e síce podľa väčšiny konzumentov zlepšujú jej chuť, avšak dlhodobejšie majú menej priaznivé vedľajšie účinky, v prvom rade zvyšujú riziko obezity.
Nazvali ho chocolatl
Príbeh čokolády je spojený s príbehom kakaa ako mliečneho nápoja. Kakaovník (Theobroma spp.) je rastlinou Nového sveta. Všetci jeho divo rastúci príbuzní sú dnes známi zo severnej Amazónie. Tam sa však kakao nerobilo. Divý kakaovník zrejme pôvodne rástol aj severnejšie, alebo možno ho tam ľudia preniesli z Amazónie. Samotný pojem čokoláda pochádza z jazyka Aztékov, ktorí kakaový nápoj nazývali chocolatl.
Obyvatelia Mezoameriky (Mexiko a vlastná Stredná Amerika) však kakao poznali a vychutnávali dávno pred zrodom aztéckeho impéria a zrejme aj pred sformovaním vlastného aztéckeho etnika. Bolo luxusným tovarom určeným predovšetkým pre vládne elity. Ba kakaové bôby slúžili aj ako platidlo a vyberal sa v nich tribút. Doterajšie dôkazy ich využívania pôvodnými Američanmi siahali približne k roku 500 pred n. l. Vyzerá to však, že počiatky kakaa ako plodiny ležia hlbšie v čase.
Prekvapenie z Hondurasu
Na archeologickej lokalite Puerto Escondido v údolí Ulúa v severnom Hondurase sa totiž našli črepy nádoby, pochádzajúcej najmenej z roku 1100 pred n. l., ale možno až z roku 1400 pred n. l. Úctyhodne staré, ale v zásade nepredstavovali nič zvláštne. Ani keramickým štýlom, ani nálezovým kontextom. Podstatné je čosi iné: na čo vlastne slúžili. Podrobná analýza totiž na vnútornej strane jedenástich črepov odhalila stopy jednak kofeínu, jednak teobromínu, alkaloidu podobného kofeínu, vyskytujúceho sa v kakaových bôboch.
Donedávna podobná analýza vyžadovala zachované celé nádoby a pomerne veľké množstvo vzorky. Pokrok v prístrojovom vybavení a metódach teraz vedcom umožnil uspokojiť sa s črepmi a malými vzorkami. Veľmi vítané, lebo celé nádoby sa nájdu zriedka, zväčša ide o črepy zo smetísk.
Na začiatku bol alkohol
Kakao ako nápoj a čokoláda z kakakových bôbov však neboli prvými používanými výrobkami z plodov kakovníka. Prví konzumenti si vychutnávali jednoduchší nápoj, ktorý získavali kvasením sladkej drene okolo semien a ktorý obsahoval asi päť percent alkoholu. Výsledkom bolo niečo medzi vínom a pivom, čo vôbec nemalo chuť čokolády. (Zaujímavé je, že na základe týchto archeologických poznatkov začal robiť pokusy istý pivovar.) Čokoládová chuť sa prejavila až v nápoji zo samotných bôbov, ktorý vznikol neskôr a mal horkú chuť.
Kofeín a teobromín však obsahujú obidva nápoje. Ako si teda bádatelia mohli byť istí, že alkoholický bol prvý? Naznačil im to tvar nádob. Bôbový nápoj z neskoršieho obdobia sa skladoval a podával v nižších a širokých nádobách, kým skorý nápoj z drene vo vyšších s dlhým hrdlom. Črepy nájdené v Puerto Escondido patrili práve takým. Časom sa prišlo na to, že ozajstným pokladom kakaovníka sú bôby a čokoláda. Začalo sa však kvasením a alkoholickým nápojom; hovorí to čosi o ľudskej povahe?
Štipľavá pena pre elitu
Na španielskych conquistadorov veľmi zapôsobilo ceremoniálne podávanie kakaového nápoja, respektíve čokolády na dvoroch aztéckeho cisára a mayských kráľov. Okrem kakaových bôbov sa skladal z papričiek čili, medu a špeciálnych bylín a kvetov. Kvapalinu ušľahali na penu a tú potom konzumovali, ale aj vdychovali. V niektorých oblastiach Mezoameriky pôvodní obyvatelia stále z kakaovníka vyrábajú alkoholický nápoj, okrem iného na rituálne účely. Napokon aj nám nie sú neznáme rôzne kakaové likéry. Honduraské údolie Ulúa bolo známe dorábaním vysoko kvalitných kakových bôbov už v 16. storočí. Predkolumbovské dokumenty a vyobrazenia potvrdzujú, že táto komodita hrala veľmi dôležitú úlohu v miestnej ekonomike najmenej predchádzajúcich tisíc rokov.
Objav v Puerto Escondido uskutočnil John Henderson z Cornellovej univerzity (členka prestížnej osemčlennej "brečtanovej ligy" v USA, kam patria aj Harvard či Yale) s kolegami. Napísali o tom v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.
Zdeněk Urban,
spolupracovník SME
