Hernú sériu Devil May Cry pozná určite každý hráč, dokonca aj výhradne PC zameraní hráči, ktorí mali možnosť sa zoznámiť s tretím dielom. Devil May Cry 3 síce úplne neprepadol, no konzolovosť z neho páchla na sto honov, a preto mnohí radšej odvrátili zrak a nenechali sa zlákať na prvý pohľad jednoduchou arkádou. Výhradne PlayStation záležitosť však s novým dielom, Devil May Cry 4, patrí medzi multiplatformové tituly a arkádové šialenstvo tak nevynechá PS3, ani Xbox 360 a PC. Je to skutočne dobre, keď sa známa séria začína rozťahovať aj na doposiaľ neprebádaných alebo výhradne nevhodných miestach? Tentoraz Capcomu nemôžeme nič upierať a povedať, že áno – je to jednoducho krok smerom vpred. Dokonca sa nemusíme obávať ani šialených konverzií, na každej verzii pracuje špeciálny tím vývojárov, ktorí sa sústreďujú na vyladenie ovládania a grafického spracovanie pre každú platformu. Navyše sa počíta s tým, že na PC, Xbox 360 aj PS3 sa objaví hra v jednom čase, čo určite nevyhovuje majiteľom PS3 – ich verzia by už mala byť hotová, prípadne v štádiu finišovania. Uznávame, že tieto euforické slová vám nemusia nič hovoriť, ale ak ste hrali predošlý PC diel nebodaj na klávesnici a pokúšali sa zvyknúť na pomerne chladnú grafiku s ostrými hranami, určite nám to odpustíte. Prejdeme však k veci. V roku 2001 sa na videoherný trh dostal prvý Plačúci diabol – išlo o alternatívu k dovtedy oslavovanému Resident Evilu, ktorý zožal obrovský úspech. Mala to byť priama konkurencia, avšak napokon sa ukázalo, že Capcom dal hráčom doslova orgastické besnenie. Hlavný hrdina doslova lietal úrovňou a mlátil stovky potvoriek v neutíchajúcom tempe, ktoré mu môže závidieť napríklad aj božský God of War. Pre mnohých môže neustále skákanie, švihanie mečom a strieľanie (áno, všetko to vykonávate naraz) vyzerať ako obrovský chaos, ktorý je až príliš jednoduchý, avšak ako skúsenosť ukázala, že ekvilibristické kúsky s gamepadom až tak prosté nie sú. Obyčajných protivníkov primitívnymi pohybmi zvládnete, ale na náročnejších bossov to už platiť nemusí.
Špeciálnych pohybov, sekvencii tlačidiel a postupne nabaľujúcich sa útokov je mnoho a práve voľba toho správneho je dôležitá. Útok vám nesmie súper prerušiť, keď sa tak stane, váš atak sa ukončí, rovnako i sila útoku. To platilo už v minulosti, platí to aj teraz, len na scénu nastupuje miesto Danteho (hlavná hrdina troch predošlých dielov) nový hrdina, Nero. Mnohých fanúšikov to poriadne nahnevalo, no ako sa napokon ukázalo, obe postavy budú plne ovládateľné, zo začiatku bude Dante pôsobiť ako Nerov mentor a neskôr sa dostane k slovu aj on v hrateľných pasážach. Vývojári si tento krok pochvaľujú, pretože príbeh môžu znovu o niečo viac rozvinúť a posunúť ďalej. Stále rovnaký hrdina im začal postupne zväzovať ruky.
Principiálne však zostáva všetko po starom. Teda až na grafické spracovanie, ktoré urazilo riadny krok smerom vpred. Znovu nás však bude otravovať automaticky umiestnená kamera, ktorá staticky zaberá vyhradenú plochu a ak sa dostanete preč zo zorného uhla, prepína sa na ďalšiu kameru. Netreba pripomínať, že nie vždy to funguje, občas sa stratíte z dohľadu a nevidíte, koho mlátite vy, prípadne ešte horšie, kto mláti vás. Tento pomerne archaický prvok odstránený nebude, rovnako je voľná len jediná cesta smerom vpred, takže mimo hlavnú líniu vybočíte len minimálne, aj to len vtedy, ak chcete dosiahnuť na špeciálne predmety na inak obtiažne prístupných miestach. Zničiteľné prostredie ani tentoraz nedostalo zelenú, hoci nejaká tá bedňa alebo sud za obeť padnú, dynamicky meniace alebo interaktívne prostredie nečakajte. O to viac sa vývojári sústredili na vyšperkovanie jednotlivých scén, čo môžete sami posúdiť z obrázkov, ktoré nájdete v galérii.
Básniť o jednoduchosti konceptu by sa dalo ešte pomerne dlho. Nech to vyzerá akokoľvek primitívne, nech odcudzujete konzolové projekty ako príliš jednoduché, práve Devil May Cry dokazuje, že to vôbec nie je na škodu veci a častokrát práve podobný rýchly spôsob hrania pripúta k obrazovke. V tomto prípade sa nestačí pozerať, musíte si to skúsiť, pretože vám to môže pripadať ako nezvládnuteľná mela. Lež zvedaví sme hlavne na to, ako sa vydarí verzia pre PC – konzolisti sa istotne po hre potrhajú a užijú si to, pre osobné počítače podobné konzolové projekty ešte neprerazili, ale Devil May Cry 4 je na najlepšej ceste túto fámu vyvrátiť. Konverzie z Xboxu 360 to zvládajú výborne. Gears of War alebo akčný titul Lost Planet práve od Capcomu nám dáva šancu na dúfanie v hit. Akčný, rýchly a strhujúci hit, kde sa hlavný hrdina ani na zlomok sekundy nezastaví.
