Vedci študujúci klímu považujú zmenu podnebia na Zemi za jasný fakt. Keď neklesnú emisie skleníkových plynov, jej následky odhadujú ako dramatické a nezvratné. Ešte však nie je neskoro, aby sa ľudia spamätali. Technológie, znižujúce emisie, sú alebo budú dostupné.
V polovici novembra zverejnil Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) v španielskej Valencii svoju štvrtú a poslednú správu. Obsahuje súhrn predchádzajúcich troch rozsiahlych správ o klimatickej zmene, ktoré majú dovedna viac ako tritisíc strán.
Príručka pre politikov?
Štvrtá a posledná správa IPCC v tejto sérii, označovaná ako doteraz najrazantnejšie varovanie pred následkami klimatickej zmeny, je vlastne akousi "pracovnou príručkou" pre politikov, ktorí by už teraz nemali mať veľa priestoru na zľahčovanie vedecky podložených záverov. Jasným posolstvom z Valencie totiž je, že zmeny klímy sú už teraz dramatické a v najbližšom časovom horizonte sa im nedá zabrániť. Klimatológovia z IPCC sú presvedčení, že by politici mali v nadchádzajúcich rokoch zobrať toto varovanie úplne vážne. Mnohí odborníci preto dúfajú, že dohoda, ktorá nahradí Kjótsky protokol, pracovne nazvaná Syn Kjóta, nadobudne platnosť ešte do roku 2009. Viac naznačí už najbližšia konferencia OSN na indonézskom ostrove Bali, ktorá sa začne 3. decembra. Bude sa venovať možnostiam ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov po vypršaní Kjótskeho protokolu v roku 2012. Tento protokol z roku 1997 zaviazal 35 vyspelých krajín znížiť do roku 2012 emisie skleníkových plynov o päť percent pod úroveň roku 1990. Tento kompromisný dokument sa stal častým terčom kritiky z oboch strán, tak z tábora klimatických skeptikov, ako aj tých, ktorí žiadali razantnejšie opatrenia proti emisiám.
Riziká môžu byť vyššie
Správa IPCC zahŕňa poznatky do roku 2005. Niektorí klimatológovia preto upozorňujú, že môže dokonca podceňovať rýchlosť a vplyvy klimatickej zmeny. Týka sa to nielen nárastu množstva emisií, ale aj rýchlejšieho topenia arktického ľadu či zníženia schopnosti biosféry viazať oxid uhličitý - CO2.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vo Valencii povedal, že klimatické zmeny spôsobené človekom ohrozujú najcennejšie poklady našej planéty. Potenciálny dosah globálneho otepľovania je podľa neho taký závažný, že pomôže iba bezodkladná a globálna akcia. Pan Ki-mun uviedol, že nedávno bol v Antarktíde, kde videl, ako sa lámu ľadovce. Navštívil tiež amazonské dažďové pralesy, ktoré postupne dusí otepľovanie. "Tieto scény sú také strašidelné ako keby sa odohrávali v nejakom sci-fi filme, sú však ešte horšie, lebo to je realita," povedal.
Medzi dramatické dosahy klimatických zmien patrí napríklad vymieranie živočíšnych druhov. Približne 20 až 30 percent teraz známych druhov bude pravdepodobne zvýšenou mierou ohrozených už v prípade, že nárast globálnej priemernej teploty prekročí 1,5 až 2,5 stupňa Celzia v porovnaní s priemerom za období roky 1980 - 1999. Medzi možné riziká klimatickej zmeny patrí zhoršený prístup časti ľudstva k sladkej vode, zníženie poľnohospodárskej produkcie závislej od zavlažovania alebo ohrozenie najpestrejších morských ekosystémov, najmä koralových útesov. "Znamená to, že dokonca aj relatívne mierne oteplenie prinesie veľa problémov. Myslím, že z predchádzajúcej správy IPCC toto jasné nebolo," povedal pre New York Times Michael Oppenheimer, klimatológ z Princetonskej Univerzity.
Bush a Klaus
Zástupcovia Indie a Číny vo Valencii varovali, že nemôžu znižovaním emisií ohroziť ekonomický rozvoj, ktorý má zbaviť chudoby stovky miliónov ľudí. Aj americký prezident George W. Bush argumentoval pred piatimi rokmi najmä ekonomickým rozvojom, keď zrušil svoj podpis pod Kjótským protokolom. Sharon Haysová, zástupkyňa Spojených štátov na rokovaní IPCC vo Valencii, však povedala, že pochybovať o zmenách klímy je už teraz zbytočné. Dnešná situácia je odlišná od tej pred piatimi rokmi, lebo teraz už vedci jasne preukázali, že ku klimatickým zmenám jednoznačne dochádza.
Český prezident Klaus však doteraz nepovažuje globálne otepľovanie za fakt hodný toľkej pozornosti. Svoj postoj obhajuje v knihe Modrá, nie zelená planéta, ktorá nedávno vyšla aj v nemčine. Český minister životného prostredia Martin Bursík k tomu povedal: "Bol by som rád, keby mal Václav Klaus pravdu a budúce generácie sa nad našimi dnešnými obavami iba usmievali. Bohužiaľ, všetky vedecké poznatky svedčia dosť jednoznačne o opaku."
Autor: der, ač, čtk
