lády; tak ho zakázali,“ hovorí advokátka Dania al-Šarif.
Amatérski fotografi mali už dlhšie svoju stránku na webe, jej správca Mais al-Šarbadži konštatuje: „Odrezali nás od sveta, sme však na takéto správanie vlády zvyknutí.“ Tvrdým kurzom sú postihnutí aj blogeri, virtuálne diskusné fóra a stránky médií.
Vláda svoje represívne kroky oficiálne nevysvetľuje. Sýria nemá nijaké demokratické tradície, ktoré by stáli za zmienku, a od puču v roku 1963 tam vládne strana Baath. Verejná kritika vlády a jej mohutného bezpečnostného aparátu je zakázaná. Disidenti sú vo väzení, viacerých zatvorili aj v priebehu tohto roku.
Tisíce Sýrčanov udržovali kontakt s príbuznými a priateľmi v zahraničí práve prostredníctvom portálu Facebook; ľudia sa tu grupovali aj na základe spoločných politických alebo kultúrnych záujmov. Vlastnú stránku na Facebooku však majú aj opory režimu – biznismeni s dobrými vzťahmi s vládnou stranou a pro-vládni novinári.
Ammar al-Qurabi, ktorý je na čele Asociácie pre ľudské práva, hovorí: „Vládni úradníci naznačovali, že Facebook by sa mohol stať nástrojom izraelskej propagandy, ale ide o niečo celkom iné – stopli ho, lebo bol priestorom pre našu kritiku vlastného režimu.“ Ľudia, ktorí publikujú na internete, musia často chodiť na výsluchy pre údajnú podvratnú činnosť a viacerí boli zatknutí. „V jednom z väzení je dokonca cela pre ´politických väzňov - internetistov´,“ dodáva al-Quarabi.
Režim sa nezastavil ani pred Microsoftom; jeho Hotmail je často odpojený. V Sýrii si na webe nemožno prečítať ani niektoré noviny, napr. libanonský denník an-Nahar, či v Londýne vychádzajúci al-Quds al-Arabi.
V roku 2000 zomrel diktátorsky vládnuci Assad a na uvoľnený prezidentský post nastúpil jeho syn Bašar. Generačná výmena vždy oživí nádeje na pokrok, v tomto prípade posilnené faktom, že Bašar Assad bol činný v oblasti počítačov. Internet v Sýrii sa konečne naozaj zaviedol – a teraz sa obmedzuje.
