Genetici urobili z červov lesbičky a homosexuálov. Ukázali tak, že sexuálna orientácia je "zadrôtovaná" v mozgu.
Tím amerických bádateľov skúmal hlístu druhu Caenorhabditis elegans. Patrí k najčastejšie využívaným laboratórnym organizmom a vďaka tomu aj ku všestranne biologicky najlepšie poznaným živočíchom.
Výhody a nevýhody hermafroditov
Príslušníci druhu Caenorhabditis elegans bývajú dlhí okolo jedného milimetra. Žijú v pôde, napríklad v záhradných kompostoch alebo v podhubiach. Hlavnú zložku ich potravy tvoria baktérie. Prevažne ide o hermafrodity, len približne jedna z päťsto hlíst je samec. Hermafrodity majú samičie i samčie orgány, produkujú teda vajíčka i spermie. Keďže samé dokážu oplodniť vajíčka vlastnými spermiami, nemusia sa páriť.
Pretože nemajú oči, prípadná sexuálna príťažlivosť sa pri nich zakladá výlučne na vnímaní pachov. Tie napokon v tejto oblasti medzi živočíchmi dominujú, pričom sa zdá, že ich úlohu podceňujeme aj v našom vlastnom - ľudskom - prípade.
Hermafroditné hlísty sa väčšinu času nepária. Ak to však urobia, prináša im to zo všeobecného evolučného hľadiska nespornú výhodu. Kým totiž pri samooplodnení mávajú okolo dvesto potomkov, pri párení až okolo tisícdvesto. Vedci zvyčajne hermafroditné hlísty označujú ako samice, lebo rodia potomkov. Hermafroditizmus sa týmto hlístam vyvinul pre ich nepočetný výskyt. Ak narazia na hojný zdroj potravy, je lepšie, ak môžu mať potomstvo bez čakania na samca, ktorý nemusí byť naporúdzi.
Hlísty sťaby z ostrova Lesbos
Samce hlíst si však pri svojom úsilí o reprodukciu nevyhnutne musia nájsť hermafroditné partnerky. Na to im slúži vylučovanie sexuálnych pachov čiže feromónov. Bádatelia sa teraz rozhodli zistiť, z čoho vlastne vyplýva príťažlivosť hermafroditov pre samcov.
Sú za tým štyri na pachy špecializované "prídavné" neuróny v mozgoch samcov? (Ako mozog sa tu chápe nervová sústava hlíst, ktorú tvorí iba 383 buniek. Malý počet buniek v jednotlivých orgánoch hlíst uľahčuje skúmanie ich funkcie.) Alebo štyri obdobné "jadrové" neuróny, ktoré sa vyskytujú v mozgoch samcov i hermafroditov? Prípadne obidve štvorice neurónov?
Ukázalo sa, že správna odpoveď je prekvapivo tretia - nik totiž nečakal úlohu "jadrových" neurónov, spoločných pre obe pohlavia. Overili to okrem iného tým, že v rámci série pokusov aktivovali v mozgu hermafroditných hlíst gén fem-3. Pri aktivácii inde v tele spôsobuje, že sa vyvinú samčie štruktúry ako chvost, ktorý samčie hlísty využívajú pri kopulácii. Keďže počas pokusov bol aktívny iba v mozgu, hermafrodity si zachovali tie isté telá a genitálie. Ich mozgy sa však naraz stali samčími. Preto začali tak ako samce intenzívne sexuálne vyhľadávať iné hermafrodity. "Dievčatá" behali - alebo lepšie povedané plazili sa - za "dievčatmi". Jeden z členov tímu povedal: "Vyzerajú ako dievčatá, no konajú a myslia ako chlapci."
Od hlíst k človeku je zaiste ďaleko. Tento výsledok však naznačuje, že samce i samice majú sexuálnu orientáciu uloženú v tých istých mozgových obvodoch, ktoré sa prebudovávajú podľa pohlavia plodu - teda nie v neurónoch pridaných ako celok v neskorších štádiách vývoja. V prípade hlíst sa to deje v štvrtej fáze ich larválneho vývoja, akejsi puberte.
V časopise Current Biology experiment opísal Jamie White z Utahskej univerzity (USA) s kolegami.
Autor: spolupracovník SME
