Itay Halevy z Harvardovej univerzity s kolegami uvádza, že záhadu vlhkého a teplého skorého Marsu, ale bez ukladania vápencov, ktoré by malo nastať pri predpokladanej hustej atmosfére z oxidu uhličitého, možno vysvetliť atmosférou obsahujúcou množstvo oxidu siričitého, takisto skleníkového plynu, a sirovodíka zo sopečnej činnosti. Na obrázku "kanál" Reull Vallis, pozostatok tečúcej vody. (Zdroj: Science)
Tím Hansa Thewissena z Lekárskeho kolégia univerzít severovýchodného Ohia objavil fosílie najbližšieho suchozemského predka veľrýb a delfínov. Indohyus (na obrázku umelecká vízia) žil pred 48 miliónmi rokov v indickom Kašmíre. Veľký bol ako mýval a do vody ho zrejme čoraz viac privádzala hojnosť rastlinnej potravy. (Zdroj: Nature)
Alicia Callejasová Sevillová z Granadskej univerzity s kolegami zistila, že každý tisíci človek prejavuje psychologický syndróm označovaný ako synaestézie, pri ktorom dokáže cítiť zvuk alebo počuť farbu. (Zdroj: Universidad de Granada)
Tím Alfrieda Voglera z Imperiálneho kolégia v Londýne doložil pomocou DNA a fosílií, že väčšina moderných skupín chrobákov bola súčasníkmi dinosaurov v druhohornej jure (na obrázku člen rodu Eurybates z malajského dažďového pralesa). Žili teda dávno pred vznikom kvitnúcich rastlín v neskoršej kriede, dosiaľ považovaných za kľúč k evolučnému úspechu chrobákov. Hlavné evolučné línie chrobákov vznikli rýchlo po tom, čo sa objavili ich prví zástupcovia a ďalej sa rozrôzňujú. Dnes poznáme 350-tisíc druhov. Azda ich však na Zemi žije niekoľko miliónov druhov a môžu predstavovať štvrtinu pozemských životných foriem. (Zdroj: Science)
Zdeněk Urban
Ilustrácie - ESA; Carl Buell; Science.
