Vznik anatomicky čoraz pokročilejších tvorov ľudskej línie po jej rozchode so šimpanzou pred približne siedmimi miliónmi rokov má zaujímavé pozadie. Je ním výrazná premena africkej klímy v závere treťohôr.
Stepi namiesto pralesov
Vysychanie veľkej časti čierneho kontinentu v tom čase zmenšilo plochu dažďových a iných pralesov. Nahradili ich stepi s ostrovčekmi stromov a krovísk. To vytvorilo evolučný tlak na zostup ľudoopov zo stromov a vznik vzpriamenej chôdze po dvoch končatinách. Bol to energeticky úsporný spôsob presunu po väčšej rozlohe otvorenej krajiny pri hľadaní potravy, zvlášť zveri.
Z nášho hľadiska najdôležitejšie sucho nastúpilo pred asi tromi miliónmi rokov. Ešte počas jeho priebehu sa pred asi 2,5 milióna rokov objavil na scéne ľudský rod Homo: tvory, vysoké aspoň 1,5 metra, so zaoblenou lebkou a obsahom mozgu okolo tisíc kubických centimetrov, ako aj ďalšími anatomickými znakmi, spadajúcimi do nášho rozpätia. Znamenali doslova obrovský skok proti postavou, mozgom a ostatnou anatómiou stále skôr šimpanzím australopitekom, hoci aj tí už chodili po dvoch.
Poľudštila nás tektonika
Zmeny klímy a vegetácie zatieňujú základ celého procesu - tektoniku čiže pohyby zemskej kôry. Východnú Afriku od Etiópie po JAR pretína Veľké zlomové údolie, kde sa našla väčšina fosílií ľudských predkov. Údolie de facto oddeľuje pralesy na západe od saván na východe. V súvislosti s evolúciou smerujúcou k ľuďom na to už dávnejšie poukázali holandský primatológ Adriaan Kortland a francúzsky paleoantropológ Yves Coppens. Najmä druhého preslávila hypotéza známa pod parafrázou názvu známeho muzikálu ako East Side Story - čiže príbeh východnej strany (zlomového údolia).
Nové datovania geologických útvarov na východe Afriky, zvlášť 5,5-tisíca km dlhého reťazca pohorí a vysočín, teraz túto hypotézu podporili. Bádatelia reťazec nazvali Africký múr. Prebieha paralelne s Veľkým zlomovým údolím. Po svojom vzniku blokoval väčšinu oceánskej vlahy, čím prispel k spomenutej premene krajiny.
Výzva, ktorej sme neodolali
Africký múr sa začal utvárať pred 30-miliónmi rokov. No podstatné je, že najrýchlejšie a najvýraznejšie až v období medzi 7 miliónmi a dvoma miliónmi rokov. Čiže práve vtedy, keď sa ľudskí predkovia rozišli s predkami šimpanzov, vznikla dvojnohosť a napokon sa objavil ľudský rod. Zaiste sa na tom podieľala ekologicky podstatne premenlivejšia krajina Afrického múru, ktorá predkladala mnohé náročné výzvy.
O prekvapivo nedávnom vyvrcholení utvárania Afrického múru napísali v časopise Geotimes americký geológ bangladéšskeho pôvodu Royhan Gani z Utahskej univerzity a jeho manželka a kolegyňa Nahid. Sami skúmali oblasť Etiópskej plošiny a nanovo zhrnuli a analyzovali i datovania vzniku pohorí a vysočín v Keni, Tanzánii, Malawi a JAR.
Ilustrácie - Royhan Gani;
Solomon Gera/Ethiopian Geological Survey; Nahid Gani.
| Nahid a Royhan Ganiovci na Etiópskej plošine. |
Autor: spolupracovník SME
