Po zotmení sa s nami nízko nad západným obzorom lúčia Severná koruna a Herkules. Veľmi ich neuvidíme, skôr iba vytušíme. Lepšie sa však pozorujú iné súhvezdia. Onedlho sa rozlúčime s "letným trojuholníkom": Labuť, Lýra, Orol budú ešte na západe až severozápade, ale už strácajú pôvodný lesk. Vysoko na oblohe ich nahradia Perzeus a Povozník, zo zenitu klesne Kasiopeja. Juh obsadili zvieratníkové súhvezdia - postupne kulminujú Ryby, Baran, Vodnár, hneď večer odchádza Kozorožec, nastupuje Býk. Ochrannú ruku nad nimi prevzal štvorec Pegasa pokračujúci Andromedou, ktoré postupne prechádzajú vysoko okolo zenitu. Pred polnocou vrcholí aj málo zreteľná Veľryba, vľavo dole od nej stúpa veľké súhvezdie Eridanus (znázorňuje rieku Eridan). V tom čase však už zrak pritiahnu Orion, v plnej kráse Býk, Blíženci, Malý pes. Medzi ním a Veľkým psom so Síriom je bájny, no nenápadný Jednorožec.
Druhá polovica noci predstaví nedávne ranné súhvezdia: Rak, Lev, a pod nimi Hydra brániaca málo známe malé súhvezdia Sextant, Pohár, Havran. Panna nad juhovýchodom už nevíta ráno, jej úlohu prevzali Váhy. Počas noci Veľký voz opíše hlboký oblúk (pod Polárkou) od severozápadného nad severovýchodný obzor. Bližšie pri Polárke ho sleduje Drak. O polnoci je v zenite Cefeus, do rána však klesne k severozápadu. Stúpajúca Veľká medvedica pred sebou "tlačí" Žirafu s Rysom. Pastier je už vysoko nad východným obzorom a my druhýkrát za noc vidíme Severnú korunu. Bližšie k severu sú nadránom Lýra a Labuť. Aj s nimi sme sa večer lúčili.
Merkúr je proti Slnku na opačnej strane, pri pohľade zo Zeme bude celý mesiac za ním a na oblohe ho neuvidíme. Ako náhradné "oko" môžeme využiť prístroje sondy SOHO, ktorá nepretržite sleduje našu hviezdu z kozmu. Merkúr možno prejde cez zorné pole koronografu a okrem aktivity Slnka uvidíme počas niekoľkých dní aj jeho najbližšiu obežnicu. Venušu - Zorničku spájame s rannou oblohou, kde ju v decembri nájdeme nad JV ako jasný objekt. Vychádza 3 - 4 hodiny po polnoci a smeruje z Panny do Váh. Nápadným aj uprostred jasných hviezd krásnych Blížencov sa nenápadne stal Mars. Viditeľný celú noc putuje do opozície k Slnku, kam dorazí na Štedrý večer. V priestore to zodpovedá situácii, keď sú Zem i Mars na rovnakej strane k Slnku, teda aj ich vzájomná vzdialenosť býva najmenšia. Zdanlivý rozmer Marsu sa preto zväčšuje a s ním aj jeho jasnosť.
Jupiter zapadá tesne za Slnkom, preto ho zachytia iba "oči" sondy SOHO. Saturn bude okrem večera nad obzorom väčšinu noci, teraz je pod obrazcom Leva.
Nejasný Urán má za súmraku kulmináciu za sebou a zapadá hodinu-dve pred polnocou. V meste ho voľným okom určite nezbadáte, inde sa o to môžete pokúsiť s binokulárom a hviezdnou mapkou - ešte stále je vo Vodnárovi. Aj s Neptúnom v susednom Kozorožcovi to bude ťažké: je vhodný pre malé ďalekohľady, ale večer zapadá ako druhý po Jupiteri.
Tešiť sa môžeme na pravidelný meteorický roj Geminidy, tento rok s maximom 14. 12. podvečer. Mesiac tri dni pred prvou štvrťou bude pozorovaniu priať. Ak bude jasno, mohli by sme vidieť 60 - 70 rojových meteorov za hodinu.
Štefan Gajdoš
(autor je spolupracovníkom SME)