Brad Cenko z Kalifornského technologického inštitútu (USA) s kolegami zachytil satelitom Swift záblesk žiarenia gama, znak výbuchu masívnej hviezdy akoby "zo stredu ničoho", kde niet galaxie (na obrázku je hore vľavo doznievanie záblesku, hore vpravo záber z pátrania po materskej galaxii, dole detail s polohou záblesku medzi galaxiami). Hviezda azda patrila do slabo svietiaceho "chvosta", vzniknutého vzájomným gravitačným ovplyvňovaním galaxií v okolí, aký má známa galaxia "Žubrienka". (Zdroje: NASA,
The Astrophysical Journal)
Tím Marka Boslougha zo Sandijských národných laboratórií (USA) simuloval dosiaľ najvernejšie na superpočítači výbuch, ktorý 30. júna 1908 zničil veľkú plochu tajgy pri sibírskej rieke Podkamennaja Tunguzka. Vyšla im malá planétka, oveľa menšie teleso, ako sa myslelo, pričom škody možno vysvetliť uvoľnením energetického ekvivalentu "iba" 3-5 megaton TNT, nie dosiaľ uvažovaných 10-20 megaton. Väčší počet takých telies v slnečnej sústave znamená, že čelíme vyššiemu riziku podobných javov.
(Zdroj: Sandia National Laboratories)
Tím Paula Nicholsona z Cardiffskej univerzity (Veľká Británia) úspešne zrekonštruoval v stredoegyptskej Amarne taviacu pec sklárov z čias vlády monoteistického "kacírskeho" faraóna Achnatona, 1352 -1336 p. n. l. Vytavenie sklených ingotov z miestneho piesku podporuje záver o vyspelom sklárstve starých Egypťanov.
(Zdroj: Cardiff University)
Podľa tímu Andrey Miglianovej z Cambridgeskej univerzity (Veľká Británia) možno malý vzrast pygmejov z kmeňa Aetov na Filipínach (na obrázku šaman, ktorého fyziognómia vystihuje základný znak pygmejov, dospelú hlavu na detskom tele) vysvetliť ako produkt evolúcie k rodeniu potomkov v skoršom veku pod tlakom vysokej úmrtnosti.
(Zdroj: PNAS)
Zdeněk Urban
Foto - B. Cenko/W.M. Keck
Observatory; Rodolph Schlaepher.