O akčnom projekte Timeshift od vývojárskeho tímu Saber Interactive sa hovorilo už pekne dlho, jeho história je nadmieru bohatá, dokonca svojho času zmenila vydavateľa a musela byť úplne prepracovaná. Zostala iba základná myšlienka: hranie sa s časom. Do klasicky ohraničenej škatuľky strieľačiek z vlastného pohľadu tak vkladáme rozširujúci prvok. Lenže je tak trochu chybou tu menších, tu väčších drobností, že napokon to nedopadlo na jednotku, ale môžeme privítať iba mierne nadpriemernú akčnú hru so zaujímavým nápadom. Príbeh to z biedy určite nevytrhne. Pretože Timeshift patrí k lineárnym strieľačkám a len jediná cesta vedúca k úspechu je tým správnym riešením, mohli sa so zápletkou vývojári pohrať trochu viac. Doktor Krone ukradol dlhšiu dobu vyvíjaný špeciálny oblek, ktorý umožní majiteľovi cestovať v čase. Presunul sa do minulosti, zmenil ju k obrazu svojmu a náš hrdina, bezmenný a večne mlčanlivý vedec (podobnosť s Freemanom z Half-Life 2 nie je len čisto náhodná, indícií na iné projekty je tu viacero) sa musí podujať všetko napraviť a Kroneho niekam nakopať. Príbeh primitívny, čo by sa ešte dalo stráviť, keby bol podaný aspoň trochu rozumne a nie ako zmes chaotických správ. Horšie však je, že vlastne ani netušíte, prečo ste tam a tam, prípadne vám to nedáva veľký zmysel a len jednoducho akceptujete, že sa z ulíc rozboreného mesta presúvate do zasneženej krajiny, odtiaľ do továrne, odtiaľ zas na zelené lúky a tak ďalej. Timeshift je totiž predovšetkým strieľačka s pevne danou štruktúrou úrovní. Dostanete do ruky zbraň (naraz ich môžete niesť tri), pričom arzenál je už tradičný a okrem futuristicky vyzerajúcej pištoľky dostanete aj automat, brokovnicu E-M pušku, sniperku, raketomet, akúsi obdobu plameňometu. Všetko sa tu nejako super špeciálne nazýva, ale vám to bude pripadať náramne známe. Otvorené sú vždy len jediné dvere, do ktorých vkročiť musíte, láka vás tam aj kurzor na radare. Linearita a šablónovitosť je však doplnená o spomínané cestovanie v čase.
Na výber máte tri možnosti a chvalabohu napokon okrem autormi navolenej činnosti si aj sami môžete vybrať, čo v daný okamih spravíte. Okrem dnes už notoricky známeho spomalenia času ho môžete aj úplne zastaviť alebo ho dokonca vrátiť o nejaký časový úsek späť. Okrem zvládnutia bojov si môžete vychutnať niektoré efektné scény s vystrelenými projektilmi a pohodlne sa im vyhnúť. Okrem toho budete musieť manipulovať s časom pri riešení niektorých logických problémov, no tie sa začnú postupne opakovať, hoci na začiatku určite vyzerajú zaujímavo, nápadov v hlavách vývojárov toľko nebolo. Inak neponúka Timeshift nič nové, nič prekvapujúce. Zajazdíte si na ATV, vyskúšate špeciálny kanón na obrovskej vzducholodi, ale originálne prvky sa objavia len s hraním sa v čase. Je to však až natoľko osviežujúce a zaujímavé, aby to presvedčilo hráčov o nutnosti zaobstarania si hry? Ako sa to vezme... žiaľ. Za Timeshiftom je vidieť mnoho snahy vývojárov, ktorí chceli do hry vložiť úplne všetko, no niekedy je i to málo, hoc snaha sa cení. GRAFIKA 7 / 10
Bude to znieť kruto: Timeshift nevyzerá zle, no ak ho porovnáte s inou lineárnou strieľačkou, zlatým kráľom tohto obdobia, Call of Duty 4: Modern Warfare, zistíte, že to vlastne až tak horúce s Timeshiftom nie je. Číslo berte s rozvahou, dôvodov k udeleniu vyššieho čísla by sa niekoľko našlo, no i tie sú prebité niektorými prvkami, ktoré mohli byť zvládnuté omnoho lepšie. Tak napríklad dizajn prostredia – všetko ste už nie raz videli, všade ste sa prešli a detailov napokon nie je toľko, aby ste ich obdivovali s otvorenými ústami. Máme tu síce textúry s vysokým rozlíšením, všetko sa nám nádherne leskne, krv sa rozpľasne na obrazovke pri zásahu, ale aj tak je okolie možno až príliš umelé bez nejakej tej dominanty, ktorá by vás posadila na zadok. Niekedy si povzdychnete nad príjemnou scenériou, no väčšinou sú to dobre známe miesta, ktoré nie sú ničím zvláštne. Prostredie je vskutku príliš lineárne, jediné otvorené dvere vám ukazujú cestu (prípadne nad nimi svieti zelené svetlo, nad ostatnými červené) a interakcia v ňom je biedna. Fyzikálny model nepatrí medzi dominanty, ale to je možno tým, že týmto dostal nejedného hráča Crysis. V uzatvorenom prostredí Timeshiftu však o to viac vidíte, že dosky nerozbijete a pohnete maximálne tak sudmi.
O to viac zábavy si však užijete pri spomaľovaní alebo zastavení času. Prvá možnosť sfarbí obrazovku do modra, pri druhej stratí hra farby, ale efekty, ktoré pri zastavenom čase môžete pozorovať, už úchvatné sú. Bolo radosťou zastaviť čas, uniknúť rakete alebo projektilu alebo sledovať rôzne výbuchy. Tu je vidieť, na ktoré miesto sa obetoval výkon PC. Pri zmene toku času (keď ho vraciate späť) si povšimnete mnoho maličkostí, ktoré vám inak istotne unikli. Vyzerá to nesmierne efektne, ale v porovnaní s ostatnými tohtoročnými hitmi sa vyššie s hodnotením grafického spracovania vyššie ísť nedá. V iných projektoch sa síce čas nedá zastaviť a kochať sa rozrezaním vzduchu po strelách, ale tie jednoducho vyzerajú lepšie. Timeshift je akoby bez poctivého wow efektu, bez trochu dynamickejšej architektúry, svojráznych prvkov. V rozborených mestách si budete pripadať ako v slabšom Gears of War (navyše prší, čo robí situáciu mierne neprehľadnou, ale efektnou), v továrni sa vám prikradnú spomienky na Dooma, iné komplexy pripomenú Half-Life 2 a interiéry s vojakmi a krvavým spomaľovaním času zas Fear. Kombinácia toho najlepšieho však skvost stvoriť nemusí, pokým hra ničím neprekvapí. INTERFACE 7 / 10
Ovládanie neprináša nič nové, maximálne sa oplatí pozastaviť nad možnosťou automatickej voľby časovej zmeny, ktorú vám odporúčajú tvorcovia alebo si sami manuálne vyberiete z ponuky. Hrdina nedokáže behať, čo občas zdržuje, vysoko do výšky nevyskočí, zbrane mení poľahky, dokáže ich nabíjať, vie sa skrčiť, tak čo viac chcieť? Základná obrazovka ničím neprekvapí, ničím neurazí, nájdete tam všetko potrebné od zásoby munície po množstvo časovej energie.
HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Zo začiatku skúšate rôzne finty, snažíte sa využívať všetky možnosti na časové zábavky, ale ani to vás neodoženie od nudy, ktorá raz príde a o to väčšiu facku vám dá. Keďže príbeh sa poriadne nepredstaví na začiatku, netušíte koľká bije, čo sa vlastne deje, občas vás preruší správa, nemáte žiadny vzťah k tomu, čo práve vykonávate. Isteže, ak vám nerobí problém počúvať tajomný hlas z vysielačky, ktorý vám hovorí, že musíte ísť vpred a dostať toho zlého, najsamdémonického doktora Kroneho, budete spokojní. Lenže ono sa tu len strieda prostredie a inak nič nové. Vpred, streľba, spomaliť čas, pif-paf, do úkrytu, zastaviť čas, pif-paf. Akčná pasáž strieda akčnú pasáž a už keď narazíte na logický problém, budete z neho skôr otrávení, pretože vás opakovanie neprekvapí. Rovnako je to aj hrateľnosťou, ktorá sa opakuje misiu od misie, prestrelku od prestrelky. Stále proti vám stoja tí istí vojaci, stále vykonávate tie isté činnosti. Dlhodobé hranie určite nie je činnosťou, ktorú by vám zo srdca ktokoľvek odporučil. Avšak aj napriek týmto problémom má hranie Timeshiftu svoje čaro. Nech to znie akokoľvek, po aplikovaní čítov sme sa bavili omnoho viac. Protivníkovi totiž môžete zbraň pri zastavenom čase vziať. Ak natrafíte na skupinku a pekne ich okradnete, prípadne jedného-dvoch „potichu“ zlikvidujete, začnete sa zrazu baviť. Ak budete zámerne čas zastavovať, pozorovať dezorientovaných protivníkov, budete si to užívať. Hranie sa s časom totiž síce rozšírené už pomerne dobre je, ale úplne si ho zastaviť a vychutnať statickú scénu, v ktorej sa pohybujete len vy, je zaujímavé. Nevydrží vám to síce na hodiny skúšania všetkého možného, avšak v spojení s obyčajným hraním (čiže bez cheatov, systém idem, strieľam a znovu idem a strieľam) to hrateľnosť výrazne oživí. Rozhodne sa však nedá hovoriť o dokonalej atmosfére, výrazne zanedbané je totiž prenesenie do deja, ktoré mätie. Príbeh tu totiž je, ale je dezorientujúci, vyblednutý a snaží sa vám nahovoriť, ako dôležitá je vaša úloha. Predošlá zápletka (= prvá verzia hry) s rodinnou pomstou bola omnoho lepšia.
MULTIPLAYER 7 / 10
Je iný, zaujímavý. Aj pri hre so živými protivníkmi môžete využívať fintičky s časom, tentoraz túto činnosť spúšťate s hodením špeciálnych granátov – sú tri a veľmi dobre už viete, čo prezentujú (pre nepozorných: spomalenie, zastavenie a vrátenie času). Možnosti upravovanie podmienok (gravitácia a pod.) taktiež pomôžu, módov a máp je dostatok (14), zahrať si môže slušná partia hráčov (16), ale hranie je iné práve kvôli (alebo vďaka) spomínaným granátom. Nie je to už len o strieľaní, nie je to o bezhlavom behaní, musíte trochu uvažovať a premýšľať trochu inak. Je to samozrejme všetko brutálne akčné a rýchle – teda ak sa nerozhodnete zmeniť charakteristiky prostredia, ale hrá sa to trochu inak. Je veľmi ťažké určiť, komu to sadne a komu nie, za vyskúšanie to však rozhodne stojí, pretože si rozšírite zážitok, ktorý v singli môže postupne začať upadať do nudného kolobehu. ZVUKY 6 / 10
Aj keď je hra z východného bloku Európy, na zvukoch to nie je až tak veľmi počuť, ale predsa tomu niečo chýba. Dabing je pomerne kvalitný, ale príliš umelý. Ozvučenie zbraní raz autentické, inokedy smiešne a hučanie pri spomalenom čase začne neskôr otravovať, ale napríklad zmenené hlasy pobavia. Nič výrazné sa zvukom vytknúť nedá, ale ani nezaujmú.
HUDBA 5 / 10
Hudba je na tom podobne ako zvukové efekty, len znie skutočne len raz za čas a takmer vôbec nedáva o sebe vedieť. Objavíte len niekoľko krátkych motívov, ktoré sa stratia rovnako rýchlo ako sa zjavili a možno ich ani nezaregistrujete. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Protivníci príliš inteligentní nie sú, hoci sa niekedy môže zdať opak. Nestoja síce na mieste a nečakajú na svoju smrť, no ak sa hýbu, tak jedine smerom k vám, strategické miesta nevyhľadávajú, nespolupracujú, príliš sa neskrývajú a keďže je zdravie hrdinu prezentované ako v Call of Duty (pri zásahoch stačí chvíľu počkať na bezpečnom mieste a ste znovu fit), je to často až príliš priamočiare – skryjete sa a keď k vám niekto už aj príde, buď si spomalíte čas a poľahky odvážlivca zneškodníte alebo si na neho počkáte. Na druhú stranu, ak niektorému protivníkovi vezmete zbraň a nezabijete ho, má dve možnosti: sprvoti sa čuduje, čo sa vlastne stalo, kde má zbraň a prečo jeho parťák leží v kaluži krvi. Potom vás zbadá a ak ste jeho parťákovi nechali zbraň, okamžite po nej skočí, v opačnom prípade je nepriateľ neškodný a prosí o milosť. Všetko sú to však iba skripty – aj keď pôsobia výborne, na viac sa tvorcovia nezmohli a napokon si nájdete svoju taktiku, ktorá vás privedie na pokraj totálnej nudy. To už žiaľ problém je. Dĺžka doby hrania je nadpriemerná, výsledné číslo záleží od zvolenej obtiažnosti a na tú najvyššiu sa musíte slušne obracať, neustále pracovať s využívaním časovej rezervy, inak nasleduje ponuka nahrania posledne uloženej pozície. Sakum prásk to však bude tak 10-12 hodín, no berte to výhradne ako orientačné číslo, 24 úrovní je však na dnešné pomery nadpriemerné sústo.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,9 / 10
Timeshift je zaujímavá akčná hra. Ponúka meniť čas v podobe, aká tu ešte nebola, no to je snáď jediné lákadlo, ktoré v konečnom zúčtovaní môže hra vytiahnuť ako tromf. Inak je to len obyčajná akčná hra so skutočne nemotorne podaným príbehom, lineárnym kráčaním vpred a postupne upadajúcou hrateľnosťou. Spočiatku nadšením nebude nikto šetriť, no situácie sa žiaľ začnú opakovať a vy si uvedomíte, že vykonávate stále to isté dokola. Po zlacnení na niekoľko stoviek sa oplatí nad Timeshiftom vážne rozmýšľať a keďže má Timeshift pod palcom CD Projekt, cena dole po čase určite pôjde. A potom už aj kvôli lokalizácii formou titulkov pôjde o strieľačku, ktorú odporučiť budeme môcť. Takto to je trochu málo zábavy.
