Ako Baldýnský napísal v Lidových novinách, vraj sa to už stalo sedemdesiatkrát. Po prvé, nemusíme mu to veriť a po druhé, mohol by byť rád, že má v mojom telefóne také privilegované postavenie. Vo svojom fejtóne píše, že ma informoval, že telefóny majú už roky funkciu umožňujúcu zamykanie kláves.
Pche! Možno sa tohto brutálneho násilia dopúšťa na svojom telefóne on sám, ale ja som tolerantný človek. A môj telefón je hrdý a slobodný prístroj, ktorý rozhodne nebudem zamykať. Na druhej strane uznávam, že náhodné telefonáty môžu spôsobiť značné nepríjemnosti. Čítal som o prípade, keď istá žena našla vo svojej hlasovej schránke niekoľkominútovú nahrávku, v ktorej jej muž vysvetľoval inej žene, ako mu jeho manželka nerozumie.
Samozrejme, je tu možnosť dať si na prvú, najohrozenejšiu pozíciu v telefónnom zozname nejaké „Áčko“ s neexistujúcim číslom, ale to mi príde trochu zbabelé. Viac sa mi páči služba, ktorú zaviedla jedna belgická firma. Volá sa „A blind call“ alebo telefonát naslepo. Keď jej číslo vytočíte, prispejete automaticky na charitu. Prečo volať alebo písať niekomu, kto to nevie oceniť?
