Takmer štrnásť rokov úsilia venovalo britské múzeum výpočtovej techniky stavbe historického stroja s enormnou spotrebou energie, ktorý môže svojou veľkosťou konkurovať nákladnému automobilu.
Cieľom bolo vytvoriť funkčnú kópiu legendárneho stroja, ktorý počas druhej svetovej vojny pomohol zachrániť státisíce životov.
Urýchlil koniec vojny
V stredisku Bletchley Park rozlúskol Colossus Mark 1 prvú správu už vo februári 1944.
Keďže dešifrovanie by bolo bez pomocnej techniky príliš náročné a na zostrojenie mechanického stroja neboli k dispozícii potrebné informácie, vláda sa rozhodla zostrojiť na dešifrovanie správ počítač. Tak vznikol Colossus.
Aj keď v ňom boli použité pokrokové technológie, k rozvoju techniky neprispel. Roky sa totiž jeho existencia tajila. Colossus dokázal za jednu sekundu spracovať až 1000 znakov, pričom výkonovým limitom nebol elektrónkový mozog, ale čítačka diernej pásky.
Nešlo o počítač v dnešnom zmysle slova. Jeho softvér bol pevne naprogramovaný pomocou prepojovacích káblikov, takže akákoľvek úprava algoritmu si vyžadovala mechanický zásah. Napäťové rázy a kaskádový nábeh elektronických blokov spôsobovali, že niektoré z elektrónok zlyhávali. Ak sa stroj podarilo spustiť, vždy bežal bez vypnutia až do momentu, keď niektorá zo súčiastok zlyhala. Celkovo ich Briti počas vojny vyrobili jedenásť.
Súťaž starca s mladými
Britské múzeum sa tento rok rozhodlo, že zistí, čo sa stane, ak si 63-ročný elektrónkový počítač zmeria sily s polovodičovými rivalmi súčasnosti. V polovici novembra odoslalo vysielačkou do éteru tri šifrované správy a vyzvalo rádioamatérov celého sveta, aby pomocou modernej techniky a softvéru rozlúštili ich obsah.
I keď podmienky na príjem signálu neboli najlepšie, dôkladná príprava na výzvu sa vyplatila nemeckému rádioamatérovi Joachimovi Schuethovi. Na 1,4-gigahertzovom notebooku sa mu podarilo pomocou vlastného softvéru odhaliť obsah správ za čas kratší ako minútu. Tím pracujúci s replikou počítača Colossus bol vzhľadom na zlý príjem signálu pomalší. S jednodňovým oneskorením sa prepracovali k výsledku i oni, takže bezproblémová funkčnosť legendy sa potvrdila i dnes.
Súkromie včera a dnes
Súčasné šifry sú omnoho zložitejšie ako tie, ktoré sa používali v minulosti. Stretávame sa s nimi bez toho, aby sme ich vnímali. Šifrované sú bezdrôtové prenosy dát pri používaní čipovej karty, chránený je prístup k elektronickému bankovníctvu a e-shopom cez internet, chránené sú údaje o nás, uložené v databázach. Šifrovanie dnes poskytuje súkromie a bezpečnosť občanom, na druhej strane však dokáže pred vládami a ich inštitúciami ukryť komunikáciu, ktorá môže znamenať hrozbu pre svet.
