SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Je veda založená na viere?

Fyzik Paul Davies a filozof Anthony Grayling zhrnuli svoje pohľady na usporiadanie a pochopiteľnosť sveta. Jeden z uznávaných britských mysliteľov tvrdí, že aj veda je druhom viery, druhý, že veda je jej opakom. Daviesove názory hraničia s metafyzikou, .

Paul Davies (1946) je teoretický fyzik, kozmológ, astrobiológ, spisovateľ, publicista a moderátor. Pôsobil na univerzitách v Cambridgei, Londýne, Newcastle upon Tyne a v Adelaide a Sydney. Aktuálne vedie stredisko výskumu základov vedy na Arizonskej štátnPaul Davies (1946) je teoretický fyzik, kozmológ, astrobiológ, spisovateľ, publicista a moderátor. Pôsobil na univerzitách v Cambridgei, Londýne, Newcastle upon Tyne a v Adelaide a Sydney. Aktuálne vedie stredisko výskumu základov vedy na Arizonskej štátn

Fyzik Paul Davies a filozof Anthony Grayling zhrnuli svoje pohľady na usporiadanie a pochopiteľnosť sveta. Jeden z uznávaných britských mysliteľov tvrdí, že aj veda je druhom viery, druhý, že veda je jej opakom. Daviesove názory hraničia s metafyzikou, Grayling zastáva "tvrdú" prírodovedu.Dianie vo svete okolo sa riadi prírodnými zákonmi, na základnej úrovni častíc a síl zákonmi fyzikálnymi. Možno najzložitejšie známe procesy, zosobnené našou mozgovou činnosťou a spoločenskými javmi, zredukovať cez biologické a chemické zákony až na fyzikálne? Vedci si zväčša myslia, že áno, hoci "cestou nahor" od fyzikálneho k sociálnemu sa zrejme objavujú nové skombinované pravidlá a zákonitosti. Kľúčová je otázka podstaty a pôvodu prírodných zákonov.

Davies: Veda rovná sa viera

Davies pripomína, že veda sa bežne považuje za najspoľahlivejšiu formu poznania vďaka jej základu - overiteľným hypotézam. Kontrastuje s náboženstvom, založenom na viere. Pre vedca je profesionálnou nevyhnutnosťou skepsa, v náboženstve je cnosťou viera bez dôkazov. Cituje biológa Stephena J. Goulda, že "ide o neprekrývajúce sa magistériá". Podľa Daviesa však i veda zahŕňa systém viery. Je ním predpoklad usporiadanosti prírody racionálnym a pochopiteľným spôsobom. Keby bol vesmír nezmyselnou mätežou náhodných výsledkov, veda by nebola možná. Vedci očakávajú elegantnú matematickú usporiadanosť a dosiaľ sa s ňou naozaj vždy stretli (zákernosti kvantového sveta nechajme bokom). Odkiaľ sa však tieto zákony vzali? A prečo sú také, aké sú? Za povinnosť vedca sa považuje zákony objavovať a využívať ich.

Davies na spomenuté otázky o prírodných zákonoch celý život dostával od kolegov odpovede, že sú jednoducho napevno zadané, alebo že o tom nikto nič nevie. Vesmír ovládajú spoľahlivé, nemenné, absolútne, univerzálne matematické zákony nešpecifikovaného pôvodu. Zajtra sa neprebudíme do sveta, kde bude teplo prúdiť z horúceho miesta na chladné, alebo kde sa o hodinu zmení rýchlosť svetla. No myšlienku, že zákony jestvujú bez rozumného dôvodu, Davies považuje za hlboko antiracionálnu. Usporiadanosť fyzikálneho sveta musí mať dôvody. Nemohla vzísť z bezdôvodnej absurdity. Veď tak by sa vlastne bezdôvodnosť a absurdita maskovala ako dôvtipná usporiadanosť a racionálnosť.

Multiverzum umožňujúce človeka

Objavenie sa života vo vesmíre a tým aj pozorovateľov ako sme my podľa Daviesa závisí od pozorovanej podoby prírodných zákonov. Pri inej by život neexistoval. Jednak získava podporu názor, že nemusí ísť o absolútne a univerzálne zákony, ale skôr o miestne verzie. V megakozmickom meradle sa môžu meniť od jednej oblasti k druhej, takže jestvuje paleta vesmírov s rozdielnymi zákonmi, univerz, dokopy tvoriacich multiverzum. Logicky zisťujeme, že sa nachádzame vo vesmíre so zákonmi, ktoré podporujú život, lebo v inom by sme ani nemohli vzniknúť (antropický princíp). Zvolili sme si ho vlastným bytím.

Aj teória multiverza však odsúva odpoveď iba o úroveň vyššie. Čo vytvára univerzá a zadáva im konkrétne fyzikálne zákony? Na to treba zákony všeobecnejšieho rangu, metazákony. Odkiaľ sa vzali? Nevieme. Daviesa to vedie k záveru, že veda je rovnako ako náboženstvo založená na viere v čosi mimo univerza. Jedno magistérium má nevysvetlené metazákony, druhé nevysvetlenú nadprirodzenú bytosť. Ani veda neponúka plné vysvetlenie fyzikálneho bytia. Davies hovorí o teologickej podstate pojmu prírodného zákona, citujúc korene úvah Isaaca Newtona. V našom kultúrnom okruhu kresťania berú svet ako bytie úplne závislé od Boha, ktorý však od sveta nezávisí. Z pohľadu fyzikov svet ovládajú večné zákony (metazákony), na ktoré zasa vôbec nepôsobí dianie vo vesmíre. Davies žiada, aby sme vesmír a fyzikálne zákony brali ako časti jedného celku, zákony vysvetlili zo samotného vesmíru a neodvolávali sa na vonkajšie činitele. Kým veda nepredloží testovateľnú teóriu prírodných zákonov, nemôže tvrdiť, že neobsahuje vieru.

Grayling: Veda je opakom viery

Grayling Daviesovi oponuje. Spomína Daviesove názory o "sebauvedomovaní si vesmíru", alebo o "princípe života", podľa ktorých fyzikálne zákony nevyhnutne nadobúdajú podobu podporujúcu inteligentný život. Daviesa ovláda hľadanie vzoru či pohnútky, vyžadujúce dôvody - oboma evolúcia vybavila ľudskú myseľ. Davies sa veľmi mýli, ak predpoklad vedy o usporiadanosti a pochopiteľnosti vesmíru považuje za akt viery. Príroda obsahuje nápadné vzory a pravidelnosti, čo vidí aj náhodný pozorovateľ. Predpoklad, že platia všeobecne, je oprávnený. Kritériom je úspech tvorby testovateľných hypotéz, založených na tomto predpoklade. To však je, zdôrazňuje Grayling, pravý opak viery. Viera je odovzdanie sa presvedčeniu o niečom buď bez dôkazov, alebo zoči-voči drvivým opačným dôkazom (v tomto Grayling s Daviesom plne súhlasí, práve preto sa to berie ako teologická cnosť). Grayling opakuje, že to zachytáva podstatu rozdielnosti vedy a náboženstva. Časté alebo náhodné zlyhávanie predpokladu o usporiadanosti prírody by sme hneď zbadali, ak by sme to vôbec prežili. Grayling v tom síce vidí podporu indukcie inou indukciou, no poučnú. Veď ak by sme sa pri induktívnom uvažovaní nespoliehali na úspech minulých indukcií, bol by to znak iracionálnosti. Podľa Graylinga by to obnášalo paralelu tohto výroku: "Keď ma v minulosti vonku zastihol dážď a nemal som dáždnik, vždy som zmokol; ale keďže induktívne uvažovanie je omylné, tentoraz azda zostanem suchý." Veda ako dosiaľ najúspešnejšia forma skúmania sa vyznačuje verejným a opakovateľným testovaním hypotéz. Oficiálne neprijíma nič bez otázky, bez preskúmania podkladov. Ak Davies a iní opisujú vedu ako "v konečnom dôsledku spočívajúcu na viere", nielenže sa mýlia, ale vede aj nezodpovedne škodia.

Davies svoj postoj vyjadril koncom novembra v jednom z názorových stĺpčekov amerických novín The New York Times. Grayling naň zareagoval začiatkom decembra v komentárovom stĺpčeku Mindfields (slovná hračka, mindfield tu značí čosi ako pole výbušných myšlienok, v analógii s minefield čiže mínovým poľom) britského časopisu New Scientist.

Einstein a Feynman

Albert Einstein v slávnostnej reči z roku 1929 pri jubileu švajčiarskeho fyzika a technika slovenského pôvodu Aurela Stodolu povedal: "Ak mám hovoriť čestne, chceme poznať nielen ako je postavená príroda, ale ak sa dá, dosiahnuť aj cieľ, ktorý sa na prvý pohľad zdá utopický a priodvážny: poznať, prečo je príroda taká, akou sa javí." S tým súvisí otázka vzniku a vývoja prírodných zákonov. Iný slávny fyzik, Richard Feynman, vo svojich Prednáškach zo 60. rokov minulého storočia ešte konštatoval, že "v súčasnosti sa fyzika nezaujíma o historickú otázku.

Nepýtame sa: Ako sa vyvinuli fyzikálne zákony do dnešnej podoby? V súčasnosti nepredpokladáme, že by sa fyzikálne zákony menili s časom a boli v minulosti iné ako dnes. Lenže tie zákony mohli byť iné, a v okamihu, keď to zistíme, historická otázka fyziky sa stane súčasťou histórie vesmíru a fyzici sa budú zaoberať tými istými problémami ako astronómovia, geológovia a biológovia" (preklad Jána Foltina a Dalibora Krupu).

Podľa experimentálnych faktov, ktoré vo fyzike a vede rozhodujú, Feynmanove slová stále platia. Intelektuálna situácia sa však mení.

Anthony Grayling (1949) je filozof. Pôsobí na Londýnskej a Oxfordskej univerzite. Okrem odborných publikácií píše pre denníky Guardian a Financial Times, týždenníky Observer, Economist, Independent on Sunday a New Statesman. Zastáva sa ľudských práv. Je členom Svetového ekonomického fóra a skupiny pre vzťahy Západu a islamským svetom.

Pole galaxií, ktoré sa z nášho pohľadu premieta do malého južného súhvezdia Pece (Fornax), ležiaceho pri hviezde Mira v súhvezdí Veľryby (Cetus) je nepatrným výsekom známeho vesmíru.

(Pre korektnosť: autor preložil do češtiny štyri staršie Daviesove knihy)
Hlavné zdroje: The New York Times, New Scientist.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Naď pripúšťa, že možno budú musieť zakázať testovanie ľudí z iných okresov (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných ľudí a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Celkovo si pandémia vyžiadala 159 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.
Komentár Petra Schutza

Z krajiny sa stal pokusný králik vojny proti Covidu

Koza zarevala, vlk hladný.

Peter Schutz
Ilustračné foto.

Prokurátor podal návrh na vzatie Kováčika do väzby

Špeciálny prokurátor je obvinený z viacerých trestných činov.

Dušan Kováčik po zadržaní.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik