The Path – Červená čiapočka tak trochu inak

Nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek pohľadu, rozprávky sú vo svojej podstate plné násilia, len je to celé zabalené do pekného obalu, po zemi sa nepovaľujú vnútornosti, slovník aj tej najzápornejšej postavy je čistý a nakoniec tu máme vždy rozprávkový kon

iec. Na rozprávky sa nedá pozerať očami „dospelého“, veď potom by aj Červená čiapočka bola pomerne morbídnym dobrodružstvom. Na rozprávkach je aj niečo tajomné. Teraz si skúste predstaviť, že sa jedno vývojárske štúdio – konkrétne belgickí tvorcovia z Tale of Tales – rozhodli vziať do rúk práve Červenú čiapočku a pozreli sa na jej príbeh trochu iným pohľadom. Cesta lesom pre malé dievčatko s jedlom pre starú mamu vo svojej podstate tajomná je a keď si vezmeme do úvahy i samotný les, je to i cesta strašidelná.

Isteže, zvrátenú predstavu detského rozprávania sme tu už mali. American McGee´s Alice bola hra predstavená ako krvavé jatky. Dievčatko s kruhmi pod očami, veľkou dýkou v ruke, sa predieralo fantastickým svetom. Krvavým svetom. Hra bola prijatá rozporuplne, avšak isté čaro sa jej uprieť nedá. Podobnou cestou sa vyberie i The Path, len dôraz nebude kladený na brutálne súboje, ale práve tajomno. Ak dáte úlohu malému capartovi, nech zanesie košík babičke, vyberie sa pekne po chodníku, spieva si Mandarinku Darinku a všetko je v poriadku. Lenže The Path je hra určená výhradne pre dospelé publikum a to si, ako to už býva zvykom, nedá povedať. Pozriete sa vľavo, pozriete sa vpravo a čo nevidíte? Les plný stromov, všade vládne ticho, tak prečo sa nevybrať „skratkou“ pomedzi stromy a zažiť psychologické dobrodružstvo v žijúcom lese.

To samé o sebe už stačí, pretože niekedy je aj ticho omračujúce, prostredie svojim spôsobom naháňa strach, nastupujú paranoické predstavy. Stále je to však Červená čiapočka, len je spracovaná tak trochu inak. Alebo tak trochu dosť inak. Celý príbeh bude rozdelený na šesť rozsiahlych kapitol, v ktorých budete mať zadanú úlohu, napríklad priniesť košík s jedlom babičke, ktorá čaká na svoju vnučku. V lese sa však potuluje hladný vlk. Ten však bude v The Path spracovaný trochu inak, nemusí ísť predsa o krvilačnú beštiu. Známa replika „neodbočuj z chodníka“ tak získa nový rozmer a vy to jednoducho spravíte, pretože hra vás núti zažiť rozprávku z detstva úplne iným spôsobom, hoci sa drží základnej príbehovej línie, všetko okolo vás bude iné, strašidelnejšie, depresívnejšie. Už len preto, že ste o pár rokov vyrástli a nepozeráte sa na svet detskými očami.

Strach je u najmenších totiž prezentovaný len tradičným bubákom, ktorý môže vyskočiť spoza stromu. Ako to je však u vás? Musí to byť strašidlo a musí vyskočiť alebo len dá o sebe raz za čas vedieť? Napríklad hlasom.

Ako už bolo spomenuté, nepôjde o akčný titul a k slovu sa dostane aj používanie predmetov, využívanie prostredia k svojmu prospechu alebo interakcia s vlkom. Nech je to on, ona či ono (alebo čokoľvek to je), pôjde o ultimátny zážitok, pretože i zvieratá svojim spôsobom ožijú. Skúmanie prostredia, v ktorom sa dej odohráva, tak brnká na umeleckú strunu a nie samoúčelné násilie. Spracovanie tomu samozrejme podlieha a slnko tak bude presvitať pomedzi husté koruny stromov len na niektorých miestach a všetko je zamerané na temnú atmosféru.

Hranie sa dá prirovnať k máločomu, dosť bude záležať na lineárnosti a schopnosti tvorcov pohrať sa s vývojom. Nepôjde o obyčajnú hru, akých je na trhu milión plus jedna. Na svoje si prídu hlavne hráči, ktorí hľadajú v zábavnom priemysle niečo viac, než len behanie od checkopointu k checkpointu. Silná atmosféra a interakcia s okolím – po celý čas pôjde len o váš zážitok. Podobná umelecká tvorba bola v hrách prehliadaná, hoci sme sa stretli s náznakmi napríklad v Bioshocku alebo podobných projektoch, kde človek premýšľal nad svojimi skutkami. The Path ponúkne „len“ možnosť prežiť si svoju nočnú moru, ktorú sme v detstve milovali ako krásnu rozprávku. Stačí sa len pozrieť na nádherne ilustrované detské knižky trochu inak. The Path určite nebude trhať rekordy predajnosti, možno okamžite po vydaní (zatiaľ nie je bližšie špecifikovaný, než rok 2009) zapadne prachom, ale našu – a hlavne vašu – pozornosť si zaslúži. Nevieme toho o hre veľa, ale akosi tajomne láka a tomuto vábeniu sa nedá odolať. Rozprávka ako zlý sen? To sa nám páči!