeh a dych berúce spracovanie po vizuálnej i audio stránke.
Xbox 360 sa predstavil taktiež niekoľkými zaujímavými projektmi, o ktoré sa postaral prevažne Microsoft ako vydavateľ. Preteky sú zastúpené dvojicou Forza MotorSport 2 a Project Gotham Racing 4. Jeden simulátor, jedna príjemná arkáda, ktorá však nie je úplne akčná, no na zvládnutie rozhodne jednoduchšia, než druhá Forza. Obe vynikajúco spracované, obe nesmierne návykové. Konkurentom môže byť maximálne Gran Turismo 5 Prologue na PS3, ktoré sa do Európy dostane behom niekoľkých mesiacov. Zle si neviedol ani deštrukčný Flatout: Ultimate Carnage, ale až tak veľký úspech ako dve vyššie uvedené hry nezaznamenal.
Dosť zaujímavým bol aj Crackdown - akýsi akčný simulátor superhrdinu v budúcnosti. Rozsiahle mesto, po ktorom ste mohli behať ako ste si zmysleli alebo sa preháňali vo vozidlách či skákali po strechách budov. To všetko bolo povolené, to všetko sa smelo. Navyše RPG systém, hoci jednoduchý, fungoval na výbornú a k špeciálnym pohybom či schopnostiam ste sa dostali až za nejaký ten čas. Japonské RPG Blue Dragon napokon nebolo až tak obdivuhodnou peckou, na akú všetci fanúšikovia čakali, ale kde nie je konkurencia, postačí aj mierne nadpriemerný titul.
Ako predposledný titul spomenieme Halo 3. Buď ho milujete alebo vás ničím špeciálnym neosloví. Strieľačka z vlastného pohľadu vyvolala hlavne za Veľkou mlákou obrovský ošiaľ a Halo 3 sa tak stalo jednou z najlepšie predávaných hier. Len či ten humbug okolo Halo 3 nebol mierne umelý. Je to výborná akcia, ale do dokonalosti jej čo to chýba. To, čo však stráca v niekedy nie práve najzábavnejšom singli, nahrádza práve v podpore pre viacerých. Na záver tu máme Mass Effect. Ak bol rok 2007 na RPG chudobnejší, jeho záver všetkým všetko vynahradil. Jedno z najlepších RPG všetkých dôb sa odohráva v budúcnosti a nájsť nejakú chybu na tak rozsiahlom projekte je takmer nemožné. Bioware to jednoducho vie.
Čisto konzolové projekty (objavili sa na Xbox 360 aj PS3) si spomenieme skrátene - aj vymenovaná pätica však bude určite stačiť. Bojovka Virtua Fighter 5 má nielen bohatú históriu, ale aj skvelú budúcnosť. Navyše je verzia pre X360 o niečo rozšírená a upravená. Kto sa chce dobre (virtuálne) pobiť, jednoducho nemá čo stratiť. The Darkness je dospeláckou strieľačkou. Poriadne temnou, poriadne krvavou a brutálnou, ale s výborným príbehom a pôsobivou atmosférou. Kto okúsil, neobanoval. Aj keď sa to na Electronic Arts možno nehodí, dokážu vytvoriť výborne a originálne projekty. Vynikajúcim príkladom je simulátor Skate. Ovládanie analógovými páčkami bez stláčania tlačidiel bolo síce spočiatku nesmierne náročné, no ak ste si na tento spôsob zvykli, užívali ste si skutočný skejťácky simulátor.
The Simpsons Game možno nezískavalo obrovské hodnotenia, ale pre fanúšikov išlo o skvostný kúsok. A na úplný záver prišiel očakávaný Assassin´s Creed. Síce nesplnil všetky naše očakávania a naša recenzia síce nehodnotí extrémne vysoko, ale to je daň za to, že niekedy hranie neskutočne baví, inokedy zas začne veľmi skoro nudiť. Stredoveký zabijak však mohol byť omnoho, skutočne omnoho lepší.
Aj tak to však nevadí, rok 2007 bol nesmierne bohatý na kvalitné hry, takže bolo nesmierne obtiažne si vybrať niekoľko vlastných favoritov a mnoho titulov, ktoré by po iné roky patrili medzi najlepšie, museli byť vzhľadom na stúpajúcu kvalitu ostatných postavené o nejaký ten stupienok nižšie. Veríme, že táto spomienka miesto klasických rebríčkov poteší rovnako. Tak už len nech je aj budúci rok rovnako kvalitný ako ten dosluhujúci.
