Asa Gray bol botanik na Harvarde a dokázal vraj ako jediný Američan svojimi argumentmi občas zneistiť aj Louissa Agassiza, vtedy najslávnejšieho prírodovedca Spojených štátov, ktorý evolúciu odmietal. Gray a Agassiz sa často ostro stretávali na verejných mítingoch v Bostone v rokoch 1859 a 1860. Dôvod ich duelov bol prozaický. Vo štvrtok 24. novembra 1859 vyšla v Londýne Darwinova kniha O pôvode druhov prírodným výberom alebo o zachovaní zvýhodnených odrôd v boji o život. Hrubú knihu (502 strán), venovanú na prvý pohľad abstraktnej vedeckej téme, ktorá stála robotníka viac ako týždennú mzdu, rozobrali v ten istý deň. Britský prírodovedec zjavne napísal niečo, čo okamžite oslovilo tisícky ľudí. Po prvé preto, že viktoriánske Anglicko bolo, pre nás dosť nečakane, mimoriadne vnímavé k novým vedeckým myšlienkam. A po druhé preto, že Darwin, ktorý sám diskusie neznášal, mal v zálohe priateľov, čo mu kryli chrbát. A to tak dokonale, že ideových oponentov myšlienky evolúcie doslova zvalcovali.
Darwinova armáda
Jadrom skalných prívržencov Darwina boli štyria ľudia: okrem Graya ešte zakladateľ geológie Charles Lyell, botanik Joseph Hooker a zoológ a anatóm Thomas H. Huxley, prezývaný Darwinov buldog. Táto akčná štvorka, ako píše Janet Brownová, v spolupráci s ďalšími evolucionistami "naverbovala stálu armádu, velila časopisom, prenikla do učených spoločností, monitorovala univerzity, dominovala na večierkoch a dostala sa aj do odľahlých oblastí impéria. Opozícii sa nikdy nepodarilo tak dokonale skonsolidovať... Existencia tejto darwinovskej aliancie bola azda najvýznamnejšou črtou celej debaty a výrazne prispela ku konečnému triumfu evolučnej teórie." Štyria uznávaní špecialisti podporovali Darwina celým srdcom, a pretože boli nielen múdri, ale aj nezávislí, rozšírili debaty o ďalšie námety a nebáli sa svojho učiteľa aj kritizovať. Aspoň tak vraví Brownová, odborníčka na Darwinov život.
Anjel Disraeli
Debaty o evolúcii pokračovali. V roku 1864 sa opýtal Benjamin Disraeli, budúci britský konzervatívny premiér, či je človek opica alebo anjel, a hneď sa aj pridal na stranu anjelov. Čo iné môžete čakať od konzervatívca. Dôležité však bolo niečo iné: Disraeli verejne potvrdil, že aj vedecká diskusia môže mať politický rozmer. Odvtedy sa aj naši politici naučili diskutovali na verejnosti o vede. Pravda, menej o biológii, ľudskej prirodzenosti či šimpanzoch, viac o podpore vedy. Robila to tak každá vláda, socialistická aj ponovembrová, no, ako sa hovorí v Česku, "skutek utek".
Česko hľadá kúzelníka
U našich západných susedov sa však predsa len čosi deje. V sobotu večer to na ČT1 predviedol český premiér Miroslav Topolánek pri slávnostnom vyhlasovaní víťazov súťaže Česká hlava. Topolánek, ktorý odovzdal Národnú cenu za celoživotné dielo najvýznamnejšiemu žijúcemu českému chemikovi Antonínovi Holému, si pri tej príležitosti posypal svoju českú hlavu popolom a priznal, že by potreboval kúzelníka na to, aby našiel na vedu viac financií. Ale aspoň dal Holému zo štátnej kasy šek na milión korún. Či je to za celoživotné dielo človeka, ktorého liek na AIDS sa ukázal ako doteraz najúčinnejší, ťažko povedať. Slovenskí vedci však o takomto ocenení môžu iba snívať.
Nevedno, koľko členov mala akčná skupin(k)a, ktorá Topolánka k tomuto činu donútila, a či sa inšpirovala práve Darwinom a jeho priateľmi. My však v každom prípade ďakujeme Janet Brownovej, že v svojej skvelej knihe nepriamo pripomenula, že by asi nebolo od veci utvoriť silnú vedeckú alianciu aj pod Tatrami. Takú, ktorá by konečne dokázala politikom vysvetliť, že sústavný nedostatok peňazí na vedu prináša nielen únik mozgov, ale aj technické zaostávanie. Tých päť miliónov, čo dal v lete Robert Fico na výskum nitrianskym archeológom, je lastovička, ktorá jar nerobí.
Michal Ač
