Prezentovať Killzone 2 ako neambiciózny titul sa skrátka nedá. Už len spomienka na hernú výstavu E3 v roku 2005, kedy nám tvorcovia z Guerilla Games predviedli úžasné video, z ktorého slintal každý, je omračujúca. Síce sa neskôr ukázalo, že ide len o animáciu, ktorá nereflektovala hrateľnosť samotnú a mnoho hráčov namosúrene (a oprávnene) začalo touto stratégiou opovrhovať, treba však uznať, že v pred viac než dvomi rokmi nemohlo vývojárske štúdio prezentovať svoj hit inak. Nemali k dispozícii nástroje, všetku technológiu, tak predviedli ukážku, ktorá prezentovala ako by to vlastne malo celé vyzerať. Dlhú dobu sa o hre nič nehovorilo a treba uznať, že to bolo správne. Po fiasku na výstave s prezradením nemilej skutočnosti bolo fajn, že sme si od pumpovania správ mohli na chvíľu vydýchnuť. Poďme sa však pozrieť ešte viac do minulosti. Prvý Killzone bol vlajkovou loďou Sony zo žánru strieľačiek z vlastného pohľadu.
Pre mnohých sa však tento titul stal značne kontroverzným. Istotne sa mu nedala uprieť kvalita, no podľa názorov komunity nedosahovala hra taký úspech a nespôsobila taký ošiaľ ako sa to podarilo Microsoftu s Halo. Killzone mala byť priama reakcia, ale tak výrazný rozruch nespôsobila. Vytvorila si však početnú základňu hráčov, ktorí napokon pozdvihli Killzone aj nad také očakávané a neskôr vydané pecky ako napríklad Black. Druhý diel je preto automaticky pasovaný za priameho konkurenta pre Halo 3, či sa tak stane, je však otázne. Platforme PS3 však poriadna akcia skutočne chýba.
Príbeh pokračuje tam, kde skončil predošlý a po ataku fanatického Helghastu sa vydávate ako člen špeciálnej jednotky priamo do Helghan City, kde sa pokúsite doraziť neúspešných vojakov priamo o nich doma. Príchod na planétu je správne nasiaknutý atmosférou a prostredie reflektuje rasu riadenú tvrdou rukou vodcu.
Všade vládne depresívna nálada, okolie je zdevastované, na žiarivé farby nenarazíte a skôr navštívite temné miesta priamo v útrobách mesta a jeho ulíc. Celé dianie na obrazovke nápadne pripomína tradičnú schému akčných titulov modernej doby. Do boja nevyrážate osamotene, ale spoločne s tímom spolubojovníkov a počas hrania si užijete množstvo agresívnych prestreliek, v ktorých sa ani na chvíľu nezastavíte. Strely lietajú vzduchom, všetko okolo vás búcha, prostredie sa ničí a máte tak pocit zo skutočného konfliktu v tyle nepriateľa, v prvej línii, ktorú musíte udržať. Postup tak bude značne pomalý a musíte si svoju líniu udržať, často navštívite interiéry a celý spôsob boja pripomína skôr partizánsku vojnu. O atmosfére z toho prameniacej sme sa mohli naposledy presvedčiť napríklad v Call of Duty 4, kde sa naskriptované situácie predviedli vo vynikajúcom svetle. Guerilla Games majú rovnaké ambície, vsádzajú hlavne na chytľavu hrateľnosť. Ak sa však scéne zastaví, prípadne vnímate v zúrivých prestrelkách okolie, za povšimnutie začne stáť väčšina detailov, takže sa slová tvorcov spred dvoch rokov, že takto dajako to bude celé vyzerať, do poslednej bodky naplnili.
Či už ide o vymodelovanie postáv s obrovským množstvom polygónov, ich detailnej animácii pohybov a jednotlivých úkonov, všetko to vyzerá nesmierne realisticky. O architektúre sme už hovorili, obrázky hovoria svoje, ale úžasne navrhnuté úrovne by nič neznamenali, keby dizajn vhodne nedopĺňali rôzne efekty. Hra svetla a tieňov je využívaná pomerne často a práve preto sa tvorcovia rozhodli spraviť hru temnejšiu, omnoho viac depresívnejšiu, doslova realisticky vyobrazili zúfalú snahu vojakov prežiť v nehostinnom prostredí. Sila PS3 sa ukazuje aj pri zobrazení časticových efektov, fyzikálneho enginu, ktorý umožňuje demolovať prostredie doslova po kúskoch. Špeciálne efekty ako motion blur, full-screen antialiasing alebo spomínané svetelné efekty robia z hry vizuálnu hostinu a podotknúť, že atmosféra tým automaticky stúpa, je pomerne zbytočné.
Čo by to bolo za poriadnu akciu bez špecifických protivníkov. Tí v Killzone 2 nebudú žiadne orezávatká a keďže sú doma, majú svoju obranu pevne zabetónovanú. Nie je jednoduché sa im dostať na kobylku a hoci priebežné ostreľovanie pomáha ku krytiu, k dorazeniu špeciálnych monštier musíte zakomponovať do hrania aj presnosť. Je nutné dostať sa do správnej pozície (krytie ostatnými jednotkami) a potom presný zásah do hlavy alebo využívanie okolitých predmetov ako notoricky známe výbušné barely.
Aby to všetko dokonale fungovalo, musí byť ovládanie nielen prirodzené, ale aj jednoduché. V jeden moment môžete niesť len dve zbrane plus rôzne druhy granátov. Strieľate s R2, granáty hádžete s tlačidlom R1, zmena zbrane je definovaná na jedno tlačidlo, nechýba ani priblíženie pohľadu pre presnejšie mierenie. Niektoré zbrane majú v sebe prirobený laserový lúč, takže aj bez mierenia vidíte, kam vaše strely budú približne smerovať. Ono totiž nie je pravidlom, že kam vám mieri kurzor, vystrelená munícia aj dopadne a pokým si nedáte zbraň k oku, je treba počítať s väčším rozptylom. Celý HUD taktiež pokročil s dobou a tvorcovia ho odvážne nazývajú inteligentným. Ak len niekam idete a nestrieľate, na obrazovke žiadne rozhranie nevidíte. Nastane mela, vyskočí na vás ukazovateľ s muníciou. Klasické zdravie je už minulosťou a koncept, s ktorým prišlo Call of Duty 2 sa náležite ujal, takže pri schytaní začne obraz strácať farby, stáva sa čiernobielym a vy si musíte urgentne nájsť pokojné miesto, počkať niekoľko sekúnd na nabratie kondície a môžete pokračovať ďalej. Ďalším použitým prvkom, ktorý budeme pri hraní používať, je stále častejšie propagované krytie sa za prekážky. Poukázať na tituly, kde patrila táto možnosť medzi základné piliere hrateľnosť, je pomerne jednoduchá a za všetky sa oplatí vymenovať trio Gears of War, Rainbow Six: Vegas alebo exkluzívne pre PS3 vytvorenej „indiana-jonesovke“ Uncharted: Drake´s Fortune.
Ak prídete k nejakej prekážke, stlačením L2 sa k nej prilepíte a pohybom analógu určujete smer vykúkania. Spoza nej strieľate len tak naslepo alebo si nájdete vhodné miesto na poriadne namierenie, pričom počet možností je neskutočne obrovský a variabilite sa medze nekladú. Aby to však nebolo nesmierne jednoduché, môže zapracovať fyzikálny engine, takže v prípade zásahu zo silnejšej zbrane sa váš úkryt rozsype ako domček z karát a ste každému na rane. Každá zbraň bude svojim spôsobom špecifická, nenájdeme tu tisíc plus jednu napodobeninu, dôraz je kladený skôr na menší počet a dokonalé vyváženie herných prvkov. O konkrétnych kusoch sa zatiaľ baviť nemusíme, všetci predsa vieme, že náš arzenál bude pozostávať z automatických pušiek, nájde sa tu variácia na brokovnicu, snajperku či raketomet, a to všetko je samozrejme doplnené o granáty.
S vizuálnou stránkou kráča ruka v ruke i ozvučenie, podtrhujúce monumentálnosť a ak máte doma kvalitnú aparatúru, užijete si dokonalý zvuk Dolby 7.1 Surround. Vtedy to nielenže vyzerá a hrá sa to ako dokonalá vojna, ono to tak aj zvučí. Rozprávať o základných prvkoch a filmovosti by sa dalo pomerne dlho, lepšie však bude, keď sa k nám dostane nejaká hrateľná ukážka alebo popis nových informácií. Killzone 2 zatiaľ vyzerá nadmieru dobre, máloktorí majiteľ PS3 nie je plný očakávania. Pevný termín vydania stanovený zatiaľ nebol, no ak všetko pôjde podľa plánu, na budúci rok si Killzone 2 vyskúšame všetci.
