Európa sa vracia k Venuši

Aká podobná, aká odlišná

Kombinácia umeleckej vízie a fotomontáže zobrazuje Venušu vo vzájomnom pôsobení s medziplanetárnym prostredím. Dôležitá je najmä oblasť rázovej vlny medzi vonkajšími magnetickými poľami ovzdušia planéty a slnečným vetrom.

Venuša obieha okolo Slnka v dvoch tretinách vzdialenosti Slnko - Zem, asi 108 miliónov km od Slnka. Obeh (venušiansky rok) vykoná za 225 pozemských dní. Obrátka okolo vlastnej osi jej však trvá 243 pozemských dní, dlhšie ako obeh okolo Slnka. Navyše, rotuje opačným smerom ako obieha. Zhrnutie: stredná dĺžka slnečného dňa je 117 pozemských dní. No "telesnými rozmermi" pripomína Zem: hmotnosť 0,82 hmotnosti Zeme, polomer 0,95 polomeru Zeme; jej hustota 5245 kg na kubický meter odráža tak ako na Zemi zloženie najmä z kovu a hornín, hoci na Venuši je viac hornín (asi 3:1 oproti 2:1). Stredná teplota na jej povrchu však dosahuje 457 stupňov Celzia, tlak hustého ovzdušia 92-násobok pozemského! Môžu za to najmä skleníkové účinky oxidu uhličitého, ktorý tvorí 96,5 percenta venušianskeho ovzdušia. Dokonalý obraz pekla dotvára zloženie oblakov, ktoré planétu úplne zahaľujú: sú z kvapôčok kyseliny sírovej.

Sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA) Venus Express už vyše roka skúma Venušu. Je to najbližšia planéta, ktorá sa rozmermi i hmotnosťou najviac podobá na Zem. V časopise Nature teraz vyšla séria článkov s prvými výsledkami z Venus Express. Spoluautorom je aj vedec zo Slovenska, Karol Kudela.

Venuša susedí so Zemou v smere k Slnku, Mars v smere od Slnka. V gréckej a rímskej mytológii predstavovala Venuša bohyňu lásky, Mars boha vojny. Teda nadprirodzené bytosti s protikladnými "rezortmi".

0heň a ľad

Rozdielne sú tieto planéty aj pomermi na povrchoch. Venuša je peklo, kde teploty dosahujú takmer päťsto stupňov Celzia. Mars sa podobá skôr na zamrznutú ríšu - teploty klesajú desiatky stupňov pod nulu. Obe planéty akoby zosobňovali dielo amerického básnika Roberta Frosta Oheň a ľad. Vedci i verejnosť venovali doteraz pozornosť najmä výskumu Marsu, čo odráža charakter dnešnej doby, v ktorej prevláda Mars nad Venušou. Na druhej strane prostredie na Marse je napriek rozdielom najpodobnejšie pozemskému. Planéta ako celok však zďaleka nie je dvojča Zeme.

Novinky naozaj horúce

Na každej medziplanetárnej misii sa podieľajú medzinárodné tímy, v ktorých sa podľa okolností mení zastúpenie jednotlivých kozmických hráčov. Osem článkov prevažne európskych a amerických autorov v dnešnom čísle Nature je venovaných rôznym zreteľom venušianskeho ovzdušia a jeho prelínaniu s medziplanetárnym prostredím, kde prevláda vplyv častíc a síl zo Slnka.

Členom jedného z tímov a spoluautorom článku je Karol Kudela z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, profesor Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Venus Express odštartovala v novembri 2005 a má skúmať najmä príčiny rozdielneho vývoja povrchových pomerov na Venuši v porovnaní so Zemou.

Sonda potvrdila, že Venuša mávala na povrchu množstvo vody, azda oceány, ale stratila ju. Bližšie k Slnku je logicky teplejšie, a tak sa voda hojne vyparovala. Keďže vodná para je účinný skleníkový plyn, proces sa sám zosilňoval. Pridal sa ďalší skleníkový činiteľ, oxid uhličitý. V ovzduší Venuše napokon zostalo azda jedno percento vody. Slnečné svetlo ju totiž rozkladalo na vodík a kyslík. Ľahší vodík, a sčasti aj ťažší kyslík, unikali do medziplanetárneho priestoru. Hoci kyslík zväčša okysličoval horniny na horúcom a suchom povrchu planéty.

Záhada slnečného vetra

Na úniku vodíka a kyslíka sa podieľa tok častíc zo Slnka, takzvaný slnečný vietor. Okolnosti sú nejasné, lebo do venušianskeho ovzdušia slnečný vietor nevniká. Venuša totiž nemá silné vnútorné magnetické pole. Napriek tomu stráca vodík a kyslík v pomere atómov 2:1, akoby ďalej strácala vodu.

Sonda Venus Express zistila na takú hustú atmosféru priveľké teplotné rozdiely v oblakoch dennej a nočnej časti planéty. Rýchlosť vetrov však stúpa s výškou nad povrchom, čo tieto rozdiely znižuje. K pomalej rotácii Venuše azda prispeli gravitačné vplyvy Slnka na jej masívne husté ovzdušie, čo viedlo k dlhodobému "brzdeniu". Na vrchole venušianskych oblakov, 70 kilometrov nad povrchom, fúka vietor rýchlosťou až 360 kilometrov za hodinu, trojnásobkom sily hurikánu.

Kde sa berú blesky?

Venus Express potvrdila vzdušné víry na póloch. Paradoxne však majú vnútri horúcejší vzduch. Prekvapivo zachytila elektromagnetické nepriame náznaky bleskov, ktoré by v smogovitých oblakoch Venuše nemali vznikať. Ako sa elektricky nabíjajú? Kľúčom k odlišným pomerom na Venuši je osud tamojšej vody. Planéta má asi toľko oxidu uhličitého a dusíka ako Zem. No na Zemi je oxid uhličitý viazaný prevažne v uhličitanových horninách, ako sú vápence. Postarali sa o to moria a oceány, na Zemi 300-krát hmotnejšie ako ovzdušie. Voda v nich pretrvala vďaka celkovo chladnejším pomerom ďalej od Slnka.

Venus Express by mala pracovať do roku 2013. V roku 2011 sa k nej pripojí japonská sonda Planet C alebo Venus Climate Orbiter.

Význam výskumu Venuše spočíva najmä v tom, že našu Zem môžeme naozaj pochopiť iba porovnávaním, najmä s Venušou a Marsom.

Hlavný zdroj: Nature z 29. novembra 2007.

Ilustrácie - European Space Agency

Umelecká vízia sondy Venus Express na orbite okolo Venuše.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 623
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 272
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 573
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 6 776
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 074
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 995
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 959
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 507
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 509
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 468

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja je tréner a medzinárodný horský vodca. Zdolal napríklad aj Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

DOMOV

Úrazov na svahoch je viac, v Jasnej chcú rozšíriť zjazdovku

Záchranári zaznamenali viac ako 1 400 úrazov na lyžiarskych svahoch.

Neprehliadnite tiež

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop