Zostáva samozrejme otázka, ktorá by trochu zachránila česť ľudského rodu, pokiaľ ide o fotografickú pamäť: nemôže spočívať šikovnosť šimpanzov iba v lepšom tréningu? Ayumu trénoval túto úlohu dovedna sedem rokov a na konci každej etapy dostal odmenu. Vedci sa však domnievajú, že tréning nebol jedinou výhodou šimpanzov. Študenti trénovali šesť mesiacov a nestačilo to.
Šimpanzy pre nás asi budú mať v rukáve schované vždy nejaké nové prekvapenie. Jedno z nich japonským vedcom odhalil sedemročný šimpanz Ayumu. Zdolal univerzitných študentov v súťaži, vyžadujúcej predovšetkým rýchlu pamäť, ktorú nazývame fotografickou.
Šampióni na čísla
Ayumu a dva mladšie šimpanzy si dokázali zapamätať na monitore polohu kariet s číslami od jedna do deväť, ktoré sa objavili iba na krátky okamih, lepšie ako univerzitní študenti. Tetsuro Matsuzawa, primatológ z Kjótskej univerzity a vedúci autor štúdie, z toho urobil jasný záver: Sú v tejto špecifickej pamäťovej schopnosti lepší ako ľudia. Detaily bezprostredného okolia, či už čísla na monitore, alebo chutné figy na stromoch, zachytí a zapamätá si ich mozog rýchlejšie. Niektoré ľudské "mláďatá" majú takú istú rýchlu fotografickú pamäť ako šimpanzy, s vekom ju však strácajú.
Už dvadsať rokov uplynulo od čias, čo Matsuzawa po prvý raz učil šimpanzicu Ai rozlišovať a usporadúvať arabské číslice. Neskôr, spolu s Nobuyuki Kawai, Ai trénovali v zapamätaní si polohy čísiel, ktoré sa mihali na obrazovke počítača. Rôzne čísla rýchlo zakryli biele štvorce, a Ai určovala ich poradie tak, že sa štvorcov dotýkala. Po určitom čase tréningu dokázali šimpanzy túto činnosť výborne zvládnuť.
Deti lepšie než matky
Matsuzawa s kolegom sa ďalej pustili do trénovania troch párov matiek s dieťaťom. Deti nad svojimi matkami zvyčajne vyhrávali; najlepšie si počínal práve Ayumu, syn Ai. Keď Ayumu nastúpil proti študentom, urobil z nich doslova hlupákov. Najvýraznejšie sa to prejavilo, keď sa čísla na obrazovke objavili len na dve desatiny sekundy. To je príliš krátky okamih na to, aby ľudský mozog postrehol a zapamätal si polohu jednotlivých čísiel. Ayumu dokázal správne ukázať až na 80 % čísiel, zatiaľ čo študenti to v priemere zvládli iba na 40 %.
Zatiaľ nie je jasné, ako dlho sa "odtlačok" čísiel v krátkodobej pamäti šimpanza zachová. Ak ho počas úlohy vyrušil nejaký zvuk, zastavil sa na desať sekúnd, kým úlohu dokončil. To je dosť dlhá doba a cieľom japonských vedcov je zistiť, po akej najdlhšej dobe si ešte šimpanz spomenie na umiestnenie čísiel.
Straty a nálezy
Ľudia prešli iným duševným vývojom mozgu po tom, čo sa oddelili od spoločného predka pred asi 5-6 miliónmi rokov. Mozgy schopné spracovať jazyk a iné komplexné symboly museli oželieť časť iných schopností, napríklad práve umenie zapamätať si detaily veľmi rýchlych okamihov. Funguje tu jednoducho princíp "niečo za niečo". Veď aj niektorí ľudia sa vyznačujú vynikajúcou pamäťou: dokážu bez problémov zopakovať prečítaný román, zapamätať si trebárs newyorský telefónny zoznam, neuveriteľné detaily zo svojho detstva a miest, kde žili, alebo násobiť spamäti obrovské čísla. Čo však nedokážu, je vyriešiť najjednoduchšie logické a sociálne úlohy (preto sa im hovorí "idiot savans"). Zaujímavé prípady podobných ľudí z klinickej praxe priblížil v knihe Antropologička na Marse neurológ Oliver Sacks.
Súčasť našej inteligencie?
Vráťme sa však k šimpanzom. Antropologička Jill Perutzová z Iowskej štátnej univerzity v Amese pre New Scientist online povedala: "Je to trochu ponižujúce, keď zistíme, že iné živočíšne druhy nás dokážu poraziť v oblasti, o ktorej sme presvedčení, že v nej vynikáme." Preto by sme nemali hovoriť o výnimkách a skôr vnímať schopnosti šimpanzov a iných zvierat ako súčasť toho, čo sme si zvykli nazývať jedinečnou ľudskou inteligenciou.
Frans de Waal, primatológ z Yerkesovho strediska výskumu primátov z univerzity v Emory, označil výsledky japonskej štúdie za famózne. Povedal, že inteligenciu šimpanzov chronicky podceňujeme aj vďaka experimentom, ktoré im neumožňujú ukázať ich skutočné schopnosti. Vo voľnej prírode svoju takmer dokonalú fotografickú pamäť využijú na to, aby si zapamätali pozíciu ovocia na strome na jedno mihnutie oka alebo si vytvorili rýchlu mapu konárov a možných ciest k sladkému cieľu.
Zistenie, že šimpanzy sú v niektorých činnostiach lepšie ako ľudia, nie je až také prekvapujúce, hovorí Michael Beran, psychológ z Georgijskej štátnej univerzity v Atlante. Šimpanzy a ľudia sú si v určitých ohľadoch veľmi podobní. Aby sme v nich odhalili skrytého Einsteina, je potrebné vymyslieť im tú správnu úlohu. Existujú, samozrejme, limity. "Pracujem s niekoľkými veľmi bystrými šimpanzmi, avšak jednoduché domáce úlohy nevyriešia," dodáva Beran.
Japonskí biológovia o výskume informujú v časopise Current Biology.
Autor: der
