Uhlíř sa opiera najmä o práce harvardských odborníkov na vývoj človeka - Daniela Liebermana, Richarda Wranghama či Davida Pilbeama, a prináša ich výstižné postrehy formou krátkych rozhovorov. Pozoruhodná je napríklad ich hypotéza, že bájny chýbajúci článok evolúcie medzi opicou a človekom, ktorý sa zatiaľ nepodarilo vykopať, možno nájsť prakticky v každej zoo, lebo ním je náš najbližší príbuzný, šimpanz.
Samozrejme, Uhlíř čerpá aj z výskumov ďalších vedcov, napríklad amerického primatológa holandského pôvodu Fransa de Waala, ktorý dlhodobo študuje život nielen našich najbližších, ale aj vzdialenejších príbuzných z bezprostrednej blízkosti. Knihu vhodne dopĺňajú ilustrácie akademického maliara Pavla Dvorského a príbehy hľadačov fosílií, ako boli Raymond Dart alebo menej známy Robert Broom, ktorého Uhlíř zaradil niekam medzi najväčších géniov ľudstva a chladnokrvných hráčov pokeru, ktorí idú tvrdo za svojou výhrou.
Ku kľúčovým častiam knihy patria kapitoly o vzniku ľudskej morálky, ideál ktorej možno zhrnúť biblickým nečiň druhým to, čo nechceš, aby oni činili tebe. Základná otázka, ktorú autor položil, totiž znie: Keby pred státisícmi a miliónmi rokov vládli v savanách a lesoch Afriky iné podmienky, bola by iná aj naša morálka? Odpoveď znie - áno aj nie. Áno preto, že systém nepísaných pravidiel o tom, čo je dobré a zlé, ktorými sa spoločenský a skupinový život riadi, podlieha neviditeľnej ruke prírodného výberu. A táto neviditeľná ruka môže byť v rôznych podmienkach rôzna.
Na druhej strane je veľmi ťažké, ak nie nemožné, predstaviť si iný morálny systém, než ktorý si (vlastne nevedomky) vybudovali po dlhom vývoji ľudia, ak nechceme uniknúť do ríše utópie a nahradiť skutočnosť želaním.
Morálka, ktorú dnes máme k dispozícii, a ktorá nás napriek všetkým podobnostiam vyčleňuje z ríše ľudoopov, je jediná, ktorá nám ako-tak slúži. Jej výsledkom je, že sme sa ešte všetci nepozabíjali, čo však na druhej strane nevylučuje podobný vývoj v budúcnosti. Preto sú morálne pravidlá také krehké a preto existuje toľko snáh nejako ich vylepšiť. Zatiaľ však naozaj nemáme v ruke - vlastne v hlavách - nič lepšie, než čo vymyslela evolúcia, a tej je nejaké zdokonaľovanie ľudskej morálky ukradnuté.
Povedané slovami českého biológa Jana Zrzavého, spoločnosť je "natoľko zložitá sieť protekčných a korupčných vzťahov, že je v podstate nemožné vykalkulovať si dlhodobo úspešnú stratégiu, a nezostáva nič iné, než sa pokúšať iba nevedome žiť". Kniha M. Uhlířa je zaujímavá tým, že na množstve príkladov a čitateľsky príťažlivo ukazuje, aké pevné evolučné korene má tento "nevedomý život".
Autor: ač
