Klasické jednoobrazovkové arkády zažívajú v poslednom čase boom vďaka príchodu next-gen konzol ako Xbox 360 alebo Playstation 3. Mnoho premnoho podobných titulov ponúka internetová služba každej platformy, kde si za pomerne malý peniaz stiahnete jednoduchú hračku a je dosť možné, že sa zabavíte na rovnako dlhú dobu, dokonca možno ešte viac, než pri typickom AAA titule. Nostalgické návraty nielen k jednoduchosti, ale napríklad aj remake-om starších hitov pre Xbox Live Arcade netreba žiadnemu hernému fanúšikovi pripomínať. pri tomto žánri nemusí zdať.
Blast Factor
Blast Factor vo svojej podstate predstavuje tradičnú klasiku, v ktorej postupujete v mnohých premnohých úrovniach, ktoré sú v tomto prípade reprezentované špeciálne ohraničenými arénami o šiestich alebo viacerých stenách. Je to možno zaujímavý štýl, ale po chvíli zistíte, že je na danej mape pomerne tesno. V neskorších fázach dokonca musíte okamžite po objavení sa obrovského roja nepriateľov spomaliť čas a vhodným manévrovaním si nakloniť arénu na jednu stranu, pričom protivníci (prezentovaní sú ako zmes podivných tvarov) akoby spadnú naspodok. Práve tieto dve novinky napokon zlepšujú inak monotónnu hrateľnosť a robia hru zaujímavejšou. Nie je to síce príliš mnoho, ale niekedy to prinúti k opakovaniu neprejdených úrovní. Spomalenie času je sprevádzané taktiež priblížením kamery, takže sa v tom chaose lepšie vyznáte. Nakláňanie arény aktivujete naklonením gamepadu – prirodzené a jednoduché. Grafické spracovanie nie je vôbec zlé, ale ničím neprekvapí, ohraničenie šesťuholníkom je príliš obmedzujúce a potom sa ani tie výbuchy a huriavk neprejavuje v takej miere ako napríklad pri Super Starduste, ktorému patrí prvá priečka v podobných tituloch. Blast Factor je teda bežným projektom, ktorý môžete prehliadnuť, ale na druhú stranu zábavu ponúkne. Síce z neho nebudete „odvarení“ a nevydržíte pri hre hodiny, každý deň si niekoľko desiatok minút radi presedíte pred touto nenáročnou zábavou.
Riff: Everyday Shooter
Chcete vedieť, aká arkáda by sa dala poňať priam umeleckým spôsobom? Everyday Shooter je tá najlepšia odpoveď, dokonca najideálnejšia. Síce tento projekt nedosahuje chytľavosť napríklad Geometry Wars alebo spomínaného Super Stardustu, láka minimálne spracovaním. Je špeciálne minimalistické, žiadne energické výbuchy, detailné textúry, všetko je akoby z abstraktného sveta umelca pod vplyvom drog, ale vyzerá to príjemne, chytľavo a osviežujúco. Možno jedinou chybičkou krásy je pomerne malá „vesmírna loďka“, takže niekedy netušíte, kde sa práve nachádzate a dovtípite sa to vďaka streľbe. Ak strieľate, hýbete sa omnoho pomalšie, no to by na novinky nestačilo. Zostaneme ešte pri spracovaní. Nebýva zvykom, aby sa vyzdvihovala hudobná zložka arkád, ale v prípade Everyday Shooteru ide o jednu z najdôležitejších vlastností hry. Každá úroveň je prezentovaná jednou skladbou, takže na jej úspešné zdolanie nemusíte nahrabať nejaké skóre, nestretnete sa s extra bossom, len jednoducho musíte vydržať celú skladbu. Streľbou do nepriateľov vydávate akoby tóny a celé to má vynikajúcu atmosféru. Audio a video sa v tomto prípade výborne dopĺňajú.
Okrem toho je nutné dodať, že úplne každá z úrovní je úzko špecifikovaná, musíte v nej použiť rozdielnu taktiku, plníte akoby inú úlohu. Toto odlíšenie funguje a nejedná sa len o prázdnu vetu na papieri. Treba to pochváliť, no na druhú stranu to môže byť pre niekoho aj záporom – nie je to už až tak jednoduchá zábava a musíte si dané situácie nacvičiť. Poteší možnosť kupovania viacerých životov na začiatku alebo odomykanie úrovní za získané body pri hre. Tie sú taktiež vyriešené zaujímavo – za zostrelenie prekážok / protivníkov ich nezískavate a len niektorí nechajú po sebe body. Respektíve jeden bod. Nedosiahnete teda milióny ako v iných hrách a postupne sa šplháte za lepšími a lepšími výsledkami. Podstata hrania je tak zameraná skôr na náročnejších hráčov, ktorí určite ocenia aj odlišnosť Everyday Shooteru od iných podobných projektov. Je to však určite lahôdka, ktorá sa tak často na hernom trhu neurodí.