Tím Tomassa Bellinia z Milánskej univerzity (Taliansko) určil, že v podobe kvapalných kryštálov najrôznejších tvarov (na obrázku ukážka) môžu jestvovať aj krátke vzájomne sa dopĺňajúce úseky DNA; dosiaľ sa vedelo iba o dlhých.
(Zdroj: Science)
Podľa tímu Clintona Rowea z Nebraskej univerzity v Lincolne (USA) sa praveký superkontinent Pangea počas sto miliónov rokov trvania na rozdiel od bežných predpokladov neposúval na sever. Ukazuje to analýza vzorov smerov vetra v usadeninách na juhozápade USA (na obrázku).
(Zdroj: Science)
Tím Christopha Westphala z firmy Sirtris Pharmaceuticals v Cambridge (štát Massachusetts, USA) odhalil novú triedu malých molekúl, ktoré aktivujú látku SIRT1, cez ktorú v tele pôsobí hormón inzulín. Nové molekuly de facto imitujú metabolické účinky stravy s obmedzeným príjmom kalórií. Podarilo sa nimi výrazne zbrzdiť postup cukrovky typu 2 pri laboratórnych myšiach. (Zdroj: Nature)
Rosa Riverová z Kalifornskej univerzity v Davise (USA) s kolegami vytvorila vložením génu IPT, ktorý bráni odpadaniu listov a iniciuje ich rast, tabak odolávajúci suchu (na obrázku vľavo geneticky upravené rastliny, vpravo kontrolné, ktoré odumreli). (Zdroj: PNAS)
Gén p53 je známy najmä potláčaním rastu tumorov. Tím Arnolda Levina z Ústavu pokročilých výskumov v Princetone (USA) preukázal, že sa významne podieľa aj na reprodukcii. Samiciam myší, ktorým tento gén vyradili, sa oveľa menej často implantujú embryá v maternici. Ich brezosť tiež častejšie končí potratom a vo vrhoch býva menej mláďat. Vzhľadom na biologickú blízkosť zrejme p53 podobne pôsobí aj v prípade ľudí.
(Zdroj: Nature)
Zdeněk Urban
Foto - Giuliano Zanchetta;
Science; Eduardo Brumwald.
