Podnadpis mohol pokojne znieť: kopanec medzi nohy. Mierne vulgárne, ale o Crysis to tak trochu platí. Predstavte si ostrého chlapíka, ktorý k vám príde, aplikuje na vašu bezmocnú ľudskú schránku vyššie uvedenú nepríjemnú činnosť a spýta sa: „Tak čo, je Crysis tou najlepšou hrou pod slnkom? Nie? Kopanec medzi nohy?“. Až tak veľká bola mediálna masáž, zahltenie nádhernými obrázkami, z ktorých ostával každému rozum stáť. Nemeckí vývojári z Cryteku jednoducho rozpútali na PC platforme peklo, ktoré mohli (a vlastne stále môžu) konzolisti hráčom verným osobným počítačom závidieť. Aj tak však radšej skrivíme tvár a prijmeme kopanec do intímnych miest. Omámenie sladkými slovami na niekoho možno zaberá a určite sa Crysis pobije o tie najvyššie priečky v súťaži o najlepšiu PC hru alebo strieľačku z vlastného pohľadu, k očakávanej dokonalosti má rozhodne ďaleko. Môžete to brať ako slová sklamaného hráča, pretože Crysis vo svojej podstate neprináša až tak extrémnu hrateľnosť a je to len strieľačka s jedným bonusom tu, s druhým tam, ale inak klasika. A samozrejme to vyzerá vynikajúco. Vrhnúť sa na oslavné ódy grafického spracovania by bolo jednoduché a bez akéhokoľvek preháňania by sa o ňom dalo hovoriť niekoľko desiatok minút a stále by išlo o pútavé rozprávanie. Crytek za tie tri roky po vydaní Far Cry vsadil hlavne na technologickú stránku. Je fajn vidieť napredovanie herného priemyslu v tomto obore a keďže prechodom od Ubisoftu (ten pracuje na Far Cry 2, pokiaľ to ešte neviete) k Electronic Arts to finančná podpora herného giganta ešte viac znásobila. Crysis je hra na efekt. Máme tu zápletku, ktorú všetci dobre poznáme, hoci prešla menšou obmenou. Kdesi vo Filipínskom mori, na jednom z nádherných ostrovov, kde sme všetci dokázali stráviť niekoľko mesiacov dovolenky, leží pochovaný artefakt, ktorý skúmajú západní vedci. Severná Kórea však drží všetko pevne v rukách, na ostrove rozmiestnila stovky svojich ostrých chlapíkov z armády a snaží sa mať všetko pod kontrolou. Náš hrdina Nomád ako člen špeciálnej jednotky vybavený futuristickým oblekom Nano Suit (píše sa rok 2020, aj keď o fikciu s týmto blikajúcim a lesknúcim sa overalom úplne na sto percent ísť nemusí) chce odviesť z ostrova vedcov do bezpečia, pretože tu čosi nehrá.
No všetko sa to akosi zvrtne, zo skameneliny sa napokon dostane po menších výletoch na svetlo sveta obrovská materská loď mimozemskej rasy, ktorá priateľsky naladená nie je vôbec, čo však zistíte už po niekoľkých minútach hrania a sledovania roztrhaných tiel kórejských vojakov a jedného vášho parťáka, ktorý nočný zoskok (čiže úvody hry) neprežil. Tajomstvo rozpletiete postupne, aj keď si určite nebudete obhrýzať nechty, pretože zápletka je plytká až to zabolí, zavítate do prebudeného obra, poprechádzate sa po zamrznutej krajine (aj keď len na chvíľu), vyskúšate si nejaké to vozidlo (jeep, čln, tank, helikoptéra budúcnosti...) a napokon zažijete hollywoodske divadielko i na vojenskej lodi, ktorej záver zaváňa Halo syndrómom. Ale veď čo, Crysis je vopred plánovaná trilógia, tak sa z otvoreného konca predsa nestrieľa. Teda aspoň nie v opisnej časti.
Dôležitým prvkom je spomínaný Nano Suit. Má štyri základné režimy, ktoré postupne uberajú vašu energiu, no tá sa pomerne rýchlo obnovuje, takže špeciálny oblek budete využívať pomerne často, vlastne sa bez neho nezaobídete a sami si tak určujete štýl hrania, ktorý budete preferovať. Defaultne je spustený špeciálny štít, ktorý chráni aspoň čiastočne pred streľbou a ponúka akú-takú ochranu. Po asplikovaní sily sa z vás stáva svalnatý hrdina, ktorý odhadzuje nepriateľov niekoľko metrov do diaľky, holými rukami vie vyraziť zaseknuté dvere alebo dokonca zničiť plechovú búdu svojimi päsťami. Taký vreckový Superman. Navyše po spustení tejto funkcie skáčete niekoľkonásobne vyššie, čo sa dá využiť v mnohých kombináciách.
Vyskočíte na strechu budovy, nepriateľ vás stratí z dohľadu, vy sa zatiaľ presuniete za jeho chrbát, vezmete ťažký sud, poľahky ho po ňom hodíte a potom si s ním zahráte kolky. Ďalšia, aj keď nie tak často využívaná alternatíva bude zrejme rýchlosť. Po stlačení Shiftu bežíte niekoľkokrát rýchlejšie než zvyčajne a môžete sa tak behom niekoľkých sekúnd priblížiť k inak dosť vzdialenému protivníkov alebo naopak zdrhať z vopred prehraného súboja. A na záver tu máme neviditeľnosť, zaujímavý bonus, ktorý ak zvládnete, budete sa v prvej polovici hry baviť pri taktickom strieľaní. Nezabúdajte totiž, Crysis je strieľačka z vlastného pohľadu. Vráťme sa však k neviditeľnosti. Aj keď by predstavy mohli zvádzať ku konštatovaniu, že pôjde o ultimatívnu zbraň, nie je to až tak pravda, pretože túto možnosť sa musíte naučiť najprv správne používať, inak vám nič nedá. Neviditeľnosť sa totiž vyčerpáva priebežne, pri pohybe omnoho rýchlejšie, pri behu nehovoriac a automaticky sa deaktivuje pri vašej streľbe alebo hodení granátu. Vy sa teda stávate neviditeľným, môžete sa preplížiť povedľa nič netušiacich vojakov (nesmiete však snoriť príliš blízko, pretože protivníci vás akosi zacítia a počastujú prostredie, kde sa im niečo nezdá, riadnou dávkou olova – prípadne ak do nich vrazíte, nebude im všetko jedno), môžete sa im smiať a ukazovať neslušné gestá, no akonáhle sa ich rozhodnete zabiť, vytiahnete zbraň a vystrelíte, okamžite ste všetkým na očiach. A nepriatelia sa pohybujú v skupinkách, takže hoci je hráč neviditeľný, zároveň i bez útočnej sily. Skvelý balans, ktorý sa dá popísať desiatkami príkladov, nateraz vám však musí stačiť konštatovanie, že to zaujímavé je a celkom dobre sa to hrá.
Tým sa mierne aj mení hrateľnosť sama – už to nebude len pohyb vpred s kvérom v ruke a kosiac nepriateľov si zaspievate pomedzi zuby s bojovým pokrikom aj národnú hymnu. Je to tak trochu iné hranie, nie však natoľko, aby ste dostali ako na podnose úplne odlišné možnosti postupu. Dojem z voľného sveta je v prvej polovici hry navrhnutý takmer dokonale, zistíte však, že žiaľ ide len o dojem a otvorená krajina s rôznorodými možnosťami je to len na oko. Netreba však zalamovať rukami. K tomu, aby ste splnili cieľ úlohy, prostredie dostačuje a využiť môžete ktorúkoľvek možnosť. Chcete sa potichu zakrádať a prechádzať nebezpečnými miestami bez likvidácie protivníkov? Chcete rýchlo prebehnúť ťažké úseky a prepadávať nepriateľov nečakane spoza chrbta? Alebo budete neustále kľučkovať a rozdávať extrémne silné rany. Táto myšlienka je vďaka nano oblečeniu skutočne žiarivým dôkazom toho, že hráte vlastne podľa seba a vývojári vám dali len do rúk len nástroje, ktoré môžete, ale nemusíte použiť. Pochody v džungli tak môžu vyzerať zaujímavo a neopakujú sa.
Tomu všetkému nahráva ešte ďalšia špeciálna schopnosť modifikácie zbrane. Nejde o žiadnu extrémne komplexnú záležitosť, ale akonáhle ju začne používať v správnych momentoch a na správnych miestach, či si ju pripravíte k vášmu štýlu hrania, nedopustíte na ňu. Zbraň si môžete upravovať – úplne každú zbraň. Nie je toho síce mnoho, ale poteší aj primontovanie tlmiču, baterky alebo laserového lúču či špeciálnej optiky. Úplne to postačí. Hoci bude samopal na väčšiu vzdialenosť nie tak účinný, s veľkým rozptylom, aspoň trochu si úpravami dopomôžete k lepšiemu výkonu zbrane. Nemusíte preto z diaľky likvidovať nepriateľov len s odstrelovačkou, postačí zvoliť vhodné úpravy a máte vlastnú verziu smrteľného pohladenia. Zbrane budete využívať aj statické, napevno umiestnené na rôznych platformách, zábavné je aj kosenie protivníkov delom z tanku, kedy sa začne prejavovať fyzikálny engine. Teraz sa dostávate zrejme do situácie, keď vidíte pred sebou výbornú vec – čo samozrejme pravdou je a chybičky krásy sa môžu ukazovať ako zbytočné, ľahko prehliadnuteľné a pokojne zanedbateľné. Je to skutočne tak, miesto výsledného hodnotenia sa mohlo skvieť číslo blízke desiatke, pretože Crysis je zaujímavá strieľačka, ale žiaľ nie je nič viac ako zaujímavá akcia, nádherný shooter. Poďme na hodnotenie.
GRAFIKA 10 / 10
Oslavný text plný ód na grafickú nádheru netreba zbytočne naťahovať. Všetci o tom vieme, všetci sme to videli a Crysis je skutočne najlepšie vyzerajúcou hrou. Podľa obrázkov rozhádzaných naokolo to síce až tak geniálne vyzerať nemusí, ale aj napriek tomu, že sme hrali len na stredné detaily s vypnutým anti-aliasingom (preto niektoré ostré hrany na objektoch), úchvatné scenérie so zapadajúcim slnkom, odrazy lúčov na hladine vody (voda je všeobecne spracovaná geniálne), hustota a rôznorodosť džungle uchvátili. Navyše pokým ste investovali do nového OS Vista a máte adekvátne kvalitnú grafickú kartu podporujúcu DX 10 efekty, môžete sa podľa niektorých prezentácií posadiť na zadok a v ohromení pozerať na neuveriteľné divadlo. Nemali sme možnosť testovať na počítači s tak silnou výbavou, ale ako dôkaz, že ono to naozaj vyzerá vynikajúco, postačí aj hodnotenie, že už teraz sa nám to nesmierne páčilo. Niektoré prostredia síce už nepôsobia tak dychberúco, ide hlavne o interiéry, ktorých sa napokon navštívite hneď niekoľko. Či už budete pomocou nočného videnia blúdiť v podzemných štólach alebo sa vznášať bez gravitácie vo vesmírnej lodi (tá vyzerá správne organicky i strojovo zároveň) či behať po potápajúcej sa lodi s baterkou osvetľujúcou len temné kúty, pocítite trochu menšiu kvalitu, ale stále ste v tej správnej rovine grafického uspokojenia.
Obrázky a videá hovoria za všetko, no toto musíte jednoducho zažiť, vidieť na vlastné oči a skúsiť si to sami. A to odporúčame skutočne ako nutnosť (skúste demo), pretože HW nároky sú krvavé. Neskutočne krvavé, až to niekedy ani pekné nie je. Vyskúšajte demo a uvidíte sami, ale napríklad záverečný súboj bol nesmierne náročný, hoci sa odohrával výhradne na palube vojnovej lodi a žiaľ nenájdete tu žiadnu ukážku z neho, pretože framerate na štyroch obrázkov za sekundu jednak pripomína slideshow a jednak to je samozrejme nehrateľné. Daň za neskutočné HW nároky je však nutná – ono to skvostne vyzerá, oko to poteší a keby malo ísť do tuhého, stačí znižovať detaily na minimum, obliecť hru do najnižšieho rozlíšenia a... a síce to vyzerá už nie až tak lákavo, stále máte pred sebou príjemné dielko.
Minimálna konfigurácia je však skutočne minimálna, so slabším strojom to radšej ani neskúšajte. Vyladenie výkonu je teda vzhľadom na vizuálnu nádheru adekvátne. Netušíme, kto sa tak prirodzeným spracovaním priblíži tvorcom z nemeckého Cryteku, ale grafika ako taká je skutočne oslnivá. Fyzikálny engine je oslavovaný takmer všade. Jeho funkčnosť je nad úrovňou ostatných titulov, taký Fear môže blednúť závisťou, pretože tu sa drvivá väčšina predmetov dá nielen posúvať, ale uchopiť a odchodiť. Postupné likvidovanie paliem a zeleného porastu sa prezradilo dávnejšie a je to skutočne zážitok, keď čupíte niekde v zarastenom zelenom kúsku a zrazu začnú protivníci kosiť priestor, v ktorom sa zrejme nachádzate. Začnú padať listy, celé palmy a naokolo zostáva spúšť. Listy sa po prechode postavou dynamicky deformujú, tlaková vlna z výbuchov pôsobí ako naozaj, len skony vojakov sú tak trochu neprirodzené. Po výbuchu granátu sa plechové búdy nádherne rozpadajú, to muselo dať skutočne vývojárom riadne zabrať, ale dojem z poškoditeľného prostredia je úchvatný. O detailnosti prostredia a využívanie všetkých možných i nemožných efektov nemá cenu hovoriť – nemá cenu to spomínať pri najlepšie vyzerajúcej hre, pretože na čo si spomeniete, to sa z vašej grafickej karty vyžmýka. A malé rypnutie na záver: nevidieť Nomádove nohy.
INTERFACE 9 / 10
Ovládanie takmer dokonalé, všetky funkčné klávesy vám prejdú pod ruku behom okamihu, inu, je to predsa strieľačka z vlastného pohľadu, ktorá obsahuje navyše ľahko vyvolateľné kruhové menu s použitím špecialít nano obleku. Inak sú všetky ovládacie prvky totožné, presné a je len škoda, že napríklad na rebrík začnete liezť až vtedy, ak stlačíte akčnú klávesu, defaultne nastavená zmena špecializovania na stlačené koliesko na myši občas prehodí zbraň, ale všetko sa dá meniť a upravovať, takže si ovládanie navrhnete podľa vlastného gusta a na nič sa sťažovať nemôžete. Ovládanie vozidiel všeobecne dýcha arkádou, je rýchle a brzdiť s autom, s tankom už dupľom, temer nemusíte. Trochu nemotornejšie sa nám zdalo lietanie so špeciálnou helikoptérou na tryskový pohon. Manévrovalo sa trochu ťažšie, ešte náročnejšie bolo mierenie, ale to je len sila zvyku a nutné pasáže v týchto prostriedkoch nie sú nikdy až tak dlhé, aby ich ovládanie znechutilo. Navyše ide väčšinou o dobrovoľnú prechádzku a také vyskočenie z tanku a doslova partizánsky boj po vlastných má taktiež svoje čaro.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Crysis bol očakávaný hit, ktorý nás mal všetkých zadupať do zeme. Hrá sa to dobre, má to príjemné napredovanie, ale keď sa po nejakých 6 hodinách zastavíte a poviete si, že či je skutočne toto všetko to, z čoho sme mali padnúť na zadok, začnete trochu tápať a všímať si chyby. Je to len a len strieľačka z vlastného pohľadu, ktorá sa odohráva v peknom prostredí, ale chýba jej ten správny náboj, šmrnc, atmosféra. Práve tá by vás mala pritiahnuť a nútiť k pokoreniu rovnako ako to bez mihnutia oka zvládlo Call of Duty 4. Rozdiel medzi lineárnym hraním a pomerne veľkou voľnosťou v prírode sa totiž po polovici hracej doby zmaže a aj Crysis sa začne spoliehať na naskriptované situácie, jedinú možnú cestu zaváňajúcu úspechom. A robí to nedokonale, nepocítite žiadne stupňovanie príbehu, žiadny špeciálny zvrat a vlastne jediným spestrením sa stane len niekoľko momentov, ktoré si síce zapamätáte, no konkurencia ich má omnoho viac.
V džungli teda vlastne hráte klasickú taktickú strieľačku, pohybujete sa osamote, využívate nielen výhody nano obleku, ale aj okolitého prostredia a vďaka pokročilej umelej inteligencii si užívate klasickú hrdinskú akciu. Slovíčko takticky však berte vážne, hurá systémom prekážky nezvládnete. Následný presun do mimozemskej lode je... je úplne obyčajný a ak malo prostredie vzbudiť obdiv, rozhodne sa to nepodarilo. Zamrznutá krajinu si užijete len v jednej úrovni, ale práve tú si zapamätáte, napríklad už len preto, že vašu osamelosť naruší parťák, o ktorého sa musíte starať, pretože mu zlyháva nano oblek a v treskúcej zime sa môže pohybovať len po skokoch pri vrakoch s plameňom, kde si doplňuje životodarné teplo. Do bielej farby odeté prostredie si ani neužijete a už bojujete po boku mnohých vojakov, začína sa brnkanie na skutočne citlivú strunu, keď bránenie sa mimozemskej invázii dostáva konečne tú poriadnu dávku adrenalínu a vy si to všetko naokolo začínate skutočne užívať ako plnohodnotnú bombu v úchvatnom spracovaní.
Nano oblek síce už tak často využívať nebudete, ale baviť sa budete rovnako – dokonca možno ešte o nejaký ten kúsok viac ako pri potulkách v džungli. Lineárny spôsob rozprávania príbehu vydrží hre až do úplného záveru a vy si začnete uvedomovať, že hoci sú skripty nie až tak očarujúce, dokážu aspoň trochu okoreniť postupne prichádzajúcu monotónnosť. Na druhú stranu – príbeh je typicky obyčajný, čo by sa ešte prepáčiť dalo, keby bolo rozprávanie zaujímavé, podávané trochu viac s citom. Akékoľvek emócie pri ataku nečakajte, všetko je to len zmes krásnych obrázkov a slov od postáv, ktoré by mohli rovnako komentovať aj priebeh hlasovania v parlamente. Možno za to môže aj (super)hrdinskosť hlavnej postavy, ktorá vďaka špeciálnemu obleku pripomína nadpozemskú bytosť so špeciálnymi schopnosťami. Stotožnenie sa s takouto postavou je o niečo náročnejšie. Vždy to bude superhrdina, v čom vás utvrdí aj záverečný súboj a následný odchod z bojiska. Nemá to jednoducho tú správnu atmosféru, keď sa bojíte o svoj život, keď sa vrháte do nebezpečných úloh. Nechceme hneď dávku uveriteľnej reality, ale niekedy jednoducho bolo cítiť, že je to len „obyčajná“ hra, ktorá nepôsobí až tak výpravne. Ale áno, vyzerá to samozrejme pekne, tak čo vlastne chceme, všakže? Držať hubu a krok?
MULTIPLAYER
Podporu viacerých hráčov Crysis obsahuje, prístupné je vyvražďovanie na mapách z hry samotnej, sú pomerne zaujímavé, ale je vidieť, že multiplayer nebol prioritou. Nepodliehal dlhšiemu testovaniu, preto si konečný verdikt necháme v zálohe, ale príliš veľa vody rozhodne nenamúti, chýbalo napríklad kooperatívne hranie kampane, ktoré by bolo rozhodne zaujímavé. Zabíjanie sa v špeciálnych oblekoch je jednoducho trochu iné a zatiaľ nie ani tak zábavné ako napríklad v iných projektoch. ZVUKY 9 / 10
Dabing je výborný, priestorový zvuk si budete užívať za každých okolností. Zvukové efekty takmer na výbornú, nepriatelia medzi sebou komunikujú, vyzývajú vás na férový súboj, nech sa neskrývate – to je úsmevné, ak neviditeľný stojí Nomád meter od nich. Výbuchy sú doslova ozrutné, streľba riadne hlučná. Technologická stránka Cryteku jednoznačne ide. HUDBA 8 / 10
Spočiatku je nenápadná, ale potom si začnete všímať, že sa ozýva len v tých správnych momentoch, kedy sa očakáva zaujímavá situácia. A to vcelku postačí, pretože tým stúpne atmosféra. Nejde o žiadne extrémne prepracované motívy, často sa stane, že sa prichytíte pri myšlienke „niečo podobného som už určite niekde počul“, ale svoju úlohu plní hudobná vložka dokonale. Mohlo by jej byť o kúsok viac, mohla by znieť i na iných miestach, ale hoci je akoby len v pozadí, vie dať o sebe vedieť a vtedy si ju nebudete vedieť vynachváliť.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
Doba hrania záleží len na voľbe obtiažnosti a vašom spôsobe hrania. Crysis nie je žiadne orezávatko a najnižšia obtiažnosť môže niekedy spôsobiť problémy. Odporúčať zvoliť vyššiu možnosť je zbytočné, ale spravte to. Budete nútení taktizovať hlavne v úvode hry, kedy na vás útočia Kórejčania a nedajú sa len tak ľahko oklamať. Navyše nás Crytek už s Far Cry presvedčil, že umelá inteligencia bude patriť medzi jednoznačné klady ich projektov. Crysis na tom nie je inak – vojaci medzi sebou komunikujú nielen hlasovo, ale sa tak i správajú, snažia sa vás obkľúčiť, dostať do pasce, nájsť si vhodnú pozíciu na útok i bránenie sa, neostávajú na jednom mieste, snažia sa byť neustále v pohybe. Proti vám začnú stáť postupne pomerne početné skupiny a vtedy si uvedomíte, že vystrieľať všetkých vlastne nemusíte, pretože oni sprostí skutočne nie sú. Berú si hliadky, postupujú potichu, je skutočne radosť proti nim bojovať. Mimozemské poletujúce stroje vysávajúce zo všetkého energiu majú skôr akoby zvieracie pudy a ich trofej však až tak ľahko nezískate, hoci ich jedinou taktikou je buď vás zmraziť alebo sa vám dostať za chrbát. Lenže lietajú a dostať ich nie je pri rýchlych manévroch vždy až tak jednoduché. Život sa vám dopĺňa priebežne v nečinnosti, v zásobe máte aj energiu na nano oblek, proste klasika. Doba hrania sa dá odhadom stanoviť na 15 hodín, pričom čím vyššia obtiažnosť, tým to bude náročnejšie. Aj keď bol záverečný súboj už mierne frustrujúci a zbytočne naťahovaný, dá sa prehlásiť, že balans obtiažnosti sa podaril. Nie je to jednoduchá hra a našli by sme aj tu chyby. Tak napríklad inak neskutočne atmosférou nasiaknuté bitky proti tankom (alebo helikoptéram – to musíte zažiť) sú zmrzačené tým, že vás posádka tanku akoby cíti a aj keď ste neviditeľní, chodí stále pri vás, čo vyzerá značne úsmevne. Laserový lúč vašej zbrane nepriatelia nevidia, takže ak ste si zapli neviditeľnosť, nemusíte sa obávať tohto odhalenia. Sú to také drobnosti, ktoré hranie výrazne nepokazia, no vy si to všimnete. Inak by bolo bláznivé nadávať na inteligenciu. Niekedy sa budete cítiť ako vo Vietcongu, keď zazriete hliadku a pokúsite sa ju obísť, inokedy zas otvorené súboje pripomínajú vojnové konflikty. Miesto krytia využívate práve neviditeľnosť a prekvapení nepriatelia dávajú najavo, že vás jednoducho stratili a snoria po vašej stope.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,7 / 10
Crysis je jednou z najlepších strieľačiek. O tom pochybovať nebude nikto. Vyzerá úchvatne, má i zodpovedajúce HW nároky, ale prečo nedostala viac, je práve niekedy príliš umelá atmosféra, kedy si uvedomíte, že vlastne hráte len mierne inú FPS. Chýbajú prekvapujúce momenty, otvorený svet je totiž vystriedaný jedinou cestou a zbaviť sa postupne zakrádajúcej sa nudy je niekedy náročné. Hlavný hrdina je nadpozemský, a preto je náročné sa vcítiť do jeho kože. Crysis je hra nádherná, niekedy však akoby bez duše. Ak vám to nevadí, kľudne si pridajte aj jeden bod, máte pred sebou hru, na ktorú nezabudnete. V opačnom prípade si na ňu po pár mesiacoch nemusíte spomenúť - leda tak na najkrajšiu grafiku, no hrateľnosť a zábava je aj o niečom inom.
