V roku 2000 sa na platformu Sega Dreamcast potichučky zjavila konkurencia k hokejovému monopolu od EA s názvom NHL 2k. Od začiatku slávila úspech, ktorý sa od ročníku 2k3 (2002) ešte umocnil rozšírením na platformy ako Playstastion 2 a Xbox. Hokejových nadšencov očarila hlavne snahou o simuláciu športu a čo najväčšie priblíženie sa realite na ľade. Bolo to presne to, čo odporcovia arkádových NHL „datadiskov“ od EA potrebovali. Aj keď hra v predajnosti nikdy nebola taká úspešná ako tento ostrieľaný a marketingovo pretláčaný veterán, ponúkala viac ako kvalitnú alternatívu. Menšiu popularitu v našich končinách výrazne spôsoboval aj fakt, že hokeje od 2k sa nikdy neprepracovali na osobné počítače a zachovali si status čisto konzolových hier. Vždy platilo, že po technickej stránke sa hokeje od 2K Sports na klasické „en-há-elky“ ani zďaleka nechytali. Audiovizuálne spracovanie zaostávalo, čo však bolo fanúšikom vykompenzované širšou paletou úkonov na ľade, prepracovaným multiplayerom či skvele zvládnutým manažérskym módom pri slede viacerých sezón. Séria vyrukovala dokonca s prvou skutočne zábavnou možnosťou hrať za brankára. Detailnejšia simulácia si vždy vyžadovala komplexnejšie ovládanie, a preto bolo v posledných rokoch náročné zvládnuť schému pro-control aj človeku s troma rukami. Potešenie z krásnych hokejových momentov ale bolo dostatočnou motiváciou na to, aby sa do toho aj obyčajní dvojrukí hráči zakusli. Minulý rok prišlo EA v NHL 07 s veľkým potenciálom vo forme prvku Skill stick, kedy sa presunulo ovládanie hokejky na pravý analóg. Išlo o natoľko revolučný a „simulačný“ element v slede stagnujúcich pokračovaní tejto série, až sme sa všetci čudovali, že nepochádza z dielne 2K Sports. V tomto ročníku sa EA podarilo priviesť Skill stick skoro do dokonalosti (o čom ste sa nedávno mohli presvedčiť v našej recenzii), stavajúc tak konkurenta od 2K Sports do nezávideniahodnej situácie. Bolo treba odpovedať, prísť s vlastnými novými nápadmi, posilniť stabilné hodnoty série a popasovať sa s tými slabšími... Na opis toho, ako sa to v ambicióznom projekte NHL 2k8 (ne)podarilo realizovať, slúžia nasledujúce riadky.
GRAFIKA 7 / 10
NHL 08 bolo už pred pár týždňami neoficiálne korunované na najlepšie vyzerajúce prevedenie športu na monitoroch a obrazovkách (odhliadnuc prirodzene od skutočných športových prenosov). Žiadne veľké prekvapenie sa teda nekoná, NHL 2k8 aj tento rok ťahá po grafickej stránke za kratší povraz. Hra je oproti svojmu konkurentovi šedivejšia, chudobnejšia, menej nablýskaná a očarujúca, neponúka takú škálu kozmetických detailov a hlavne prináša pomerne odpudzujúco spracované tváre hráčov. Na mieste niektorých z nich sa možno na tvorcov aj urazím... Na druhej strane treba hru stále vyzdvihnúť za evidentný pokrok v porovnaní s predchádzajúcim dielom. Pohyby hráčov (a hlavne brankárov) boli výrazne vylepšené, a to nie len čo sa týka kvantity a motion capturingu. Nadväzujú na seba omnoho plynulejšie ako naposledy. (Objektívna vsuvka: stále tu však nájdete viac neprirodzeností a „pozičných skokov“ ako v NHL 08.) Hokeje od 2K Sports sa vždy vyznačovali príťažlivejšou prezentáciou čo sa týka záberov mimo hracieho času, opakovačiek, úvodov zápasov, atmosféry televízneho športového prenosu, práce s dynamickou kamerou či prestrihmi, a podobne. Tento ročník však nepochopiteľne za tradíciou série zaostáva. Berie si z nej našťastie mnohé staré prvky, ktoré skutočne vyzdvihujeme, na druhej strane replay nemá taký dobrý a atmosferický feeling ako v NHL 2k7. Ťažko sa presne vysvetľuje prečo, možno za to čiastočne môže aj snaha o jeho zrýchlenie (čo sa týka rýchlosti prehrávania aj počtu opakovaných záberov). Určite za to ale môže odporne preplácaná a skrolujúca štatistická infografika v dolnej časti obrazovky, ktorá úplne nevhodne púta svojou veľkosťou a šerednosťou pozornosť.
INTERFACE 5 / 10
NHL 2k8 prichádza s vizuálne neatraktívne spracovaným menu. To by sa na hodnotení prejavilo minimálne v prípade, že by ostatné ovládacie prvky – a hlavne ovládanie ako také – dopadli dobre. Aj ostatné ovládacie prvky – a hlavne ovládanie ako také – však dopadli skutočne veľmi zle. Práve to prekliate „ovládanie ako také“ zráža hru nepovoleným zákrokom na kolená. A potom jej ešte sekne hokejkou do chrbta, poskáče korčuľami po hlave a napľuje na (hnusne graficky spracovaný) ksicht. A potom sa ešte vráti posypať rany soľou. Nová ovládacia schéma je neintuitívna a komplikovaná. Je to zmena pre zmenu. Zmena k horšiemu. Na ovládače k PS3 a X360 sa pravdepodobne už nič lepšie ako mapovanie pohybu hokejky na jednu z analógových páčok vymyslieť nedá. Keďže s touto „fíčurinou“ prišlo prvé EA Sports, tímu 2K Sports nezostávalo nič iné, ako sa systému prispôsobiť. Ich odpoveď dostala názov Pro Stick. Princíp je teda rovnaký, dokonca hra ponúka manipuláciu hokejkou v rozmedzí 360°, keď si hráč dokáže efektne prehadzovať puk zozadu medzi nohy smerom dopredu (a opačne). Oveľa horšie je na tom odozva. Ovládanie totiž nie vždy poslúcha tak, ako by malo. Veľakrát vášmu hrdinovi v drese trvá príliš dlho, kým zaregistruje a prevedie pokyn na pohyb hokejkou. Z Pro Stick sa tak namiesto zábavy stáva akási nutnosť – hra od vás doslova vyžaduje, aby ste ho v niektorých momentoch použili, pretože len tak sa v nich dá uspieť. Vďaka ťažkopádnosti odozvy však samotný element vymýšľania všakovakých kľučiek a viacnásobných sťahovákov podľa vlastnej ľubovôle odpadá. A to zábavné nie je. Namiesto toho vám hra ponúka možnosť vybrať si z palety skutočne efektných predpripravených pohybov. Predstavte si niečo ako hokejové kombá, „oblbováky“ vymyslené a pre NHL 2k8 aj prevedené samotnými hviezdnymi hráčmi. Problém je v tom, že sa ťažko vyvolávajú (musíte držať triger a stískať pri tom ďalšie dve tlačidlá) a pamätajú. Nehovoriac teda o tom, že použiť ich zo správnej pozície a s požadovaným úspechom sa dá asi len pri samostatných nájazdoch smerujúc rovno na brankára, kedy máte aspoň chvíľu čas si ich premyslieť. V prípade vravy pred bránkou či inej pozície ako „zoči-voči“ brankárovi na ne rovno zabudnite. Skill Stick od EA je síce menej variabilný, nespravíte s ním až také „zveriny“, ale vedomie, že ste nejakú kľučku v reálnom čase vyvolali vlastným pohybom palca a nie správnou kombináciou tlačidiel na aktivovanie komba, je omnoho hrejivejšie.
To však z nepodareného ovládania nie je všetko. Kým EA prešlo na schému strieľania bez tlačidla, 2K do klasickej schémy pre istotu pridalo ešte jedno. Na príklep tak okrem mačkania bumperu musíte držať ešte aj triger! Zimomriavky vám už navyše iste nabehli pri slovách „mačkania bumperu“ v súvislosti so streľbou. Už to je katastrofou samo o sebe (vynechajúc ten klinec do rakvy v podobe trigeru na príklep) – 2K Sports presunulo hlavné akcie, teda strieľanie zápästím a nahrávanie, na bumpery, ktoré prosto nie sú nadizajnované na tak frekventované používanie. Nabiť nimi zbraň pri Gears of War je úplne kóšer, ale strieľať a nahrávať pri hokeji??? E-e!V rámci tejto paródie na user-friendly schému ešte 2K Sports pritvrdzuje dvoma speed burstami, kde rozlišuje medzi krátkym, únavným šprintom a klasickým zrýchľovaním. Pričom treba dodať, že obe majú takmer identický efekt.Hra našťastie ponúka aj možnosť prepnúť na starú schému, ktorá je však v pro verzii prekombinovaná. Nehovoriac o tom, že na to, aby ste si zapli starú schému, nepotrebujete novú hru (teda iba v prípade, že je ovládanie dotiahnuté do takej dokonalosti, že sa neoplatí ho vylepšovať – a to v tomto prípade zjavne nie je). NHL 2k8 Ponúka skutočne širšiu paletu hokejových pohybov než NHL 08, čo veľmi kvitujeme, žiaľ, autorom sa nepodarilo nájsť ten správny kompromis medzi zvládnuteľným, intuitívnym ovládaním a reálnym využitím kvanta týchto pohybov.
Na druhej strane treba uviesť, že ovládanie prichádza aj s pozitívnymi prvkami. Ide najmä o buly, ktoré sa priblížilo skutočnosti. Stickom si zvolíte polohu hokejky a snažíte sa o získanie puku správnym načasovaním. Súperi sú pri prehnanej aktivite pred vhodením puku posielaní na výmenu, pri zvolení rovnakej taktiky sa do seba zvyknú zaseknúť „ako naozaj“ a puk musí spod ich hokejok dolovať tretí hráč. Realistické situácie vznikajú aj pri skrumáži v oblasti mantinelu, kedy sa môžete snažiť puk vykopnúť nohou či brániť do momentu, kedy si ho nevyzdvihne od prepletených tiel váš spoluhráč. Obranná hra je našťastie vďaka Pro Sticku zábavnejšia a v tomto prípade analóg funguje dobre. Vyrážanie pukov či bránenie hokejkou má svoje čaro, nehovoriac o premakanom systéme ovládania brankárov. Je to však malá náplasť na pobabraný útočný systém. Len bránením totiž nevyhráte... HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Devízou série od 2K Sports bol vždy Franchise mode, ktorý je aj tentoraz oveľa komplexnejší ako konkurenčný Dynasty mode. NHL 2k8 ponúka množstvo variabilných, náhodných a nepredvídaných situácií v slede jednotlivých sezón. Musíte sa skutočne starať o spokojnosť svojich hráčov, a to nie len po materiálnej stránke. Do hry vstupujú ďalšie prvky ako vzájomné vzťahy, ambície, rozmary a požiadavky hokejistov. Hra prichádza dokonca s prvkom vyjednávania o zmluve, kedy pri jednotlivých návrhoch sledujete zmenu nálad jednej či druhej strane. Dôležité je udržať ukazovatele spokojnosti v prijateľných hodnotách. Niekedy „blafovanie“ a deklarovaný nezáujem prinúti hráča zľaviť z požiadaviek, niekedy ho ešte umocní v rozhodnutí, že pre vás nechce hrať. Starať sa samozrejme treba o drafty, výmeny, sledovanie voľných hokejistov, ich vývoj... Skrátka raj pre hráčov s manažérskymi chúťkami. A tým, ktorým tento druh kontroly nad tímom žily netrhá, je umožnené zapnúť si klasickú sezónu. Alebo všetky úkony pohodlne odsimulovať a venovať sa samotnému výkonu na ľade. Presne tak to má byť.
Žiaľ, ako sme už naznačili, práve tento prvok, ergo dominanta celej hry, je hlavne vďaka ovládaniu možno ešte menej zábavný ako manažérsky mód. A tak to teda byť nemá! NHL 2k8 totiž možno prvýkrát v histórii posunulo hrateľnosť k arkádovosti, čo je nepríjemným prekvapením. Prejavuje sa to napríklad v nereálnom množstve brejkov a samostatných nájazdov (hlavne vďaka dvojitému speed burstu). Autori síce tvrdia, že na najťažšej obtiažnosti sa hra približuje realite, akosi sme to však nepostrehli. Možnosť takmer kedykoľvek sa behom niekoľkých stotín ocitnúť s obrancom z opačného konca klziska pred súperovým brankárom je absurdná. Gameplay sa zrýchlil, čo takticky naladeným hráčom nevonia. O to viac, že nahrávanie je vďaka ovládaniu, ako sme sa už viackrát zmienili, kostrbaté. Ďalším prvkom, ktorý umocňuje dojem prichýlenia sa k arkádovej hrateľnosti, je bodyčekovanie. Hra vám umožňuje takmer kedykoľvek zložiť so 60 kilovým tajtrlíkom 100 kilového hromotĺka. Je tu príliš mnoho kontaktných súbojov, ktoré sa končia ležiac na ľade. Občas som sa pri hre cítil, akoby som hral staré dobré (a dobre streštené) NHL OpenIce. Čo treba vyzdvihnúť je variabilita situácií, z ktorých sa dá skórovať. Kľučky s Pro Stickom či za pomoci spomínaných komb sa vám občas podarí aktivovať v správnej chvíli, čo je odmenené dobrým pocitom. Zvýšil sa však i počet gólov z obyčajnej streľby, čo je oproti 2k tradícii úspešnej ofenzívy založenej hlavne na tečoch veľkým plus. Pohyby a zákroky brankárov sú prepracované a veľakrát vás prekvapia hodom pri sťahováku či efektným semafórom pri strele. Hokejovej atmosfére prospievajú aj súboje pri mantineli a hlavne (vyššie opisovaný) nový systém buly, ktorý je asi najlepší, aký sa zatiaľ vo virtuálnom hokeji objavil. Ďalším plusom je možnosť nakopnutia si puku, čo je účinný spôsob oklamania súperov. Vierohodne pôsobí aj vplyv morálky a tímového ducha na výkon hokejistov v závislosti od úspechov tímu. Poteší možnosť odomykateľného obsahu – napríklad historických zostáv starých tímov, medzi ktorými sa nachádzajú ako NHL, tak reprezentačné mančafty v hviezdnej ére a forme. Hra obsahuje aj viacero akčných hokejových minihier na odreagovanie (zábavných najmä pri hre s kamarátmi), ktoré sú identické s tými z minulého ročníka.
MULTIPLAYER 9 / 10
S online hokejovou hrou prišlo 2K Sports v časoch, kedy o nej EA ani len nesnívalo. V tomto smere si hra drží štandard a náskok, komplexnosťou a použiteľnosťou vyhráva nad súperom. Jedného zápasu sa môže zúčastniť najviac osem hráčov (štyria na tím). Spravovanie online turnajov či sezón je ukážkové, radosť ich organizovať a sledovať. Žiaľ, možno až neprimeraná radosť k miere potešenia z hry samotnej... Od dokonalého hodnotenia delí túto stať evidentný pokles frameratu pri online hre. ZVUKY 8 / 10
Nie veľmi čo opisovať, audio je na štandardnej úrovni. Opäť síce po technickej stránke zaostáva za NHL 08, ale necítiť tu až taký priepastný rozdiel ako pri grafike. Bob Cole a Harry Neal sú komentátorskou dvojicou, ktorá neoslní, ani neurazí. HUDBA 8 / 10
V tejto oblasti si hokeje už niekoľko rokov držia osvedčený trend soundtracku zmixovaného z rockových a metalových skladieb a nemajú najmenší dôvod od neho upustiť ani teraz. Slušnú nádielku známych a populárnych interpretov (Bloc Party, Korn, Quiet Riot, Priestess, Stellastarr, Early Man, Tokyo Police Club, Les Savy Fav...) skvalitňuje fakt, že keď vám niektorí z nich nevonia, prosto ho vykopnete z playlistu. A aj keď to nemusí byť práve váš hudobný štýl, k takýmto hrám sa prosto hodí. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
EA tento rok prišlo so skvelým systémom adaptívnej umelej inteligencie, ktorá nie je bez múch, rozhodne však ide o smer, ktorým sa treba uberať. 2K Sports žiadne výrazné zmeny v AI neavizovalo a ani sme sa ich nedočkali. Hra je tak náročnosťou (v zmysle nutnosti taktizovať proti umelému súperovi) zhodná s minulými ročníkmi. V prítomnosti tohtoročnej konkurencie jej to už nárok na vyššiu známku ako 7 rozhodne nedáva. Hlavne pri ustavičných brejkoch, do ktorých vás súperi ochotne púšťajú. Starý systém zachraňuje aspoň zlepšené správanie brankárov, ktorí sa vedia v bráne poriadne vyskrúcať, konečne si lepšie chránia tyčky a zlepšilo sa aj ich pozičné postavenie. Obísť súperovu defenzívu tak neposkytuje až taký veľký pôžitok, prekonať brankára už áno.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,3 / 10
Možno jedno z najväčších športových prekvapení roka na videohernej scéne je, že si dvaja hokejoví konkurenti vymenili dlho budované pozície a reputáciu. NHL 08 kvalitou príjemne prekvapilo, NHL 2k8 nepríjemne sklamalo. Nemá zmysel opakovať všetky prvky, ktoré hre ubližujú, do záverečného hodnotenia sa však musí prepracovať aspoň zmienka o nezvládnutom ovládaní. Snaha o zmenu sa cení, nadšenie a hráčsku priazeň však možno očakávať len vtedy, ak dopadne dobre. Je veľká rana pre fanúšikov série, že tento rok drzúni v diskusiách s hláškami „NHL 2k8 sucks, 08 is way better“, majú vlastne pravdu a nemožno proti nim namietať. Možno ešte väčšia rana pre ozaj skalných fanúšikov série než to, že hra zaostáva za konkurenciou, je, že zaostáva za svojimi vlastnými predchodcami. Na to pri 2K Sports prosto nie sme zvyknutí. NHL 2k8 nie je zlý produkt, stále ponúka množstvo príťažlivých prvkov a pekných hokejových momentov, nie je to už ale ani tá ozajstná a najzábavnejšia hokejová simulácia na konzoly, ktorú by sme vám bez mihnutia oka odporučili. Vlastne vám tento rok radšej odporúčame konkurenčný titul. Nechceme však na doteraz skvele rozbehnutý športový brand 2K Sports zanevrieť a držíme autorom palce, aby sa v budúcnosti na NHL 2k8 s úsmevom spomínalo ako na jedno šliapnutie vedľa v inak výbornej sérii.
