Tak napríklad v pozadí na jednej z budov zbadáte imidžovú reklamu na bowling – nastavíte smer letu, silu a po stlačení príslušného tlačidla už letíte. Let postavy môžete manuálne korigovať aj počas letu analógovou páčkou, dokonca pri plachtení si kľudne vystrčíte ruku a zachytávate sa na okolitých predmetoch. Povedzme, že doletíte ku kolkárskej guli, zachytíte sa na nej, tá sa pomaly spustí smerom nadol, cestou vezme so sebou aj časť trate pre rýchlovlaky (takže sa pri prejazde vykoľají), niekoľko objektov naokolo a po dopade na asfalt sa spustí nejeden karambol aj vďaka automobilom. Body vám pribúdajú na konto aj podľa násobiča bodov – čiže koľkokrát sa vám stane nejaké bolestivé nešťastie.
K dispozícii sme mali len jedno mesto, ktoré síce ponúklo zábavu na niekoľko minút, ale po odhalení niekoľkých špeciálnych možností kde a čo niekam zhodiť išlo o pomerne nudnú záležitosť. Možnosť prehrávania posledného letu a následné spomaľovanie, zmena kamery a podobné prkotiny taktiež zážitok extrémne nepredĺžia. Pain je minihra, ktorá pobaví na prvý pohľad. Fyzikálny engine je podarený a hoci hrdina pôsobí ako handrová bábika a niekedy spočinie v dosť neprirodzenej polohe. Ale čert to ber, tých pár minút je fajn – na dlhšie to však určite nie je a minimálne sa môžete pochváliť priateľom bláznivou hrou.