esiatych a šesťdesiatych rokoch?
Namiesto áut by sme používali osobné lietadlá, ktoré by na pohyb využívali zemskú rotáciu. Naše šaty by mali funkciu samočistenia a boli by vyrobené z materiálu, ktorý by sa dal recyklovať a donekonečna mohol slúžiť na výrobu nového oblečenia. Pracovali by sme už iba z domu a väčšinu manuálnych prác by za nás robili roboty.
Väčšia časť technologických predpovedí spred desiatok rokov dnes vyvoláva úsmev na tvári. Vlády štátov, analytici a technologickí giganti však naďalej produkujú rovnako nezmyselné technologické veštby, ktoré sa majú splniť už onedlho.
Kancelária bez papiera, esemeskujúca chladnička
Jedným z moderných mýtov, ktoré priniesol príchod počítačov, je, že už onedlho prestaneme tlačiť akékoľvek dokumenty na papier a vystačíme s ich digitálnou verziou na obrazovke počítača.
Príchod počítačov pritom pre papier znamenal presný opak, ako odborníci predpovedali – len e-mail napríklad spôsobil zvýšenie použitia papiera v kanceláriách o štyridsať percent, predaj tlačiarní každoročne rastie na nové maximum.
Firmy napriek tomu ponúkajú súpravy zariadení, ktoré majú kanceláriám pomôcť zbaviť sa papiera, ignorujúc fakt, že udržiavanie digitálnej dokumentácie je drahšie a dokumenty zobrazené na monitore sa zle čítajú.
Naďalej tiež veríme, že onedlho naše domáce spotrebiče budú spolu komunikovať a robiť skutočne všetku prácu za nás: spoločnosti ako Samsung, LG či Miele predstavujú technológie, v ktorých práčka povie sušičke ako sušiť bielizeň, alebo chladnička odošle esemesku. Problém je len v tom, že zákazníci o podobné zariadenia zatiaľ nejavia záujem.
IBM: Bude 3D internet
Okrem futurológov a analytikov svoje predpovede uverejňujú aj veľké spoločnosti. IBM v novembri napríklad zverejnila svoju pravidelnú predpoveď na nasledujúce roky, podľa ktorej už o päť rokov bude internet podporovať tretí rozmer, autá nebudú ovládať len ľudia a mobily „začnú čítať naše myšlienky“.
„V nasledujúcich piatich rokoch vám váš mobil umožní napríklad urobiť fotku niekoho, kto má presne také oblečenie, ako sa vám páči a zariadenie vám vyhľadá návrhára najbližšie od vás, ktorý vám ho vyrobí. Technológie vo veľkosti niekoľkých atómov budú zohrávať veľkú úlohu pre naše životné prostredie,“ píše IBM.
Chceme byť spoločnosťou pokroku
Prečo sme náchylní za každým rohom čakať technologickú revolúciu, ktorá kompletne zmení naše životy?
Richard Barbrook z Westminsterskej univerzity v Londýne sa roky venuje prednášaniu o nezmysloch, do ktorých nás tlačia informačné technológie. Myslí si, že za našou snahou prinášať nereálne vízie stojí snaha presvedčiť ľudí, že technológie, ktoré sa nám predstavujú dnes, znamenajú viac, než je ich skutočná hodnota – raz by totiž mohli prerásť do niečoho, čo zmení svet.
„Veríme, že kozmická loď NASA sa v budúcnosti zmení na luxusnú medziplanetárnu linku, štiepenie jadra atómu spôsobí, že onedlho budeme mať dostatok energie pre každého, a že vynález počítača automaticky znamená, že raz skonštruujeme bytosť s umelou inteligenciou“ hovorí Barbrook. „Stále veríme teórii, že niekto zostrojí zariadenie, zariadeniu narastú nohy a ono sa rozbehne do sveta, aby ho zmenilo.“
Môže za to studená vojna?
Zárodky dnešného technooptimizmu podľa neho vznikli v čase studenej vojny, keď sa pretekali USA a ZSSR v technologických inováciách. Na túto hru preto pristúpili aj veľké spoločnosti, ktoré sa snažia odpútať pozornosť od toho, čo naše technológie nedokážu na to, čo by raz mohli dokázať.
Predpovede z dnešných dní sú pritom podľa Barbrooka stále rovnaké: „V osemdesiatych rokoch sme napríklad mali ilúziu veľkého Silicon Valley, v deväťdesiatych rokoch éru tzv. dotcomu a teraz máme zase bublinu Web 2.0,“ hovorí. Vysvetlenie, prečo opakujeme tie isté vízie aj napriek tomu, že už sa raz neukázali ako pravdivé, je podľa neho jednoduché. „Vytvoríme veštbu, ak sa nenaplní, jednoducho na ňu zabudneme a vytvoríme si ju znova,“ myslí si.
