* Ladislav Kováč: Prírodopis komunizmu. Anatómia jednej utópie.
* Kalligram, Bratislava 2007
Autor je povolaním biológ (dnes emeritný profesor na UK), no založením polyhistor. Dnes už sa to síce nenosí, no ešte nedávno by sme ho mohli označiť za svedomie národa. S rovnakou chladnou zaujatosťou ako profesor Tulp na Rembrandtovom obraze vniká Kováč do mŕtvoly komunizmu, ktorý vníma ako zákonitý výsledok snáh o racionálne riadenie spoločnosti. Po veľmi kritickom rozbore súčasného postkomunizmu dochádza k pesimistickému záveru, že naša znalosť ľudského potenciálu k dobru a zlu je celkovo "hrozivo nedostatočná". Veľmi dôležitá kniha, ktorá nám nedáva zabudnúť na nedávnu minulosť. Obsahuje jedinečnú výpoveď prírodovedca, ktorý bol obeťou "vedeckého komunizmu".
* Vilém Flusser: Písmo. Má písanie budúcnosť?
* Preložili Alma Münzová, Andrej Zmeček
* Vydavateľ Ivan Štefánik, Bratislava 2007
Flusser, bývalý profesor komunikácie na univerzite v Sao Paule, delí píšucich ľudí do troch kategórií. V prvej sú tí, ktorí píšu, pretože si myslia, že to má ešte nejaký zmysel. V druhej nachádza ľudí už nepíšucich, ale vracajúcich sa do škôlky. A potom sú aj ľudia, ktorí píšu, aj keď vedia, že to nijaký zmysel nemá. Zábavnú esej o odchádzajúcom, a predsa stále vzrušujúcom a nenahraditeľnom fenoméne písma venuje tretej kategórii ľudí. S dodatkom, že poznajúc vlastnú nekompetentnosť písania o písme, obracia sa na kompetentnejších, aby v jeho experimente pokračovali. Ťažká, no inšpirujúca úloha. Vilém, Hynek, Ivan, vďaka za vynikajúci zážitok.
* Simon Schama: Krajina a pamäť
* Preložil Petr Pálenský
* Argo a Dokořán, Praha 2007
Schama je profesorom humanitných vied na Kolumbijskej univerzite, no napísal knihu, ktorá je skôr odkrývaním geologických vrstiev v nás (tu sa ponúka paralela s českým majstrom tohto nezvyčajného umenia Václavom Cílkom). Bolo by teda vynikajúce mať nielen Schamovu pamäť, no najmä schopnosť nahmatať doslova vlastnými prstami miesta v krajine ukrývajúce spojitosť so starobylými a svojbytnými predstavami o lese, strome, hore či rieke. Čaro rozsiahleho diela S. Schamu spočíva najmä v tom, že nechce riešiť nijaký problém, prináša iba námety na zamyslenie. A súčasne ukazuje, že ani naša civilizácia nestojí na popieraní, ale na uctievaní prírody, aj keď to tak občas nevyzerá.
* Vladimír Kováč: Pánom života je čas
* Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava 2007
Autor, docent na Katedre ekológie UK, zobral na seba nevďačnú, no veľmi potrebnú úlohu: priblížiť zákutia biológie mierne informovanej verejnosti. Teda takej, ktorá už čosi vie napríklad o Darwinovi, Lamarckovi či inteligentných dizajnéroch, no nie je jej jasná úloha epigenézy v evolúcii a nevie ani, čo je cieľom Lietajúceho špagetového monštra. Kováč v svojej prvotine poskytuje zaujímavú čitateľskú skúsenosť tým, ktorí ešte stále túžia spoznať tajomstvo vývoja embrya, spolunažívania buniek či života vôbec, no spolu s J. S. Gouldom už vedia, že nie sme vrchol dokonalosti, "čosi, čo je len trochu menej ako anjeli", ale obyčajné organizmy. Napriek tomu dokážeme skúmať seba samých. (ač)
