Začať rozprávať o hre z cyklu Half-Life nemožno iba tak, z mosta doprosta a bez patričných fanfár. Je mizivé percento hier, ktorých jednotlivé zložky sú v takom súlade a na takej úrovni, že počítačovú hru povyšujú zo zábavky bežnej spotreby na dielo s vplyvom a renomé siahajúcim ďaleko za herný mikrokozmos. Tímu z Valve sa podarilo narušiť stereotypy žánra FPS a nanovo definovať počítačovú hru ako takú: k silnému zážitku z hry pridať nemenej silný zážitok z filmu. Cyklus Half-Life totiž nemožno brať iba ako hru: predstavuje (v rámci možností) plnokrvné postavy, ktoré podávajú herecké výkony, originálneho hlavného hrdinu, robustný príbeh a premyslené prostredie; skrátka, jednou nohou vstúpil na pôdu múzických umení a zaslúži si, aby sa naň nahliadalo ako na kultúrny statok, ktorý sa namiesto sledovania musí hrať.
Kým prvá časť cyklu Half-Life, ktorá rozvíja katastrofu vo výskumnom komplexe Black Mesa, je stále „len“ skvelou hrou, Half-Life 2 naplno využil potenciál základnej zápletky (t.j. otvorenie portálu do inej dimenzie a následnej invázie tamojších foriem života), ako aj hlavnej postavy, mlčanlivého vedca Gordona Freemana, ktorého okolnosti priviedli k tomu, že sa stal zabijakom, ťahaným za nitky tajomným mužom s kufríkom. Druhá časť cyklu predstavuje dystopickú víziu nášho sveta, ovládaného mimozemskou organizáciou Combine, v ktorej bežní ľudia alebo trpia, alebo sú z nich kyborgovia v službách okupantov. Kým v prvej časti vás unáša iba boj a dej, v druhej časti vidíte utrpenie bezmocných, šialenú odvážnosť tých, čo sa postavili na odpor, bezútešnosť spustošenej planéty, ktorá ešte stále boľavo pripomína, čím bola kedysi. A zakúšate nielen napätie a strach, ale aj radosť a úľavu, keď boj o váš život v tmavých chodbách a poničených budovách aspoň na chvíľu ustane pri stretnutí s priateľmi, ktorí vám svojou troškou pomôžu vo vašom boji o záchranu ľudstva. Práve tento ľudský rozmer hry je to, čo robí Half-Life veľmi bohatým, osobným a silným zážitkom.
Asi málokto by autorov za koniec hry tesne po dohraní neroztrhal v zuboch: nechá osud Gordona Freemana rozbabraný a vás napätých ako gumu v trenírkach. Zdalo sa, že obchodný plán Valve, rozdeliť ucelené pokračovanie do kratších epizód skráti utrpenie, no opak je pravdou. Episode 1 bola slabou náplasťou na dlhé čakanie: napriek nespornej sugestivite, miestami brilantne hororovej, a napriek rozvíjaniu vzťahu Alyx ku Gordonovi (naopak už nie; z Gordonovho mlčania sa v tomto prípade stáva podlý a potmehúdsky nástroj na mučenie hráča), neodhalí nič podstatné z komplexného dejového pletenca. Keby len to, koniec príde opäť vo chvíli vrcholného napätia a vy máte čakať, ktovie dokedy zase, kým sa tí papľuhovia od Valve konečne rozhýbu a vydajú ďalšiu epizódu.
;) |
;) |
;) |
Čakanie skončilo, Episode 2 je hotová a je vonku. Aká je? Stručne: bohovská. Schopnosť tvorcov vo Valve eskalovať úroveň jednotlivých dielov, ich nápaditosť a celkovú atmosféru, je priam zázračná a v hernom svete nemá obdoby. Episode 2 je výpravnejšia ako Episode 1, pestrejšia na úlohy a zážitky, a navyše (konečne!) výrazným spôsobom posúva dej dopredu a odhalí zopár záhad.
Episode 1 skončila veľkým treskom vykoľajeného vlaku. Episode 2 začína vaším prebudením v poničenom vozni, ktorý sa povážlivo kníše, spolovice ešte na zrúcanom moste. Alyx je tiež v poriadku, a tak sa nezdržujete a vyrážate. Nájdete terminál a po krátkom rozhovore s Dr. Vanceom a jeho partiou dostanete príkaz urgentne sa dostaviť do miesta, kde vedci pripravili raketu, ktorá má zničiť spojenie Citadely s inou dimenziou, pričom dáta, ktoré Alyx ukoristila v predošlej epizóde, predstavujú strategickú výhodu nad protivníkom. Krátko na to vás nešťastie pripraví o Alyxinu spoločnosť – dostane ju do hnátov vaša nová Nemesis, Hunter, menšie vydanie Stridera. Mimochodom, táto potvora sa v prvej polovici hry objaví niekoľkokrát, vždy len na pár sekúnd a vždy vám pri tom vybehne husia koža. Hororový model „počujem ťa, nevidím ťa, už ťa vidím, cvrkol som si“ funguje dokonale.
Alyxin život visí na vlásku a nebyť Vorigauntov, prišli by ste o ňu. Podstatná časť hry sa venuje práve záchrane Alyx: výletu do podzemia, kde máte získať extrakt z lariev hmyzej kolónie. Tam stretáte nielen starých známych Antlionov, ale aj ďalšieho nového nepriateľa: belavú potvoru, podobnú prerastenému termitovi, ktorá na vás negustiózne pľuje – žieravinu. Ešte šťastie, že steny a podlaha sú posiate neškodnými svetielkujúcimi červami, z ktorých po rozpučení vypadne voľačo oranžové. Nechcem vedieť čo to je, ani čo s tým Gordon robí, hlavná vec, že to dopĺňa zdravie.
Na tejto ceste vám veľmi pádnym a efektným spôsobom asistuje jeden z Vortigauntov – pre mňa osobne ďaleko prijateľnejší spoločník ako Alyx, ktorú tvorcovia nepripravili na moje šialené tanečné kreácie v rytme brokovnice, a ktorá mi tým pádom často zavadzala. Vortigaunt vám nevisí za zadkom a s nikým sa dlho nepára – skrumáž, ktorú jeho blesky robia v radoch nepriateľov, je pohľadom pre bohov.
;) |
;) |
;) |
Half-Life nikdy nemal núdzu o inovatívne prvky v žánri FPS a počas tejto úlohy narúša stereotyp žánra tým, že vás po podzemných chodbách naháňa „vytunovaný“ fosforeskujúci Antlion Guard (teda to veľké, tvrdohlavé hebedo, čo sa vás snaží zatĺcť do zeme silou hydraulického kladiva) a hoci máte stotisíc chutí poláskať ho všetkou palebnou silou vo vašom arzenáli, nesmiete, lebo by to ohrozilo silu extraktu. Musíte sa s ním teda hrať na schovávačku po chodbičkách, do ktorých sa on nevprace. Mocný zážitok, len čo je pravda: po úspešnom ukončení tejto etapy som zbadal, že sa na mňa dívajú kolegovia s hlbokou účasťou v očiach – vraj som nahlas úpel.
Po získaní extraktu sa stanete súčasťou Vortigauntského rituálu, pri ktorom sa z Vortigauntov stávajú tie modravo opalizujúce bytosti, ešte záhadnejšie, ako vo svojej normálnej podobe, tak, ako sa zjavili na začiatku prvej epizódy. Práve túto chvíľu si vyberie na príchod Gordonov starý známy – G-man, muž s kufríkom, hýbateľ, bábkar, záhada. Čo sa udeje ďalej, nebudem prezrádzať.
Prezradiť však môžem to, že si opäť zajazdíte na aute, konečne sa stretnete zoči-voči Hunterom, pocítite totálnu bezmocnosť pri stretnutí s Advisorom, mozgom Combine, a po príchode do raketového sila si pri zúfalej a šialene hektickej obrane jedinej rakety, ktorú má tím vedcov k dispozícii, vychutnáte konečne efektívnu zbraň proti Striderom. Hoci je možné hru prejsť i za jeden deň, je v nej nahustených toľko nápadov, nových herných situácií, toľko dramatických momentov, že vám vôbec nepríde krátka – rozhodne nie tak, ako Episode 1.
A konec? Ide o Episode 2, takže je jasné, že žiadne poriadne uzatvorenie sa nekoná. Neostane vám nič iné, ako preklínať schopnosť Valve pracovať s vaším napätím a emóciami vôbec. Je to totiž zatiaľ ich najsugestívnejší a najprekvapivejší finiš s tragickým zvratom v deji. (A môžete preklínať aj mňa, lebo vám viac nepoviem.)
;) |
;) |
;) |
GRAFIKA 8 / 10
Od Episode 1 sa nezmenilo asi nič. Svetlá svietia, voda odráža, tiene tienia v rámci obmedzených možností enginu Source. Pri zvýšených požiadavkách na realistickosť pozorné oko zbadá, že svetlo odrážané od vody by malo osvetľovať aj tmavé priestory, ak do nich voda zachádza, ako aj to, že vane a iné hygienické príslušenstvo má odlesky svetla aj tam, kde vládne šero. Sem-tam vyruší objekt, ktorý sa zanára do druhého, pričom by ho mal obopínať. Nič z toho však nie je chybou natoľko zásadnou, aby prekážalo zážitku z hry. Ďaleko dôležitejšie je, že grafické prostredie pôsobí uveriteľne a nie je stereotypné. Za exteriéry patrí tvorcom obzvlášť hlboká poklona, zalesnené scenérie a výhľady do diaľok sú veľmi pôsobivé.
INTERFACE 10 / 10
I tu je všetko po starom – vďakabohu, lebo niet čo meniť. Pribudla iba možnosť prezerať si v menu splnené Achievements – akési side-questy pre tých, čo už hru dohrali a chcú si ju vychutnať znova, do podrobností, či pochlapiť sa rôznymi kaskadérskymi finesami, ako napr. zabiť Zombinea jeho vlastným granátom, či popučiť všetkých svetelných červov, ktorí sa v hre nachádzajú. Kto sa s tým nechce párať, nemusí, ale je to od tvorcov pekné gesto na spestrenie hry a drobné odškodné za ďalšie čakanie na Episode 3. Rovnako, ako v prvej epizóde, i tu možno hrať hru s komentárom tvorcov. Valve ním vychádza v ústrety tým, ktorí cyklu Half-Life prepadli a chcú vedieť čo najviac.
HRATEĽNOSŤ 10 / 10
Dokonalá. Čo iné sa dá povedať o hre, ktorá napriek tomu, že je skrz-naskrz naskriptovaná, vo vás nevyvoláva pocit neslobody a podozrenie z manipulácie hráčom? Všetky filmovo dramatické posuny a zvraty v hre vyplývajú prirodzene zo situácie a spôsobujú vám rozkoš z toho, že ste ich súčasťou či iniciátorom.
;) |
;) |
;) |
MULTIPLAYER
Team Fortress 2 spoločne s Portalom bude hodnotený v špeciálnom článku.
ZVUKY 10 / 10
Tradične dokonalé (viď predošlé recenzie), no naproti predošlým dielom sa Valve ešte väčšmi vyhral so spomínaným zvukom protivníka, ako predzvesťou jeho príchodu. Veľmi, veľmi strašidelné a sugestívne.
HUDBA 7 / 10
Ako obvykle, je jej ako šafránu, ale tam, kde sedí ako riť na to neslušné slovo. Žánrovo ide o elektroniku, v dramatických situáciách s drsnými gitarovými riffmi. Prečo teda to relatívne nízke ohodnotenie? Lebo ide o čistý hudobný sprievod, nič viac. Nemá silný a zapamätateľný motív, ako trebárs úvodná hudba z legendárneho Duke Nukem 3D, ani necítite potrebu vlastniť soundtrack na CD ako pri sérii Need for Speed a nevyvoláva vo vás ani silné asociácie s inými dielami, ako trebárs hudba v starších hrách zo série Star Wars. V Half-Life hudba neprekáža a podfarbuje skvele. To nie je málo, ale málo nie je ani hodnotenie 7/10.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 10 / 10
To, čo (okrem iného) z Half-Life robí skvelý herný zážitok, je pomalé budovanie napätia a obtiažnosti až za hranicu domnelých hráčových možností a následné rázne uvoľnenie a chvíľka pokoja na načerpanie nových síl: Gordonových i hráčových. Pocit prekonania vlastných možností, zvládnutie na prvý pohľad nezvládnuteľnej a neriešiteľnej situácie, je najsladšou odmenou za hráčovo úsilie a taktizovanie. Stačí nebáť sa červenej obrazovky a trochu experimentovať.
;) |
;) |
;) |
Inteligencia protivníkov je pre hráča dôstojnou výzvou. Robotickí a ľudskí protivníci sú šikovní taktici, Hunteri dokonca vydávajú zvuky, svedčiace o prežívaní elementárnych emócií. Hmyzí protivníci sú hlúpi, ale vrtkí a agresívni, no termiti sú schopní utiecť pred vami do chodby, obísť vás a vletieť na vás od chrbta. Zombíci, typická tupá potrava pre zbrane, sú nebezpečím iba vo veľkých skupinách alebo v úzkych priestoroch. Užijete si oboje.
Jedinú výčitku, aj to diskutabilnú, ktorú tvorcom v tomto smere môžem adresovať, sa viaže na niektoré logické hádanky, riešené pomocou gravitačného manipulátora: boli príliš ľahké a predvídateľné, nič čo by ostrieľaný hráč cyklu Half-Life nedokázal rozlúsknuť temer okamžite po zhodnotení situácie. Na druhej strane, veľmi oceňujem, že Valve nenaťahuje hrací čas hopsacími zverstvami, aké boli v prvej časti, a že si vystačí s fyzikálnymi úlohami, ktoré sú nepomerne menej ubíjajúce.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,3 / 10
Nie je možné hráčskymi kritériami pomenovať to, čo robí Half-Life v hernom svete tak výnimočným zjavom. Je veľa iných hier, kde je oveľa väčší výber zbraní a ďaleko premakanejšia grafika; sú hry, kde sú protivníci inteligentnejší, a nájdu sa aj hry so spletitejším príbehom. Napriek tomu Half-Life ponúka hráčovi zážitok, ktorému sa nevyrovná žiadna iná hra: uveriteľnosť, vyváženú dramaturgickú výstavbu príbehu, napriek žánrovým zvyklostiam ľudský rozmer, a aj čoraz vzácnejší pocit boja na strane dobra.
;) |
;) |
;) |
Half-life 2: Episode Two je dôstojným nasledovníkom predošlých dielov – viac; je dôkazom, že pre Valve nie je cyklus len živobytím, ale vlajkovou loďou, na ktorej si dávajú veľmi záležať. Tlak na autorov pokračovaní je vždy obrovský a veľmi často sa stáva, že ho neunesú a výsledkom je riedky vývar z predošlého úspechu. Valve druhú epizódu ustál výborne: je optimálnym mixom starého a nového. Kratší hrací čas zamrzí, ale cena je viac ako férová: HL2: E2 sa predáva ako súčasť tzv. „The Orange Box“, ktorý obsahuje HL2, HL2 :E1, novú epizódu, ako aj logickú hru Portal a hru Team Fortress 2 – to všetko v cene datadisku. O tých však v ďalšom, špeciálnom článku.
Nie je o čom, na HL2: E2 sa oplatilo čakať.
